Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Až 88 percent poslancov naprieč politickým spektrom podporuje myšlienku jedného sídla. EP je zrejme jediný zákonodarný zbor, ktorý nerozhoduje o tom, kde a kedy bude zasadať.
Autor TASR
Bratislava 4. novembra (TASR) – Europoslanec za SDKÚ-DS Eduard Kukan považuje za rozumné, aby mal Európsky parlament (EP) iba jedno sídlo. Táto myšlienka je však podľa neho nerealistická. "Je potrebné zmeniť dohody o fungovaní Európskej únie, a na to treba súhlas všetkých štátov. Taký súhlas nebude, pretože Francúzi s tým nikdy nebudú súhlasiť," ozrejmil s tým, že pre Francúzov je Štrasburg symbol európskeho uzmierenia.
Ako poznamenal, ak by sa rozhodlo o tom, že europarlament bude sídliť iba v Štrasburgu, dobudovanie logistického zázemia by stálo obrovské financie, oveľa väčšie ako momentálne stojí sťahovanie poslancov a štatutárnych pracovníkov EÚ medzi Bruselom a Štrasburgom. To ročne vychádza približne na 180 miliónov eur. Kukan vidí priestor na šetrenie napríklad v prekladaní materiálov do všetkých úradných jazykov EÚ, ktorých je 24, ako aj v platení tlmočníkov. "Sú mnohé veci, na ktorých by sa jednoduchými racionalizačnými opatreniami dalo ušetriť viac," podotkol.
Rovnako Vladimír Maňka (Smer-SD) si myslí, že postačuje jedno sídlo EP. Presadiť to, označil za veľmi ťažké. "Európski poslanci na to tlačia, ale riešenie je v rukách hláv štátov. Musia sa na tom jednomyseľne zhodnúť všetci, aj francúzsky prezident, a to je možné jedine vtedy, ak dostane takú ponuku, aby sa mu to oplatilo," uviedol.
Verí však, že k tomu nakoniec príde, pretože zasadať vo Francúzsku aj v Belgicku nie je ekonomicky výhodné. Prikláňa sa k tomu, aby sídlo zostalo v Bruseli, ktorý je z technického hľadiska, na rozdiel od Štrasburgu, komplexne vybavený a zabezpečený.
Podobný názor má Jaroslav Paška (SNS), ktorý dlhodobo podporuje myšlienku jedného sídla. V ktorom meste by mal byť, necháva na rozhodnutí európskych lídrov. "Z hľadiska operatívnosti spolupráce medzi Európskou komisiou, Európskou radou a EP je Brusel výhodnejší, pretože tam sídli aj Rada aj Komisia. Ak by Francúzi trvali na tom, že chcú ponechať parlament v Štrasburgu, tak nemám problém akceptovať toto rozhodnutie," poznamenal s tým, že europarlament vie rovnako dobre fungovať vo svojich priestoroch v oboch mestách. Istý problém vidí v cestovaní, keďže niektorým jeho kolegom sa nepáči, že štrasburské letisko nemá ani takú kapacitu ani spojenie ako bruselské.
Až 88 percent poslancov naprieč politickým spektrom podporuje myšlienku jedného sídla. EP je zrejme jediný zákonodarný zbor, ktorý nerozhoduje o tom, kde a kedy bude zasadať. Tri sídla parlamentu sú zakotvené v zakladajúcich zmluvách EÚ. O tom, že zasadá aj v Štrasburgu aj v Bruseli, rozhoduje Európska rada.
Český europoslanec Edvard Kožušník (ODS) v rámci iniciatívy One Seat (Jedno sídlo) oslovil lídrov všetkých 28 členských štátov EÚ, aby vyjadrili svoj postoj k tejto otázke.
Z odpovedí vyplýva, že deväť krajín podporuje želanie väčšiny poslancov rozhodovať o svojom sídle a programe a tri tento nápad odmietajú. Okrem Francúzska a Luxemburska je to aj Estónsko.
