Attack on Prime Minister
News in English
Očakáva sa, že Občianska platforma (PO), ktorá je najväčšou opozičnou stranou v Poľsku, namiesto Kidawovej-Bloňskej nominuje iného kandidáta.
Autor TASR
Varšava 15. mája (TASR) - Centristická politička Malgorzata Kidawová-Bloňská v piatok stiahla svoju kandidatúru z nadchádzajúcich prezidentských volieb v Poľsku. Informovala o tom v agentúra PAP.
Očakáva sa, že Občianska platforma (PO), ktorá je najväčšou opozičnou stranou v Poľsku, namiesto Kidawovej-Bloňskej nominuje iného kandidáta.
Ako potenciálni kandidáti PO sa spomínajú varšavský primátor Rafal Trzaskowski či europoslanec a bývalý šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski.
Prezidentské voľby v Poľsku sa pôvodne mali konať 10. mája, ale pod tlakom opozície i časti verejnosti boli odložené na neskôr. Ich presný termín zatiaľ nie je určený, ale očakávajú sa na prelome júna a júla.
Vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) chce, aby sa prezidentské voľby v Poľsku konali čo najskôr, pretože tak by mal jej favorit, súčasný prezident Andrzej Duda, isté svoje znovuzvolenie do úradu.
Aj preto sa PiS na poslednú chvíľu snažila presadiť hlasovanie poštou v pôvodne stanovenom termíne prezidentských volieb.
Opozícia v súvislosti s tým upozorňovala na možné ohrozenie zdravia občanov, pričom bola aj proti tlaku vládnucej PiS presadiť na poslednú chvíľu korešpondenčné hlasovanie.
PiS sa napokon ocitla aj v časovej tiesni a bola nútená pozastaviť prípravy na voľby. Opozícia v súvislosti s tým upozorňuje, že aj spôsob, akým boli voľby odložené, nebol v súlade s ústavou.
Ústavní právnici totiž podľa agentúry AFP tvrdia, že vláda môže odložiť voľby iba vyhlásením stavu núdze alebo stavu katastrofy, čo vedenie PiS odmietlo urobiť napriek bezprecedentným sociálnym a ekonomickým dôsledkom pandémie.
Kidawová-Bloňská bola pred vypuknutím epidémie COVID-19 v prieskumoch verejnej mienky na druhom mieste za Dudom. Jej podpora však klesla, keď zastavila svoju predvolebnú kampaň a vyzvala na bojkot hlasovania poštou.
"Som zodpovedná za to, že môj rating klesol, pretože Poliaci nevedeli, či sa zúčastním na voľbách alebo nie, ale pre mňa bolo najdôležitejšie zdravie voličov, bezpečnosť a to, aby Poľsko zostalo demokraciou," uviedla Kidawová-Bloňská, ktorá je i podpredsedníčkou parlamentu.
Dodala, že keby nebola dôrazne vyzývala na bojkot prezidentských volieb, 10. mája by sa uskutočnili. Aj vďaka jej tlaku má teraz Poľsko šancu, že prezidentské voľby budú slobodné a demokratické.
Dolná komora poľského parlamentu v pondelok schválila návrh zákona z dielne PiS, ktorý by umožnil voličom rozhodnúť sa, či chcú v nadchádzajúcich prezidentských voľbách odovzdať svoj hlas osobne alebo korešpondenčne.
Agentúra DPA uviedla, že predseda parlamentu zatiaľ neurčil termín konania prezidentských volieb, ale vedenie PiS naznačilo ako možný dátum 28. jún alebo začiatok júla. Dudovi sa päťročné funkčné obdobie skončí 6. augusta.
Súčasná kríza zapadá do širšieho kontextu dlhodobých obáv EÚ o rešpektovanie demokratických noriem v Poľsku, konštatovala AFP.
Očakáva sa, že Občianska platforma (PO), ktorá je najväčšou opozičnou stranou v Poľsku, namiesto Kidawovej-Bloňskej nominuje iného kandidáta.
Ako potenciálni kandidáti PO sa spomínajú varšavský primátor Rafal Trzaskowski či europoslanec a bývalý šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski.
Prezidentské voľby v Poľsku sa pôvodne mali konať 10. mája, ale pod tlakom opozície i časti verejnosti boli odložené na neskôr. Ich presný termín zatiaľ nie je určený, ale očakávajú sa na prelome júna a júla.
Vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) chce, aby sa prezidentské voľby v Poľsku konali čo najskôr, pretože tak by mal jej favorit, súčasný prezident Andrzej Duda, isté svoje znovuzvolenie do úradu.
Aj preto sa PiS na poslednú chvíľu snažila presadiť hlasovanie poštou v pôvodne stanovenom termíne prezidentských volieb.
Opozícia v súvislosti s tým upozorňovala na možné ohrozenie zdravia občanov, pričom bola aj proti tlaku vládnucej PiS presadiť na poslednú chvíľu korešpondenčné hlasovanie.
PiS sa napokon ocitla aj v časovej tiesni a bola nútená pozastaviť prípravy na voľby. Opozícia v súvislosti s tým upozorňuje, že aj spôsob, akým boli voľby odložené, nebol v súlade s ústavou.
Ústavní právnici totiž podľa agentúry AFP tvrdia, že vláda môže odložiť voľby iba vyhlásením stavu núdze alebo stavu katastrofy, čo vedenie PiS odmietlo urobiť napriek bezprecedentným sociálnym a ekonomickým dôsledkom pandémie.
Kidawová-Bloňská bola pred vypuknutím epidémie COVID-19 v prieskumoch verejnej mienky na druhom mieste za Dudom. Jej podpora však klesla, keď zastavila svoju predvolebnú kampaň a vyzvala na bojkot hlasovania poštou.
"Som zodpovedná za to, že môj rating klesol, pretože Poliaci nevedeli, či sa zúčastním na voľbách alebo nie, ale pre mňa bolo najdôležitejšie zdravie voličov, bezpečnosť a to, aby Poľsko zostalo demokraciou," uviedla Kidawová-Bloňská, ktorá je i podpredsedníčkou parlamentu.
Dodala, že keby nebola dôrazne vyzývala na bojkot prezidentských volieb, 10. mája by sa uskutočnili. Aj vďaka jej tlaku má teraz Poľsko šancu, že prezidentské voľby budú slobodné a demokratické.
Dolná komora poľského parlamentu v pondelok schválila návrh zákona z dielne PiS, ktorý by umožnil voličom rozhodnúť sa, či chcú v nadchádzajúcich prezidentských voľbách odovzdať svoj hlas osobne alebo korešpondenčne.
Agentúra DPA uviedla, že predseda parlamentu zatiaľ neurčil termín konania prezidentských volieb, ale vedenie PiS naznačilo ako možný dátum 28. jún alebo začiatok júla. Dudovi sa päťročné funkčné obdobie skončí 6. augusta.
Súčasná kríza zapadá do širšieho kontextu dlhodobých obáv EÚ o rešpektovanie demokratických noriem v Poľsku, konštatovala AFP.
