< späť

Katalánsko tancuje tango nezávislosti. Krok vpred, dva kroky vzad

Mládež hrá karty na katalánskej zástave v Barcelone, 10.10.2017. Foto: TASRAP

Ani takýto tanec sa však nepáči vláde v Madride, najbohatší región chce opustiť krajinu. Olej do ohňa priliali tvrdé zákroky polície počas referenda o samostatnosti v Katalánsku 1.októbra.

Bratislava 15. októbra (TASR/Teraz.sk) - Prezident autonómnej oblasti Katalánska Carles Puigdemont a s ním ďalší poslanci podpísali 10. októbra v regionálnom parlamente v Barcelone deklaráciu o nezávislosti za nadšených ovácií davu v uliciach. Puigdemont však navrhol odložiť jej naplnenie a rokovať s federálnu vládou Španielskeho kráľovstva v Madride.

Španielsky premiér Mariano Rajoy na druhý deň odkázal do Barcelony, aby dali do pondelka vedieť, čo chcú a podľa tohto sa v Madride zariadia. Vo štvrtok ešte pritvrdil a dal Kataláncom osem dní, aby sa vzdali. Inak môže využiť príslušné ustanovenie ústavy a riadiť Katalánsko priamo. Pre šéfa rezortu diplomacie Alfonsa Dastisa je Puigdemontovo vyhlásenie z 10.októbra len trik, pre líderku katalánskej opozície Inés Arrimadasovú je to rovno prevrat. Zástancovia "tvrdej" nezávislosti sú sklamaní.

Katalánsky regionálny prezident Carles Puigdemont prichdáza do parlamentu v Barcelone, salutuje mu člen regionálnej polície. 10.10.2017.
Foto: TASRAP


Na jednej strane, Katalánsky parlament sa opiera o výsledky referenda z 1. októbra, chce republiku a vlastné Ústavodarné zhromaždenie. Referenda sa však zúčastnilo iba 42 percent Kataláncov, aj keď 90 percent z nich volilo nezávislosť. Okrem toho, z hľadiska španielskej ústavy nebolo legálne samotné referendum a vzhľadom na jeho priebeh sú otázniky aj nad jeho transparentnosťou.

Na druhej strane, po vyhlásení nezávislosti, sa nekonal žiadny nadšený potlesk EÚ, ktorej je Španielsko a Katalánsko ako jeho región členom. Ak by sa Katalánsko osamostatnilo, nestane sa automaticky členom únie a Nemecko ako najdôležitejší štát samostatnosť nepodporí. V Európskej únii by to bol prvý prípad odštiepenia regiónu od štátu, a to si po šoku z britského referenda o opustení EÚ nemôže Brusel dovoliť. Nik z veľkých hráčov nemá záujem na nezávislom Katalánsku, ani ho otvorene nepodporuje. Katalánsko nie je štát bývalej Juhoslávie na Balkáne, ani republika Sovietskeho zväzu, ani jeho satelit ako Československo. Píše sa rok 2017, nie rok 1989, kedy sa začal rozpad bloku komunistických krajín v Európe.

Katalánsky regionálny parlament v Barcelone, 10.10.2017.
Foto: TASRAP


Po udalostiach v Barcelone zbytočne nečakal ani predseda najväčšej opozičnej Španielskej socialistickej strany Pedro Sánchez a oznámil rokovania s premiérom o zmenách v ústave, ktoré sa budú týkať regiónov.

Ústava a ústavnosť sú dôležitejšie zbrane, ktoré má vláda k dispozícii v boji s Puigdemontom. Odkedy v roku 2016 nastúpil na post prezidenta autonómneho Katalánskeho regiónu, udalosti nabrali po predchádzajúcom symbolickom referende v roku 2014 rýchly spád. Bývalý lokálny novinár, riaditeľ Katalánskej tlačovej agentúry a exstarosta mesta Girone dotiahol región takmer až k vyhláseniu nezávislosti. Puigdemont však napriek varovaniam a Madridu voči nemu, aj podnikateľom v Katalánsku, prekročil čiaru a v ďalších dňoch a týždňoch môže dokázať, či je politikom celoštátneho rangu.



