Attack on Prime Minister
News in English
Taylor bol obvinený z vrážd, znásilnenia, sexuálneho zotročovania, násilného verbovania detí do vojenských zložiek a terorizovania civilného obyvateľstva v Sierra Leone.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 26. apríla (TASR) - Medzinárodný súd OSN pre Sierra Leone v Haagu uznal dnes bývalého libérijského prezidenta Charlesa Taylora vinným z vojnových zločinov vo všetkých 11 bodoch obžaloby.
Ide o prvý odsudzujúci verdikt za vojnové zločiny nad hlavou štátu od roku 1946. Taylor je podľa obžaloby vinný z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a ďalších vážnych porušení medzinárodného humanitárneho práva.
K týmto zločinom malo dôjsť v období od 30. novembra 1996 do 18. januára 2002, počas občianskej vojny v Sierra Leone. Taylor v tomto konflikte podporoval protivládne hnutie rebelov. Výšku trestu ešte spresní špeciálny súdny dvor. Šesťdesiatštyriročný bývalý libérijský prezident všetky obvinenia odmieta.
Proces s Taylorom sa začal v júni 2007. Z bezpečnostných dôvodov ho z Freetownu, hlavného mesta Sierra Leone, presunuli do Haagu.
Charles Taylor je potomkom oslobodených otrokov, ktorí sa so Spojených štátov vrátili do Libérie. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia žil v okolí amerického Bostonu a ekonomicky zamerané vysokoškolské štúdium ukončil v štáte Massachusetts na walthamskom Bentley College. V roku 1983 ušiel z Libérie, kde mu hrozil proces za spreneveru takmer jedného milióna dolárov. Väzeniu sa však nevyhol. Na základe libérijského zatykača bol väznený v jednej z massachusettských väzníc, odkiaľ sa mu v roku 1985 podarilo ujsť.
V roku 1989 Taylor na čele rebelov z Národného vlasteneckého frontu pre Libériu rozpútal povstanie, ktorého krvavý priebeh pripravil o život okolo 200.000 Libérijčanov. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1991, došlo k občianskej vojne aj v susednom štáte Sierra Leone, do ktorého bol Taylor zapojený podporovaním rebelov.
V auguste 1997, po rokoch občianskej vojny v Libérii, bol Charles Taylor zvolený za prezidenta tejto západoafrickej krajiny.
V marci 2003, rok po skončení občianskej vojny v Sierra Leone, Mimoriadny súd OSN pre Sierra Leone obvinil vtedajšieho úradujúceho prezidenta Libérie zo zločinov, ktoré zahŕňali vraždy, znásilnenia, sexuálne zotročovanie, násilné verbovanie detí do vojenských zložiek a terorizovanie civilného obyvateľstva v Sierra Leone.
Taylor pod tlakom súdnych obvinení v apríli 2003 rezignoval na svoju funkciu a utiekol do exilu do neďalekej Nigérie. Keď v roku 2006 Nigéria pod tlakom medzinárodnej verejnosti súhlasila so súdnym vydaním Taylora, pokúsil sa ujsť. Zadržali ho pri pokuse o prekročenie nigérijsko-kamerunskej hranice.
Ide o prvý odsudzujúci verdikt za vojnové zločiny nad hlavou štátu od roku 1946. Taylor je podľa obžaloby vinný z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a ďalších vážnych porušení medzinárodného humanitárneho práva.
K týmto zločinom malo dôjsť v období od 30. novembra 1996 do 18. januára 2002, počas občianskej vojny v Sierra Leone. Taylor v tomto konflikte podporoval protivládne hnutie rebelov. Výšku trestu ešte spresní špeciálny súdny dvor. Šesťdesiatštyriročný bývalý libérijský prezident všetky obvinenia odmieta.
Proces s Taylorom sa začal v júni 2007. Z bezpečnostných dôvodov ho z Freetownu, hlavného mesta Sierra Leone, presunuli do Haagu.
Charles Taylor je potomkom oslobodených otrokov, ktorí sa so Spojených štátov vrátili do Libérie. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia žil v okolí amerického Bostonu a ekonomicky zamerané vysokoškolské štúdium ukončil v štáte Massachusetts na walthamskom Bentley College. V roku 1983 ušiel z Libérie, kde mu hrozil proces za spreneveru takmer jedného milióna dolárov. Väzeniu sa však nevyhol. Na základe libérijského zatykača bol väznený v jednej z massachusettských väzníc, odkiaľ sa mu v roku 1985 podarilo ujsť.
