Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vyhlásenie prišlo v čase, keď v Ženeve pokračujú nepriame rokovania predstaviteľov sýrskej vlády a opozície o hľadaní spôsobu, ako ukončiť vojenský konflikt v Sýrii.
Autor TASR
,aktualizované Bejrút 17. marca (TASR) - Sýrski Kurdi a ich spojenci schválili plán na vyhlásenie federálnej správy na severe krajiny. Informoval o tom predstaviteľ kurdskej menšiny Idrís Nasan. Potvrdil to dnes aj oficiálny predstaviteľ kurdskej Strany demokratickej jednoty (PYD) Nawáf Chalíl.
Vyhlásenie federálnej správy v oblastiach pod kontrolou Kurdov na severe Sýrie prišlo v čase, keď v Ženeve pokračujú nepriame rokovania predstaviteľov sýrskej vlády a opozície o hľadaní spôsobu, ako ukončiť vojenský konflikt v Sýrii. PYD bola z týchto rokovaní vylúčená.
Podľa Chalíla sa federálna samospráva bude volať "Rojava - severná Sýria". Rojava je kurdský termín zaužívaný pre pomenovanie troch odlišných kurdských enkláv-kantónov: Džizíré, Kobané a Efríné.
Rozhodnutie o vyhlásení federálnej správy bolo schválené na kongrese približne 200 delegátov z 30 politických strán v meste Rumajlan v provincii Hasaka. Podľa tlačovej agentúry Firat zastupovali Kurdov, Arabov, Asýrčanov, Turkménov, Čerkesov a Arménov - národnostné skupiny žijúce na severe a severovýchode Sýrie.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti citovala sýrsku vládu, ktorá deklarovala, že vyhlásenie federálnej správy na severe Sýrie nebude mať nijaké zákonné ani politické dôsledky. Rovnaký názor zastáva aj susedné Turecko, o čom v stredu informovalo ministerstvo zahraničných vecí v Ankare.
Sýrski Kurdi sa aktivizovali po tom, ako na základe ústavy prijatej v Iraku v roku 2005 vznikla kurdská autonómia a jej prezidentom sa stal Džalál Talabání. Už v marci 2005 vypukli v provincii Hasaka na severovýchode Sýrie masové demonštrácie, v ktorých Kurdi žiadali od sýrskej vlády posilnenie svojich práv v oblasti kultúry a politiky. Sýrsky režim však tieto demonštrácie potlačil silou, pričom prišlo o život 30-40 ľudí.
Vzhľadom na toto hnutie však sýrsky prezident Bašár Asad bol nútený priznať, že kurdská menšina je významnou zložkou obyvateľstva Sýrie a sľúbil riešiť jej problémy, napr. aj problém udelenia sýrskeho občianstva desiatkam tisíc kurdským rodín.
Pozície Kurdov sa výrazne posilnili začiatkom februára tohto roku, keď ich polovojenské oddiely podnikli rozsiahlu ofenzívu na severe Sýrie a výrazne postúpili k sýrsko-tureckej hranici. Zmena vojenskej rovnováhy v prospech Kurdov viedla k radikalizácii postojov Turecka. Ankara totiž vníma PYD ako sýrsku odnož v Turecku zakázanej Kurdskej strany pracujúcich (PKK).
USA by odobrili kurdskú samosprávu len vtedy, ak by s tým súhlasil sýrsky ľud
Spojené štáty sú proti vyhláseniu kurdskej autonómie na severe Sýrie, ale akceptovali by takéto usporiadanie, ak by s tým súhlasili samotní Sýrčania.
Ako dnes na svojej webovej stránke informoval turecký denník Hürriyet, v stredu to na pravidelnom brífingu vo Washingtone uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Mark Toner.
S týmto vyhlásením hovorca prišiel ešte pred tým, ako dnes sýrski Kurdi a ich spojenci schválili plán na vyhlásenie federálnej správy na severe krajiny.
