Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Kurdská komunita sa pravidelne stretáva v švajčiarskom meste v čase výročia, tohtoročné sté výročie však prilákalo oveľa viac ľudí.
Autor TASR
Lausanne 23. júla (TASR) - Približne 6000 Kurdov v sobotu demonštrovalo v švajčiarskom meste Lausanne pri príležitosti stého výročia rovnomennej mierovej zmluvy, ktorá v roku 1923 fakticky definovala hranice Turecka, zmarila však ašpirácie kurdského národa na vytvorenie vlastného štátu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Kurdskí demonštranti sa vydali na pochod týmto švajčiarskym mestom, aby upozornili na dôsledky Lausannskej zmluvy pre kurdský ľud.
"Chceme využiť toto sté výročie, aby sme celému svetu ukázali, že kurdská otázka zostáva nevyriešená a že dôsledky Lausannskej zmluvy sú stále tragicky pociťované," povedal Hayrettin Öztekin z Kultúrneho centra Kurdistanu v Lausanne (CCKL) pre švajčiarsku tlačovú agentúru ATS.
Öztekin skonštatoval, že zmluva z roku 1923 "rozdelila kurdský národ medzi štyri štáty - Turecko, Irak, Irán a Sýriu - ktorých demokratické výsledky za posledné storočie sú prevažne negatívne".
Podľa CCKL ponechali veľmoci pred sto rokmi Kurdov v Turecku "v rukách nacionalistického a rasistického tureckého štátu, ktorý pripravil pôdu pre storočie masakrov, nútenej migrácie, represií a asimilačnej politiky".
Kurdská komunita sa pravidelne stretáva v švajčiarskom meste v čase výročia, tohtoročné sté výročie však prilákalo oveľa viac ľudí. Mnoho z nich nieslo vlajku reprezentujúcu uväzneného kurdského militanta Abdullaha Öcalana, ktorý stál na čele povstania vedeného zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK) až do jeho zajatia tureckými jednotkami v roku 1999.
Konferencia v Lausanne sa začala v novembri v roku 1922. Veľmoci prvej svetovej vojny - Británia, Francúzsko, Taliansko a Turecko - mali prerokovať podmienky mierovej zmluvy z francúzskeho Svres z roku 1920, dohodnutou medzi Spojencami a Osmanskou ríšou, ktorú Turecko pod svojím novým lídrom Mustafom Kemalom Atatürkom už neuznávalo.
Lausannská zmluva, podpísaná 24. júla 1923, vyústila v nútenú výmenu obyvateľov medzi Tureckom a Gréckom, píše AFP. Zároveň umožnila neobmedzený civilný prechod cez turecké úžiny Bospor a Dardanely. Východná Anatólia sa stala súčasťou dnešného Turecka, ktoré sa na oplátku vzdalo svojich nárokov na Sýriu a Irak na juhu.
Arméni ani Kurdi nehrali v rokovaniach žiadnu úlohu, pretože ich územné ambície sa nebrali do úvahy, dodáva AFP.
Kurdskí demonštranti sa vydali na pochod týmto švajčiarskym mestom, aby upozornili na dôsledky Lausannskej zmluvy pre kurdský ľud.
"Chceme využiť toto sté výročie, aby sme celému svetu ukázali, že kurdská otázka zostáva nevyriešená a že dôsledky Lausannskej zmluvy sú stále tragicky pociťované," povedal Hayrettin Öztekin z Kultúrneho centra Kurdistanu v Lausanne (CCKL) pre švajčiarsku tlačovú agentúru ATS.
Öztekin skonštatoval, že zmluva z roku 1923 "rozdelila kurdský národ medzi štyri štáty - Turecko, Irak, Irán a Sýriu - ktorých demokratické výsledky za posledné storočie sú prevažne negatívne".
Podľa CCKL ponechali veľmoci pred sto rokmi Kurdov v Turecku "v rukách nacionalistického a rasistického tureckého štátu, ktorý pripravil pôdu pre storočie masakrov, nútenej migrácie, represií a asimilačnej politiky".
Kurdská komunita sa pravidelne stretáva v švajčiarskom meste v čase výročia, tohtoročné sté výročie však prilákalo oveľa viac ľudí. Mnoho z nich nieslo vlajku reprezentujúcu uväzneného kurdského militanta Abdullaha Öcalana, ktorý stál na čele povstania vedeného zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK) až do jeho zajatia tureckými jednotkami v roku 1999.
Konferencia v Lausanne sa začala v novembri v roku 1922. Veľmoci prvej svetovej vojny - Británia, Francúzsko, Taliansko a Turecko - mali prerokovať podmienky mierovej zmluvy z francúzskeho Svres z roku 1920, dohodnutou medzi Spojencami a Osmanskou ríšou, ktorú Turecko pod svojím novým lídrom Mustafom Kemalom Atatürkom už neuznávalo.
Lausannská zmluva, podpísaná 24. júla 1923, vyústila v nútenú výmenu obyvateľov medzi Tureckom a Gréckom, píše AFP. Zároveň umožnila neobmedzený civilný prechod cez turecké úžiny Bospor a Dardanely. Východná Anatólia sa stala súčasťou dnešného Turecka, ktoré sa na oplátku vzdalo svojich nárokov na Sýriu a Irak na juhu.
Arméni ani Kurdi nehrali v rokovaniach žiadnu úlohu, pretože ich územné ambície sa nebrali do úvahy, dodáva AFP.
