Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Mierová dohoda by tiež pomohla Turecku v stagnujúcich snahách o vstup do EÚ a zlepšila by obraz krajiny v oblasti ľudských práv v čase, keď sa usiluje o významnejšie postavenie na medzinárodnej scéne.
Autor TASR
Ankara 8. mája (TASR) - Povstalecká Strana kurdských pracujúcich (PKK) začala dnes s postupným odsunom svojich bojovníkov z tureckého územia do Iraku. Oznámil to dnes veliteľ militantnej organizácie Murat Karayilan.
Sťahovanie povstalcov bude postupné a je naplánované tak, aby prebehlo v čo najkratšom čase.
K rozhodnutiu povstalcov stiahnuť sa prišlo v marci po mierovej výzve uväzneného vodcu PKK Abdullaha Öcalana, ktorý prisľúbil politické rokovania s cieľom dosiahnuť trvalé mierové riešenie desaťročia trvajúceho konfliktu s Tureckom.
Ako uviedla agentúra AP, kurdskí povstalci nesúhlasili s požiadavkou vlády v Ankare, aby zložili zbrane ešte pred opustením územia Turecka. PKK tvrdí, že tak neurobí dovtedy, kým Turecko neprijme demokratické reformy, ktoré zvýšia práva Kurdov a neoslobodí ich väznených členov.
PKK, ktorú Turecko, Európska únia a USA evidujú ako teroristickú organizáciu, uvádza, že má polovicu svojich 7000 bojovníkov v Turecku a druhú polovicu v severnom Iraku.
Strana kurdských pracujúcich začala boj za kurdských štát na juhovýchode Turecka v roku 1984. Konflikt si vyžiadal približne 40.000 životov, privodil Turecku obrovské ľudské, sociálne a ekonomické škody a brzdil rozvoj prevažne kurdského regiónu.
Mierová dohoda by tiež pomohla Turecku v stagnujúcich snahách o vstup do EÚ a zlepšila by obraz krajiny v oblasti ľudských práv v čase, keď sa usiluje o významnejšie postavenie na medzinárodnej scéne.
Sťahovanie povstalcov bude postupné a je naplánované tak, aby prebehlo v čo najkratšom čase.
K rozhodnutiu povstalcov stiahnuť sa prišlo v marci po mierovej výzve uväzneného vodcu PKK Abdullaha Öcalana, ktorý prisľúbil politické rokovania s cieľom dosiahnuť trvalé mierové riešenie desaťročia trvajúceho konfliktu s Tureckom.
Ako uviedla agentúra AP, kurdskí povstalci nesúhlasili s požiadavkou vlády v Ankare, aby zložili zbrane ešte pred opustením územia Turecka. PKK tvrdí, že tak neurobí dovtedy, kým Turecko neprijme demokratické reformy, ktoré zvýšia práva Kurdov a neoslobodí ich väznených členov.
PKK, ktorú Turecko, Európska únia a USA evidujú ako teroristickú organizáciu, uvádza, že má polovicu svojich 7000 bojovníkov v Turecku a druhú polovicu v severnom Iraku.
Strana kurdských pracujúcich začala boj za kurdských štát na juhovýchode Turecka v roku 1984. Konflikt si vyžiadal približne 40.000 životov, privodil Turecku obrovské ľudské, sociálne a ekonomické škody a brzdil rozvoj prevažne kurdského regiónu.
Mierová dohoda by tiež pomohla Turecku v stagnujúcich snahách o vstup do EÚ a zlepšila by obraz krajiny v oblasti ľudských práv v čase, keď sa usiluje o významnejšie postavenie na medzinárodnej scéne.