Podľa predstaviteľa Strany demokratickej jednoty (PYD) Nawáfa Chalíla sa federálna samospráva bude volať "Rojava - severná Sýria". Rojava je kurdský termín zaužívaný pre pomenovanie troch odlišných kurdských enkláv-kantónov: Džizíré, Kobané a Efríné.
Toner však v stredu varoval, že Spojené štáty neuznajú "žiadny druh... samosprávnych, poloautonómnych oblastí v Sýrii". Dodal, že USA veľmi jasne vyjadrili svoj názor na územnú celistvosť a jednotu Sýrie a domnievajú sa, že "vytvorenie takéhoto druhu poloautonómnych zón by teraz (...) bolo hrozbou" pre jednotu a integritu Sýrie.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti citovala sýrsku vládu, ktorá deklarovala, že vyhlásenie federálnej správy na severe Sýrie nebude mať nijaké zákonné ani politické dôsledky. Rovnaký názor zastáva aj susedné Turecko, o čom v stredu informovalo ministerstvo zahraničných vecí v Ankare.
Na otázku, či by Spojené štáty súhlasili v Sýrii s vytvorením federálneho útvaru, ak by tak rozhodol samotný sýrsky ľud, hovorca rezortu diplomacie odpovedal kladne.
Hürriyet napísal, že podľa nemenovaných diplomatov mocnosti blízke rokovaniam v Ženeve diskutovali aj o možnosti federatívneho usporiadania vojnou zničenej Sýrie, ktorá by si síce zachovala celistvosť ako štát, ale udelila by veľkú mieru autonómie jednotlivým oblastiam.
Na otázku, či by Spojené štáty akceptovali Bášára Asada ako prezidenta takto "oklieštenej" Sýrie, Toner odpovedal, že postoj USA k Asadovi sa nezmenil. "Myslíme si, že by mal odísť," dodal Toner. Poznamenal tiež, že USA sú ochotné zapojiť sa do diplomatických snáh o vyriešenie konfliktu v Sýrii aj v situácii, keď o Asadovom osude nie je rozhodnuté.
Hovorca však zdôraznil: "Nemyslíme si, že Asad by mohol byť súčasťou budúcnosti Sýrie". Asad podľa neho nie je prekážkou brániacou dosiahnutiu pokroku pri riešení sýrskej krízy, "aj keď iní môžu mať opačný názor." Toner vyslovil predpoklad, že rozhodnutie o Asadovi napokon prijmú strany rokujúce o urovnaní sýrskeho konfliktu.
Vyhlásenie federálnej správy v oblastiach pod kontrolou Kurdov na severe Sýrie prišlo v čase, keď v Ženeve pokračujú nepriame rokovania predstaviteľov sýrskej vlády a opozície o hľadaní spôsobu, ako ukončiť vojenský konflikt v Sýrii. PYD bola z týchto rokovaní vylúčená.
Podľa Chalíla sa federálna samospráva bude volať "Rojava - severná Sýria". Rojava je kurdský termín zaužívaný pre pomenovanie troch odlišných kurdských enkláv-kantónov: Džizíré, Kobané a Efríné.
Rozhodnutie o vyhlásení federálnej správy bolo schválené na kongrese približne 200 delegátov z 30 politických strán v meste Rumajlan v provincii Hasaka. Podľa tlačovej agentúry Firat zastupovali Kurdov, Arabov, Asýrčanov, Turkménov, Čerkesov a Arménov - národnostné skupiny žijúce na severe a severovýchode Sýrie.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti citovala sýrsku vládu, ktorá deklarovala, že vyhlásenie federálnej správy na severe Sýrie nebude mať nijaké zákonné ani politické dôsledky. Rovnaký názor zastáva aj susedné Turecko, o čom v stredu informovalo ministerstvo zahraničných vecí v Ankare.
Sýrski Kurdi sa aktivizovali po tom, ako na základe ústavy prijatej v Iraku v roku 2005 vznikla kurdská autonómia a jej prezidentom sa stal Džalál Talabání. Už v marci 2005 vypukli v provincii Hasaka na severovýchode Sýrie masové demonštrácie, v ktorých Kurdi žiadali od sýrskej vlády posilnenie svojich práv v oblasti kultúry a politiky. Sýrsky režim však tieto demonštrácie potlačil silou, pričom prišlo o život 30-40 ľudí.