Slovenský rezort diplomacie, ktorý v mene SR oficiálne odpovedal Kožušníkovi, sa nevyjadril jednoznačne, či je za, alebo proti. Pripomenul, že o tejto otázke sa môže rozhodnúť až po prípadnom revidovaní základnej zmluvy, k čomu môže dôjsť až po nových voľbách do Európskeho parlamentu a zvolaní európskeho konventu.
Ako poznamenal, ak by sa rozhodlo o tom, že europarlament bude sídliť iba v Štrasburgu, dobudovanie logistického zázemia by stálo obrovské financie, oveľa väčšie ako momentálne stojí sťahovanie poslancov a štatutárnych pracovníkov EÚ medzi Bruselom a Štrasburgom. To ročne vychádza približne na 180 miliónov eur. Kukan vidí priestor na šetrenie napríklad v prekladaní materiálov do všetkých úradných jazykov EÚ, ktorých je 24, ako aj v platení tlmočníkov. "Sú mnohé veci, na ktorých by sa jednoduchými racionalizačnými opatreniami dalo ušetriť viac," podotkol.
Rovnako Vladimír Maňka (Smer-SD) si myslí, že postačuje jedno sídlo EP. Presadiť to, označil za veľmi ťažké. "Európski poslanci na to tlačia, ale riešenie je v rukách hláv štátov. Musia sa na tom jednomyseľne zhodnúť všetci, aj francúzsky prezident, a to je možné jedine vtedy, ak dostane takú ponuku, aby sa mu to oplatilo," uviedol.
Verí však, že k tomu nakoniec príde, pretože zasadať vo Francúzsku aj v Belgicku nie je ekonomicky výhodné. Prikláňa sa k tomu, aby sídlo zostalo v Bruseli, ktorý je z technického hľadiska, na rozdiel od Štrasburgu, komplexne vybavený a zabezpečený.
Podobný názor má Jaroslav Paška (SNS), ktorý dlhodobo podporuje myšlienku jedného sídla. V ktorom meste by mal byť, necháva na rozhodnutí európskych lídrov. "Z hľadiska operatívnosti spolupráce medzi Európskou komisiou, Európskou radou a EP je Brusel výhodnejší, pretože tam sídli aj Rada aj Komisia. Ak by Francúzi trvali na tom, že chcú ponechať parlament v Štrasburgu, tak nemám problém akceptovať toto rozhodnutie," poznamenal s tým, že europarlament vie rovnako dobre fungovať vo svojich priestoroch v oboch mestách. Istý problém vidí v cestovaní, keďže niektorým jeho kolegom sa nepáči, že štrasburské letisko nemá ani takú kapacitu ani spojenie ako bruselské.
Až 88 percent poslancov naprieč politickým spektrom podporuje myšlienku jedného sídla. EP je zrejme jediný zákonodarný zbor, ktorý nerozhoduje o tom, kde a kedy bude zasadať. Tri sídla parlamentu sú zakotvené v zakladajúcich zmluvách EÚ. O tom, že zasadá aj v Štrasburgu aj v Bruseli, rozhoduje Európska rada.
Český europoslanec Edvard Kožušník (ODS) v rámci iniciatívy One Seat (Jedno sídlo) oslovil lídrov všetkých 28 členských štátov EÚ, aby vyjadrili svoj postoj k tejto otázke.
Z odpovedí vyplýva, že deväť krajín podporuje želanie väčšiny poslancov rozhodovať o svojom sídle a programe a tri tento nápad odmietajú. Okrem Francúzska a Luxemburska je to aj Estónsko.
Slovenský rezort diplomacie, ktorý v mene SR oficiálne odpovedal Kožušníkovi, sa nevyjadril jednoznačne, či je za, alebo proti. Pripomenul, že o tejto otázke sa môže rozhodnúť až po prípadnom revidovaní základnej zmluvy, k čomu môže dôjsť až po nových voľbách do Európskeho parlamentu a zvolaní európskeho konventu.
