Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prieskumy tiež ukazujú, že približne 70 percent obyvateľstva podporuje ruskú armádu na Ukrajine.
Autor TASR
Moskva 11. septembra (TASR) - Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že ak sa Vladimir Putin rozhodne kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2024, nebude mať konkurenciu.
V rozhovore pre spravodajský web RBK, citovanom agentúrou Reuters, Peskov dodal, že prípravy na prezidentské voľby v Rusku sa ešte nezačali a ani Putin ešte neoznámil, či bude opäž kandidovať.
"Ak predpokladáme, že prezident bude kandidovať, potom, samozrejme, nikto v našej krajine nemôže v súčasnej fáze prezidentovi konkurovať," uviedol Peskov.
Už teraz je podľa Peskova jasné, že Putin sa teší absolútnej podpore obyvateľstva. "Absolútnu konsolidáciu spoločnosti" okolo súčasného vedenia krajiny podľa Peskova potvrdili veľmi jasne aj regionálne voľby, ktoré sa v uplynulých dňoch v Rusku konali.
"Miera podpory, ktorú dostali súčasní šéfovia (ruských) regiónov, naznačuje, že takúto podporu má aj prezident," vyhlásil Peskov.
Reuters, citovaný agentúrou TASR, pripomenul, že Putin dominuje politike v Rusku - ako prezident alebo premiér - už viac ako dve desaťročia a je hrdý na to, že po chaose, ktorý krajinu zachvátil po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, jej priniesol stabilitu.
Jeho rozhodnutie z februára minulého roku, keď na Ukrajinu vyslal desiatky tisíc vojakov, sa stalo najväčšou výzvou pre jeho vládu a spustilo najzávažnejšiu konfrontáciu so Západom od kubánskej krízy v roku 1962.
Vojna na Ukrajine totiž nejde podľa plánov ruského vedenia a v júni sa proti ruskému vojenskému veleniu vzbúrila časť príslušníkov žoldnierskej Vagnerovej skupiny na čele s prezidentovým spriaznencom Jevgenijom Prigožinom, ktorý neskôr zahynul pri leteckom nešťastí.
V reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu uvalil Západ na Rusko veľmi prísne sankcie, čo Moskvu - podľa Reuters - prinútilo k tomu, aby sa ešte väčšmi primkla k Číne.
Jej prezident Si Ťin-pching v marci Putinovi povedal, že je presvedčený, že ruskí voliči v budúcoročných prezidentských voľbách podporia súčasného šéfa Kremľa.
Aj prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Putin je v Rusku naďalej najobľúbenejším politikom: podľa Analytického centra Jurija Levadu, známeho aj ako Centrum Levada, v auguste dosahoval Putinov rating 80 percent, čo je viac ako pred vojnou na Ukrajine.
Prieskumy tiež ukazujú, že približne 70 percent obyvateľstva podporuje ruskú armádu na Ukrajine. Opoziční politici i niektorí západní diplomati však tvrdia, že takýmto sociologickým prieskumom nemožno dôverovať. Okrem iného aj pre to, že väčšina obyvateľov Ruskej federácie čerpá informácie z médií ovládaných štátom.
V rozhovore pre spravodajský web RBK, citovanom agentúrou Reuters, Peskov dodal, že prípravy na prezidentské voľby v Rusku sa ešte nezačali a ani Putin ešte neoznámil, či bude opäž kandidovať.
"Ak predpokladáme, že prezident bude kandidovať, potom, samozrejme, nikto v našej krajine nemôže v súčasnej fáze prezidentovi konkurovať," uviedol Peskov.
Už teraz je podľa Peskova jasné, že Putin sa teší absolútnej podpore obyvateľstva. "Absolútnu konsolidáciu spoločnosti" okolo súčasného vedenia krajiny podľa Peskova potvrdili veľmi jasne aj regionálne voľby, ktoré sa v uplynulých dňoch v Rusku konali.
"Miera podpory, ktorú dostali súčasní šéfovia (ruských) regiónov, naznačuje, že takúto podporu má aj prezident," vyhlásil Peskov.
Reuters, citovaný agentúrou TASR, pripomenul, že Putin dominuje politike v Rusku - ako prezident alebo premiér - už viac ako dve desaťročia a je hrdý na to, že po chaose, ktorý krajinu zachvátil po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, jej priniesol stabilitu.
Jeho rozhodnutie z februára minulého roku, keď na Ukrajinu vyslal desiatky tisíc vojakov, sa stalo najväčšou výzvou pre jeho vládu a spustilo najzávažnejšiu konfrontáciu so Západom od kubánskej krízy v roku 1962.
Vojna na Ukrajine totiž nejde podľa plánov ruského vedenia a v júni sa proti ruskému vojenskému veleniu vzbúrila časť príslušníkov žoldnierskej Vagnerovej skupiny na čele s prezidentovým spriaznencom Jevgenijom Prigožinom, ktorý neskôr zahynul pri leteckom nešťastí.
V reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu uvalil Západ na Rusko veľmi prísne sankcie, čo Moskvu - podľa Reuters - prinútilo k tomu, aby sa ešte väčšmi primkla k Číne.
Jej prezident Si Ťin-pching v marci Putinovi povedal, že je presvedčený, že ruskí voliči v budúcoročných prezidentských voľbách podporia súčasného šéfa Kremľa.
Aj prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Putin je v Rusku naďalej najobľúbenejším politikom: podľa Analytického centra Jurija Levadu, známeho aj ako Centrum Levada, v auguste dosahoval Putinov rating 80 percent, čo je viac ako pred vojnou na Ukrajine.
Prieskumy tiež ukazujú, že približne 70 percent obyvateľstva podporuje ruskú armádu na Ukrajine. Opoziční politici i niektorí západní diplomati však tvrdia, že takýmto sociologickým prieskumom nemožno dôverovať. Okrem iného aj pre to, že väčšina obyvateľov Ruskej federácie čerpá informácie z médií ovládaných štátom.
