< sekcia Zahraničie

Lídri G7 a EÚ volajú po dekarbonizácii ekonomík do konca storočia

Na snímke zľava francúzsky prezident Francois Hollande, britský premiér David Cameron, taliansky predseda vlády Matteo Renzi, nemecká kancelárka Angela Merkelová, prezident Európskej komisie Jean Claude Juncker, predseda Európskej rady Donald Tusk, japonský premiér Šinzo Abe, americký prezident Barack Obama a kanadský predseda vlády Stephen Harper za rokovacím stolom pred začiatkom summitu G-7, archívne foto Foto: FOTO TASR/AP

Lídri podporili odporúčania medzinárodného panelu OSN o klimatických zmenách na zníženie emisií skleníkových plynov o 40 až 70 % do roku 2050.

Bratislava 3. júla (TASR) - V júni sa v bavorských Alpách stretli lídri siedmich priemyselne najrozvinutejších krajín sveta (G7) a EÚ. Popri dôležitých medzinárodných otázkach sa zaoberali aj problematikou klimatických zmien. TASR o tom informoval analytik portálu Energie pre Vás Jozef Badida.

"Hostiteľka, kancelárka Merkelová (Nemecko), prezidenti Hollande (Francúzsko), Obama (USA), Juncker (Európska komisia) a Tusk (Európska Rada) a premiéri Cameron (UK), Abe (Japonsko), Renzi (Taliansko) a Harper (Kanada) zdôraznili potrebu dekarbonizácie svetovej ekonomiky, a to do konca 21. storočia," spresnil.

Lídri v tomto duchu podľa Badidu podporili odporúčania medzinárodného panelu OSN o klimatických zmenách na zníženie emisií skleníkových plynov o 40 až 70 % do roku 2050 oproti obdobiu 2010 spoločne s ostatnými krajinami, pričom sa prikláňajú k hornej hranici tohto cieľa.

"Ide o historické vyhlásenie lídrov skupiny G7 podporujúce dekarbonizáciu a napomáhajúce nízko-uhlíkovým investíciám. Na druhej strane tejto vízii chýbajú jasné kontúry, keďže spôsoby naplnenia tohto cieľa zatiaľ neprezradili," upozornil analytik.

Dôležitým signálom je podľa Badidu tiež ich silné odhodlanie prijať záväznú klimatickú dohodu alebo iný dokument s právnymi účinkami, čím naznačili záujem obísť republikánmi ovládaný americký Kongres.

"Taktiež opätovne potvrdili svoj kodanský záväzok každoročne zmobilizovať do roku 2020 aspoň 100 miliárd USD určených na zmierňovanie negatívnych dopadov klimatických zmien. Nanešťastie Zelený klimatický fond, z ktorého by mali čerpať práve rozvojové krajiny, doposiaľ obsahuje 'len' zlomok tejto sumy 10 miliárd USD," dodal Badida.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.