< sekcia Zahraničie

Ľavicový tábor v EÚ uvažuje o možnosti obsadiť post predsedu EK

Ilustračné foto. Foto: TASR /AP

Timmermans, ktorý sa vlani v súboji o post volebného lídra PES presadil voči slovenskému eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi, otvorene vyzval na vytvorenie širokej ľavicovej koalície.

Brusel 20. mája (TASR) - Európski socialisti, ktorí vyšli posilnení z tohoročných volieb vo Fínsku, Španielsku a Švédsku, začali uvažovať, či by sa po májových eurovoľbách nemohli uchádzať o post predsedu budúcej Európskej komisie. Uviedol to v pondelok európsky týždenník Politico.

Volebný líder Strany európskych socialistov (PES) Frans Timmermans v stredu počas debaty kandidátov šiestich európskych politických rodín na šéfa eurokomisie vyzval na vytvorenie širokého ľavicového tábora v novom zložení Európskeho parlamentu (EP). Naznačil spojenectvo so zelenými a aj s liberálmi, ktorí vytvárajú koalíciu s centristami francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Európski socialisti naposledy dominovali Európskemu parlamentu po eurovoľbách z roku 1994, posledné štyri volebné obdobia (od roku 1999) boli najsilnejšou a najvplyvnejšou skupinou konzervatívci z Európskej ľudovej strany (EPP).

Timmermans, ktorý sa vlani v súboji o post volebného lídra PES presadil voči slovenskému eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi, otvorene vyzval na vytvorenie širokej ľavicovej koalície. "Moja ponuka je, aby sme v nasledujúcich piatich rokoch pracovali bok po boku, aby sme zabezpečili, že budúca Európska komisia zvolí klimatickú krízu za najvyššiu prioritu svojho programu. A som si istý, že presvedčíme aj mnohých ľudí v liberálnej rodine, aby sme vytvorili alianciu od (gréckeho premiéra) Alexisa Tspirasa po (francúzskeho prezidenta) Emmanuela Macrona," uviedol.

Týždenník Politico upozornil, že ak ešte pred niekoľkými týždňami socialisti rátali so scenárom, že šéfom exekutívy EÚ bude volebný líder európskych ľudovcov Manfred Weber, situáciu zmenili nielen voľby v Španielsku, Fínsku a Švédsku, ale aj neschopnosť Spojeného kráľovstva opustiť EÚ v stanovenom termíne a povinnosť Britov zúčastniť sa na eurovoľbách. Britský labouristický "príspevok" môže priniesť niekoľko desiatok mandátov v EP pre socialistov a pri dohode s frakciou zelených, s extrémnou ľavicou a liberálmi-centristami bude mať "ľavicový tábor" navrch nad konzervatívcami z EPP.

Takýto scenár by posilnil pozície socialistov pri vyjednávaní o najvyšších funkciách v eurokomisii, Európskej rade a vo vedení europarlamentu (vrátane jednotlivých výborov) a mohli by si tiež nárokovať aj na funkciu predsedu eurokomisie.

Posledným socialistickým šéfom eurokomisie bol Jacques Delors (1985 - 1995) a potom nakrátko v roku 1999 ako náhradník odstupujúceho Jacqua Santera španielsky politik Manuel Marín. Posledných 20 rokov EÚ dominovala EPP. Podľa prieskumov verejnej mienky ľudovci aj po májových eurovoľbách zostanú najväčšou stranou v EP, avšak s citeľnými stratami oproti voľbám z roku 2014.

"So socialistami, liberálmi, macronistami a zelenými môžeme mať viac ako Európska ľudová strana," uviedol podľa Politico štátny tajomník pre EÚ v španielskej socialistickej vláde Marco Aguiriano. Zároveň dodal, že "je načase rozšíriť proeurópske spojenectvá a je načase lepšie prerozdeliť pracovné miesta", čiže najvyššie funkcie v inštitúciách EÚ.

Ako však upozornil Politico, v prípade vzniku ľavicovo-liberálneho tábora by sa nemusel stať náhradníkom Jeana-Clauda Junckera nevyhnutne Timmermans. Široká koalícia znamená aj širokú "dohodu" znamenajúcu zachovanie identity jednotlivých frakcií, kde by sa k slovu mohli dostať aj liberáli-macronisti s menami, ako sú terajšia eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová či holandský premiér Mark Rutte. Spomína sa aj šéf belgickej vlády Charles Michel. Z tábora socialistov sú v ponuke mená bývalej dánskej premiérky Helle Thorningovej-Schmidtovej, terajšieho dánskeho premiéra Larsa Lökkeho Rasmussena, šéfa španielskej diplomacie a bývalého predsedu EP Josepa Borrella alebo portugalského premiéra Antónia Costu. Prinajmenšom niektorí z nich budú podľa týždenníka Politico po voľbách do EP (23. - 26. mája) siahať po zaujímavých funkciách v novom zložení euroinštitúcií.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)