Brusel/Bratislava 28. novembra (TASR) - Zriadenie Externého investičného plánu EÚ, čiže Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), je otázkou niekoľkých dní. Určite sa ho členským štátom podarí prijať ešte počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, čo je aj zásluhou slovenskej diplomacie. Uviedol to dnes v Bruseli štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek.

Parízek v rámci zasadnutia rozvojového segmentu Rady EÚ pre zahraničné veci, ktoré sa konalo pod vedením šéfky diplomacie EÚ Federicy Mogheriniovej, zdôraznil pre TASR, že sa podarilo dosiahnuť pokrok rovnako tak v dlhodobých rozvojových témach EÚ, ako aj v tých, ktoré si na svojom začiatku stanovilo naše predsedníctvo.

Spresnil, že pripravovaný fond pre udržateľný rozvoj má slúžiť ako nástroj na podporu súkromných investícií a udržateľného rozvoja v krajinách Afriky a tzv. európskeho susedstva.

Fond bude pozostávať z dvoch regionálnych investičných platforiem na podporu investícií a zlepšenie prístupu k financovaniu (najmä v Afrike a európskom susedstve) a svoju činnosť bude realizovať financovaním v podobe grantov, záruk a iných finančných nástrojov vrátane kombinovaného financovania. Celkový predpokladaný rozpočet predstavuje 3,35 miliardy eur s možnou mobilizáciou vo forme investícií až do výšky 44 miliárd eur.

Účelom tohto fondu je riešiť prvotné príčiny nelegálnej migrácie vytváraním pracovných príležitostí, podporiť investície a umožniť trvalo udržateľný rozvoj v krajinách, s ktorými chce EÚ riešiť najmä migračnú krízu.

"Veľký investičný plán by mal pritiahnuť investície smerom do krajín pôvodu a tranzitu migrantov, v Afrike ale aj na Blízkom východe," uviedol Parízek. Spresnil, že Slovensko na čele Rady EÚ vyvíja veľké aktivity ohľadne zriadenia EFSD, ktorý treba vnímať ako mechanizmus na sprostredkovanie finančných zdrojov pre rozvojové krajiny. Rozvoj a udržateľnosť rozvoja v týchto krajinách sú hlavnými predpokladmi toho, že do EÚ bude prúdiť menej migrantov.

"My ako Slovenská republika dlhodobo poukazujeme, že ten problém sa má v prvom rade riešiť tam, kde vzniká, a má sa pomáhať krajinám, ktoré sú, povedzme, tranzitnými pre migrantov," skonštatoval Parízek.

Z ďalších oblastí, o ktorých rokovala Rada ministrov, spomenul dosiahnutie konsenzu ohľadne vyjednávacej pozície EÚ pre novú dohodu s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria po roku 2020 a ocenil, že EÚ je ochotná reformovať svoju rozvojovú politiku z hľadiska nových výziev, ktorým dominuje najmä migrácia.

Podľa Parízeka je dobré, že ministri mali dnes možnosť vypočuť si podpredsedu Európskej komisie zodpovedného za energetickú úniu Maroša Šefčoviča a plány o tom, ako sa dá spojiť rozvojová a humanitárna politika EÚ s investíciami do energetiky, a to hlavne v Afrike. Skonštatoval, že takéto spájanie úsilia vygeneruje viac financií a politickej pozornosti pre oblasť rozvojovej politiky, čo je vhodné už aj preto, že vzhľadom na riešenie migrácie má EÚ v pláne rozšíriť súčasné partnerské dohody s piatimi africkými krajinami (Etiópia, Mali, Niger, Nigéria a Senegal) týkajúce sa readmisií utečencov aj o ďalšie krajiny z Afriky a Blízkeho východu.

Parízek v závere upozornil, že po tom, ako sa slovenskému predsedníctvu podarilo dosiahnuť spoločnú pozíciu pre zriadenie EFSD, môže Rada EÚ začať trialóg s Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Celú záležitosť dokončí až maltské predsedníctvo, SR je však spolu s Holandskom súčasťou predsedníckeho tria a bude sa na tomto procese aj naďalej podieľať.