Attack on Prime Minister
News in English
Bacheletová poukázala na to, že v posledných mesiacoch došlo čo sa týka zmeny klímy k extrémnym udalostiam, ktoré si vyžiadali aj životy ľudí.
Autor TASR
Ženeva 13. septembra (TASR) - Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová v pondelok upozornila na to, že zmena klímy, znečistenie či strata prirodzeného biotopu majú negatívny dosah na konflikty vo svete a čoskoro budú predstavovať vôbec najväčšiu hrozbu pre dodržiavanie ľudských práv. Informovala o tom agentúra AFP.
Bacheletová uviedla, že tieto environmentálne problémy už teraz majú vážne a ďalekosiahle dôsledky, pričom jednotlivé krajiny stále nedokázali prijať opatrenia, ktorými by obmedzili rozsah napáchaných škôd.
"Vzájomne prepojené znečistenie, zmeny klímy a biodiverzity fungujú ako tzv. znásobovači hrozieb, vyostrujú konflikty, napätie aj štrukturálne nerovnosti, a ľudia sa vďaka nim ocitajú v čoraz nebezpečnejších situáciách," povedala Bacheletová pri príležitosti otvorenia 48. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve.
Dodala, že ak sa tieto problémy ešte znásobia, budú "v našej dobe" samé o sebe predstavovať "najväčšiu hrozbu pre ľudské práva".
Bývalá čilská prezidentka uviedla, že tieto environmentálne problémy už teraz "priamo a vážne ovplyvňujú rozsah ľudských práv", a to vrátane práva na adekvátnu potravu, vodu, prístup k vzdelaniu, k bývaniu či zdravie. Dodala, že škody na životnom prostredí zvyčajne najviac zasiahnu najchudobnejších ľudí či krajiny, ktoré majú často najmenšiu kapacitu, ako sa proti nim brániť.
Bacheletová poukázala na to, že v posledných mesiacoch došlo čo sa týka zmeny klímy k "extrémnym udalostiam", ktoré si vyžiadali aj životy ľudí. V tejto súvislosti zmienila požiare na Sibíri či v Kalifornii, ako aj záplavy v Číne, Nemecku či Turecku. Potkla tiež, že milióny ľudí čelia v dôsledku období sucha hrozbe biedy, hladu či vysídlenia.
Výdavky na obnovu ekonomík po pandémii koronavírusu by sa podľa jej slov mohli zamerať na projekty šetrné k životnému prostrediu. Komisárka OSN zároveň podotkla, že jednotlivé krajiny stále "nefinancujú či neimplementujú" záväzky vyplývajúce z parížskej klimatickej dohody.
"Musíme nastaviť latku vyššie - vskutku, závisí na tom naša spoločná budúcnosť," uviedla. Povedala, že na 12-dňovej konferencii OSN o zmene klímy (COP26), ktorá sa má 31. októbra začať v škótskom Glasgowe, bude jej úrad v tomto smere presadzovať ambicióznejšie záväzky. Dodala, že ochrancovia životného prostredia sú v mnohých krajinách zastrašovaní či aj zabíjaní, často celkom beztrestne.
Bacheletová sa vo svojej otváracej správe dotkla tiež otázok dodržiavania ľudských práv vo viacerých krajinách vrátane Čadu, Stredoafrickej republiky, Haiti, Indie, Mali či Tuniska. Hovorila aj o Číne, pričom uviedla, že v rámci jej dlhodobej snahy o "zmysluplný prístup" do autonómnej oblasti Sin-ťiang, ktorú obýva moslimská menšina Ujgurov, zatiaľ nedošlo k žiadnemu pokroku.
Bacheletová uviedla, že tieto environmentálne problémy už teraz majú vážne a ďalekosiahle dôsledky, pričom jednotlivé krajiny stále nedokázali prijať opatrenia, ktorými by obmedzili rozsah napáchaných škôd.
"Vzájomne prepojené znečistenie, zmeny klímy a biodiverzity fungujú ako tzv. znásobovači hrozieb, vyostrujú konflikty, napätie aj štrukturálne nerovnosti, a ľudia sa vďaka nim ocitajú v čoraz nebezpečnejších situáciách," povedala Bacheletová pri príležitosti otvorenia 48. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve.
Dodala, že ak sa tieto problémy ešte znásobia, budú "v našej dobe" samé o sebe predstavovať "najväčšiu hrozbu pre ľudské práva".
Bývalá čilská prezidentka uviedla, že tieto environmentálne problémy už teraz "priamo a vážne ovplyvňujú rozsah ľudských práv", a to vrátane práva na adekvátnu potravu, vodu, prístup k vzdelaniu, k bývaniu či zdravie. Dodala, že škody na životnom prostredí zvyčajne najviac zasiahnu najchudobnejších ľudí či krajiny, ktoré majú často najmenšiu kapacitu, ako sa proti nim brániť.
Bacheletová poukázala na to, že v posledných mesiacoch došlo čo sa týka zmeny klímy k "extrémnym udalostiam", ktoré si vyžiadali aj životy ľudí. V tejto súvislosti zmienila požiare na Sibíri či v Kalifornii, ako aj záplavy v Číne, Nemecku či Turecku. Potkla tiež, že milióny ľudí čelia v dôsledku období sucha hrozbe biedy, hladu či vysídlenia.
Výdavky na obnovu ekonomík po pandémii koronavírusu by sa podľa jej slov mohli zamerať na projekty šetrné k životnému prostrediu. Komisárka OSN zároveň podotkla, že jednotlivé krajiny stále "nefinancujú či neimplementujú" záväzky vyplývajúce z parížskej klimatickej dohody.
"Musíme nastaviť latku vyššie - vskutku, závisí na tom naša spoločná budúcnosť," uviedla. Povedala, že na 12-dňovej konferencii OSN o zmene klímy (COP26), ktorá sa má 31. októbra začať v škótskom Glasgowe, bude jej úrad v tomto smere presadzovať ambicióznejšie záväzky. Dodala, že ochrancovia životného prostredia sú v mnohých krajinách zastrašovaní či aj zabíjaní, často celkom beztrestne.
Bacheletová sa vo svojej otváracej správe dotkla tiež otázok dodržiavania ľudských práv vo viacerých krajinách vrátane Čadu, Stredoafrickej republiky, Haiti, Indie, Mali či Tuniska. Hovorila aj o Číne, pričom uviedla, že v rámci jej dlhodobej snahy o "zmysluplný prístup" do autonómnej oblasti Sin-ťiang, ktorú obýva moslimská menšina Ujgurov, zatiaľ nedošlo k žiadnemu pokroku.
