Biškek 14. marca (TASR) - Kirgizský parlament vo štvrtok prijal návrh zákona o tzv. zahraničných agentoch, ktorý má zvýšiť štátnu kontrolu nad mimovládnymi organizáciami.

Zákon inšpirovaný legislatívou platnou v Rusku bol prijatý napriek výzvam zo zahraničia na jeho odmietnutie, informovala agentúra AFP. Miestne médiá uviedli, že pred hlasovaním v parlamente sa o návrhu neuskutočnila žiadna diskusia.

Veľvyslanci krajín Európskej únie, Británie a Kanady vyzvali prezidenta Sadyra Žaparova, aby zákon nepodpísal.

Podľa AFP sa tak však zrejme nestane, keďže Žaparov nedávno pohrozil, že "prijme opatrenia proti podkopávaniu štátnej a politickej bezpečnosti", a odmietol "zasahovanie" do vnútorných záležitostí svojej krajiny.

Zákona je navrhnutý tak, aby obmedzil prácu subjektov, ktoré dostávajú financovanie zo zahraničia, a preberá prvky z ruského zákona, ktoré Kremeľ používa na potlačenie disentu: vyžaduje, aby sa organizácie, ktoré dostávajú financie zo zahraničia, registrovali ako "zahraniční zástupcovia".

Podporovatelia zákona uviedli, že jeho prijatím sa zlepší "transparentnosť aktivít mimovládnych organizácií vrátane tých, ktoré financujú cudzie štáty".

Skupiny na ochranu ľudských práv však argumentujú, že tento zákon vážne ovplyvní ich prácu i prácu médií.

Západní veľvyslanci v spoločnom vyhlásení deklarovali, že návrh zákona by mohol zasiahnuť tých najzraniteľnejších ľudí v Kirgizsku, pretože by ovplyvnil aj mimovládne organizácie, ktoré poskytujú "základné služby, ako sú humanitárne dodávky potravín, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie".

"Neziskové a mimovládne organizácie nie sú nepriateľmi štátu - sú neoceniteľnými partnermi pri budovaní demokratickej, spravodlivej a prosperujúcej Kirgizskej republiky," uviedli vyslanci západných štátov.

Na návrh zákona so znepokojením reagovala aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Spojené štáty už vo februári Kirgizsko vyzvali, aby túto legislatívu neprijímalo. Prezident Žaparov však túto výzvu odmietol ako zasahovanie do vnútorných záležitostí svojej krajiny.

Kirgizsko bolo tradične jednou z najotvorenejších krajín v Strednej Ázii. V posledných mesiacoch však došlo k úpadku demokracie, ktorý je podľa medzinárodných organizácií "znepokojivý". Napr. v januári v Kirgizsku zadržali najmenej desať novinárov napojených na médiá financované Západom.

Žaparov sa stal prezidentom v januári roku 2021. V októbri roka 2020 ho počas politickej krízy týkajúcej sa parlamentného hlasovania na nátlak demonštrantov prepustili na slobodu z väzenia, kde si odpykával trest za branie rukojemníkov.

Počas pobytu za mrežami sa Žaparov stal hviezdou kirgizských sociálnych sietí: neustále komentoval situáciu v krajine, ostro kritizoval vládu, ponúkal však aj východiská. Vďaka väzeniu tak získal aureolu disidenta a neskôr bol aj pod tlakom protivládnych protestov vymenovaný za predsedu vlády a získal aj ďalšie právomoci.