Vzhľadom na toto hnutie však sýrsky prezident Bašár Asad bol nútený priznať, že kurdská menšina je významnou zložkou obyvateľstva Sýrie a sľúbil riešiť jej problémy, napr. aj problém udelenia sýrskeho občianstva desiatkam tisíc kurdským rodín.
Pozície Kurdov sa výrazne posilnili začiatkom februára tohto roku, keď ich polovojenské oddiely podnikli rozsiahlu ofenzívu na severe Sýrie a výrazne postúpili k sýrsko-tureckej hranici. Zmena vojenskej rovnováhy v prospech Kurdov viedla k radikalizácii postojov Turecka. Ankara totiž vníma PYD ako sýrsku odnož v Turecku zakázanej Kurdskej strany pracujúcich (PKK).
USA by odobrili kurdskú samosprávu len vtedy, ak by s tým súhlasil sýrsky ľud
Spojené štáty sú proti vyhláseniu kurdskej autonómie na severe Sýrie, ale akceptovali by takéto usporiadanie, ak by s tým súhlasili samotní Sýrčania.
Ako dnes na svojej webovej stránke informoval turecký denník Hürriyet, v stredu to na pravidelnom brífingu vo Washingtone uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Mark Toner.
S týmto vyhlásením hovorca prišiel ešte pred tým, ako dnes sýrski Kurdi a ich spojenci schválili plán na vyhlásenie federálnej správy na severe krajiny.
Podľa predstaviteľa Strany demokratickej jednoty (PYD) Nawáfa Chalíla sa federálna samospráva bude volať "Rojava - severná Sýria". Rojava je kurdský termín zaužívaný pre pomenovanie troch odlišných kurdských enkláv-kantónov: Džizíré, Kobané a Efríné.
Toner však v stredu varoval, že Spojené štáty neuznajú "žiadny druh... samosprávnych, poloautonómnych oblastí v Sýrii". Dodal, že USA veľmi jasne vyjadrili svoj názor na územnú celistvosť a jednotu Sýrie a domnievajú sa, že "vytvorenie takéhoto druhu poloautonómnych zón by teraz (...) bolo hrozbou" pre jednotu a integritu Sýrie.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti citovala sýrsku vládu, ktorá deklarovala, že vyhlásenie federálnej správy na severe Sýrie nebude mať nijaké zákonné ani politické dôsledky. Rovnaký názor zastáva aj susedné Turecko, o čom v stredu informovalo ministerstvo zahraničných vecí v Ankare.
Na otázku, či by Spojené štáty súhlasili v Sýrii s vytvorením federálneho útvaru, ak by tak rozhodol samotný sýrsky ľud, hovorca rezortu diplomacie odpovedal kladne.
Hürriyet napísal, že podľa nemenovaných diplomatov mocnosti blízke rokovaniam v Ženeve diskutovali aj o možnosti federatívneho usporiadania vojnou zničenej Sýrie, ktorá by si síce zachovala celistvosť ako štát, ale udelila by veľkú mieru autonómie jednotlivým oblastiam.
Na otázku, či by Spojené štáty akceptovali Bášára Asada ako prezidenta takto "oklieštenej" Sýrie, Toner odpovedal, že postoj USA k Asadovi sa nezmenil. "Myslíme si, že by mal odísť," dodal Toner. Poznamenal tiež, že USA sú ochotné zapojiť sa do diplomatických snáh o vyriešenie konfliktu v Sýrii aj v situácii, keď o Asadovom osude nie je rozhodnuté.
Hovorca však zdôraznil: "Nemyslíme si, že Asad by mohol byť súčasťou budúcnosti Sýrie". Asad podľa neho nie je prekážkou brániacou dosiahnutiu pokroku pri riešení sýrskej krízy, "aj keď iní môžu mať opačný názor." Toner vyslovil predpoklad, že rozhodnutie o Asadovi napokon prijmú strany rokujúce o urovnaní sýrskeho konfliktu.