Priaznivcom prezidenta Puigdemonta a jeho politickým spojencom ostáva veriť, že vie o čom chce rokovať s Madridom ako predstaviteľ veľmi bohatého regiónu s vyše 7,5 miliónom obyvateľov, ktorý tvorí jednu pätinu hrubého domáceho produktu Španielska a odvádza veľmi slušné peniaze do spoločnej pokladnice. Bude to skutočne nezávislosť, prehĺbenie autonómie v rámci španielskej ústavy, federácia, viac peňazí pre región z daní, viac celoštátnych investícii? Pre veľké španielske firmy a banky v Katalánsku je vzniknutá situácia neistá, takže pokračuje ich odchod z regiónu.


Katalánsko
je ekonomicky najproduktívnejšou časťou Španielska. Na celkovej ekonomike krajiny sa podieľa zhruba pätinou a na exporte približne štvrtinou. V Katalánsku pôsobí okolo 7100 zahraničných firiem vrátane spoločností Volkswagen, Nissan či Cisco. Španielska vláda na obavy firiem už reagovala a pravidlá pre podniky na presun ich sídla zjednodušila. To znamená, že firmám nebude robiť problém urýchlene presunúť svoju centrálu mimo Katalánska, aby sa tak udržali na území Európskej únie.


Hospodárska kríza po roku 2008 ťažko dopadla na ekonomiku a zamestnanosť v Španielsku, obrázky dlhodobo nezamestnaných mladých ľudí a masové protesty hnutia hnutia Podemos sú v spomienkach stále živé. V posledných rokoch sa začalo hospodárstvu konečne dariť. Osamostatnenie Katalánska by znamenalo okrem straty územnej celistvosti aj výpadok celoštátnych príjmov. Konzervatívny politik Rajoy nie je nováčik v riadení štátu, je premiérom od roku 2011. Téma Katalánsko je dlhodobá aj argumenty Barcelony - ako ekonomické znevýhodňovanie Katalánska - sú známe. Aby upokojil situáciu, sľúbil federálny premiér v minulosti, že investície v rokoch 2017 až 2020 nasmeruje najmä do železničnej dopravy.

Španielska polícia stojí pred vchodom do regionálneho Katalánskeho parlamentu v Barcelone, 10.10.2017.
Foto: TASRAP


Ťažké srdce majú na seba Katalánci a vláda v Madride ešte kvôli symbolickému referendu v roku 2014, vtedajší predstavitelia vedenia v Barcelone čelili kvôli nemu súdom. Centrálna vláda urobila kroky, aby zabránila referendu 1. októbra aj hlasovaniu 10. októbra v Katalánskom parlamente v súlade s rozhodnutím španielskeho ústavného súdu.

Ústavný súd dokonca pozastavil platnosť zákona, ktorý mal byť v Katalánsku prechodnou ústavou. Prezident Puigdemont sa pohybuje na tenkom ľade. Španielov pred hotovú vec ako líder nepostavil, väčšina Kataláncov nestojí pevne za samostatnosťou, ani rokovania s Madridom sa neskončili tichou dohodou o rozchode. Naopak, federálna vláda neváhala použiť policajné sily počas referenda, výsledkom bol 900 zranených a medzinárodný škandál.

Rástol tlak na regionálnu políciu, ktorá je v kompetencii Katalánska. Minister obrany Joaquim Forn v septembri vyhlásil, že neodovzdá kontrolu nad ňou centrálnej vláde, ktorá sa snaží referendu zabrániť. Ospravedlnenie prišlo 6. októbra, trpká pachuť medzi ľuďmi však ostala a nielen v Barcelone. Kritika sa ušla aj Bruselu. Britský euroskeptik Nigel Farage povedal, že bez ohľadu na to, či bolo referendum legálne, "ľudia majú právo vyjadrovať svoje názory" a že Brusel v súvislosti s konaním španielskej polície "odvracia zrak".

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.