V roku 1989 Taylor na čele rebelov z Národného vlasteneckého frontu pre Libériu rozpútal povstanie, ktorého krvavý priebeh pripravil o život okolo 200.000 Libérijčanov. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1991, došlo k občianskej vojne aj v susednom štáte Sierra Leone, do ktorého bol Taylor zapojený podporovaním rebelov.
V auguste 1997, po rokoch občianskej vojny v Libérii, bol Charles Taylor zvolený za prezidenta tejto západoafrickej krajiny.
V marci 2003, rok po skončení občianskej vojny v Sierra Leone, Mimoriadny súd OSN pre Sierra Leone obvinil vtedajšieho úradujúceho prezidenta Libérie zo zločinov, ktoré zahŕňali vraždy, znásilnenia, sexuálne zotročovanie, násilné verbovanie detí do vojenských zložiek a terorizovanie civilného obyvateľstva v Sierra Leone.
Taylor pod tlakom súdnych obvinení v apríli 2003 rezignoval na svoju funkciu a utiekol do exilu do neďalekej Nigérie. Keď v roku 2006 Nigéria pod tlakom medzinárodnej verejnosti súhlasila so súdnym vydaním Taylora, pokúsil sa ujsť. Zadržali ho pri pokuse o prekročenie nigérijsko-kamerunskej hranice.
Odsúdenie Taylora je varovaním pre ďalších tyranov
Dnešné uznanie bývalého libérijského prezidenta Charlesa Taylora vinným je dôrazným varovaním ďalším vodcom, ktorí páchajú podobné zločiny proti ľudskosti. Vyhlásila to dnes v Ženeve vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová.
"Dni, kedy sa mohli tyrani a masoví vrahovia, hoci boli zbavení funkcie, uchýliť do ústrania luxusného života v inej krajine, sa už minuli," povedala. Reagovala na dnešné rozhodnutie medzinárodného súdu OSN so sídlom v Haagu, ktoré označili za "historický moment".
"Je to mimoriadne významné, jasné varovanie ďalším hlavám štátu, ktorí páchajú podobné zločiny, alebo ich plánujú," uviedla vysoká komisárka OSN pre ľudské práva.
Pillayová predtým vyzvala Medzinárodný trestný súd v Haagu, aby prešetril porušovanie ľudských práv v Sýrii.
A poznamenala, že spravodlivosti v Haagu čelia tiež bývalý prezident Pobrežia Slonoviny Laurent Gbagbo a bývalý vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič. Medzinárodný trestný súd v Haagu tiež obžaloval z vojnových zločinov, genocídy a zločinov proti ľudskosti úradujúceho sudánskeho prezidenta Umara Bašíra.
Dnešné uznanie bývalého libérijského prezidenta Charlesa Taylora vinným je dôrazným varovaním ďalším vodcom, ktorí páchajú podobné zločiny proti ľudskosti. Vyhlásila to dnes v Ženeve vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová.
"Dni, kedy sa mohli tyrani a masoví vrahovia, hoci boli zbavení funkcie, uchýliť do ústrania luxusného života v inej krajine, sa už minuli," povedala. Reagovala na dnešné rozhodnutie medzinárodného súdu OSN so sídlom v Haagu, ktoré označili za "historický moment".
"Je to mimoriadne významné, jasné varovanie ďalším hlavám štátu, ktorí páchajú podobné zločiny, alebo ich plánujú," uviedla vysoká komisárka OSN pre ľudské práva.
Pillayová predtým vyzvala Medzinárodný trestný súd v Haagu, aby prešetril porušovanie ľudských práv v Sýrii.
A poznamenala, že spravodlivosti v Haagu čelia tiež bývalý prezident Pobrežia Slonoviny Laurent Gbagbo a bývalý vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič. Medzinárodný trestný súd v Haagu tiež obžaloval z vojnových zločinov, genocídy a zločinov proti ľudskosti úradujúceho sudánskeho prezidenta Umara Bašíra.
