Bratislava 25. novembra (TASR) - Poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková Beňová poskytla dnes stanovisko k spoločnému postupu v boji proti domácemu násiliu, v ktorom uvádza: Začiatkom tohto roka požadovali poslanci Európskeho parlamentu (EP) od Európskej komisie (EK) vypracovanie a predloženie legislatívneho aktu, ktorý by priniesol spoločný, harmonizovaný postup v boji proti rôznym formám násilia páchaného na ženách. Reakcia predošlej Barrosovej komisie bola odmietavá s tým, že takýto návrh nepovažuje za vhodný. Europoslanci sa preto budú opätovne touto témou zaoberať v rámci rozpravy na prebiehajúcom plenárnom zasadnutí.

Cieľom odporúčaní EP bolo predovšetkým účinné predchádzanie rozličným formám domáceho násilia. "Vôbec nerozumiem tomu akým spôsobom chce Komisia zabezpečiť spoločný postup členských krajín v oblasti prevencie voči tomuto typu násilia, bez patričnej legislatívnej úpravy,“ uviedla poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová. Pripomenula, že požadovali prípravu európskeho nariadenia, ktoré by sa po schválení stalo automaticky platné rovnako vo všetkých štátoch Spoločenstva. „Komisia predkladá množstvo návrhov, ktorých účelnosť je často veľmi otázna. Keď má možnosť spraviť niečo užitočné a dobré pre ochranu žien, tak to odmietne. Považujem to za veľmi nešťastné,“ zdôraznila europoslankyňa.

Výstupom mala byť podľa nej komplexná stratégia na boj proti domácemu násiliu a možnostiam jeho predchádzania. „Pre mňa je neprijateľné, že takýto koncepčný dokument chýba napriek tomu, že na porušovanie ženských práv v EÚ sa upozorňuje už desiatky rokov,“ poznamenala poslankyňa. Zaujímavou paralelou je možno aj to, že sa poslanci budú danou problematikou zaoberať v deň návštevy pápeža Františka na pôde Európskeho parlamentu. „Nie je samozrejme možné prirovnávať jeho snahy o reformu a opätovné priblíženie katolíckej cirkvi bližšie k veriacim so žiadnou inou témou. Každopádne však aj ochrana práv žien si vyžaduje zásadnú reformu a výrazný posun vpred,“ priblížila europoslankyňa.

Stratégia mala reagovať aj na nové formy ich obťažovania, napríklad prostredníctvom sociálnych sietí, či rôznych diskusných fór dostupných prostredníctvom internetu. Tie súčasne platná legislatíva v tejto oblasti vôbec nepozná. Uskutočnili sa rôzne prieskumy, z ktorých vyplynulo, že skúsenosť s nejakou formou sexuálneho násilia či obťažovania má približne každá tretia žena, či dievča nad 15 rokov. „Keďže Komisia prípravu novej legislatívy odmietla, vychádza mi z toho, že sa jej tie čísla musia zdať v poriadku,“ uzavrela Monika Flašíková Beňová.