Biškek 11. decembra (TASR) - V dnešnom referende v Kirgizsku, ktoré je považované za jedinú demokraciu v strednej Ázii, hlasovalo 79,6 percenta voličov za navrhovanú novelu ústavy posilňujúcu postavenie premiéra. Oznámila to ústredná volebná komisia.

Uviedla, že zrátaných je vyše 13 percent hlasov. Volebná účasť dosiahla 42 percent.

Kritici prezidenta Almazbeka Atambajeva, ktorému sa na budúci rok končí mandát, tvrdia, že tento výsledok hlasovania mu umožní ujať sa funkcie premiéra a udržať si v rukách väčšinu moci. Atambajev takýto úmysel poprel.

Ako uviedla agentúra RIA Novosti, referendum vyvolalo v krajine búrlivú diskusiu: prívrženci prijatia ústavných zmien ho považujú za nástroj na posilnenie parlamentarizmu, kým kritici označujú tento plebiscit za pokus ľudí v okolí prezidenta Almazbeka Atambajeva udržať si moc.

Doteraz platná ústava je ôsmym variantom základného zákona Kirgizska, odkedy pred 25 rokmi získalo nezávislosť. Tento variant bol prijatý len niekoľko mesiacov po tom, ako bol v apríli roku 2010 zosadený prezident Kurmanbek Bakijev. Návrh odobrila aj Benátska komisia a v referende ho odobrilo aj viac ako 90 percent kirgizských voličov.

Nové zmeny v ústave spôsobili nedávno v Kirgizsku rozpad vládnucej koalície v parlamente, čo následne viedlo k pádu vlády. V novej koalícii nie sú dvaja hlavní odporcovia referenda - frakcia Ata-Meken a Pokrok. Proti zmenám v ústave vystúpil celý rad vplyvných politikov, napríklad aj bývalá prezidentka Roza Otunbajevová a "otec" súčasnej ústavy Omurbek Tekebajev.

Ako informovala agentúra RIA Novosti, zmeny sa týkajú približne 30 článkov ústavy. Z ústavy by mal byť vynechaný článok, podľa ktorého je Kirgizsko povinné rešpektovať rozhodnutia medzinárodných orgánov pre ľudské práva.

Navrhuje sa aj zákaz uzatvárania manželstiev osôb rovnakého pohlavia, možnosť odobrať v istých prípadoch kirgizské občianstvo či zrušenie premlčania ťažkých zločinov súvisiacich s radikálnym environmentalizmom, genocídou a zneužitím právomocí pri prieskume náleziska zlata v bani Kumtor.

Veľké zmeny by mohli nastať aj v paragrafoch týkajúcich sa justície, ale najväčšie sa týkajú právomocí premiéra, ktorý by mohol získať právo vymenúvať a odvolávať ministrov aj napriek nesúhlasnému stanovisku hlavy štátu. Dostal by aj možnosť blokovať zákony, ktoré predpokladajú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu.

Na základe navrhovaných zmien by sa skomplikovala i procedúra vyslovenia nedôvery vláde. Ak návrh ústavných zmien prejde, premiér a podpredsedovia vlády sa v prípade odvolania z funkcie vo vláde mohli vrátiť ako poslanci do parlamentu.