Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Parížske podujatie bude v poradí 21. konferenciou zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.
Autor TASR
Paríž 27. novembra (TASR) - Konferencia OSN o klimatickej zmene 2015 (COP21), ktorá sa bude konať od 30. novembra do 11. decembra v Paríži, má za cieľ dosiahnuť novú medzinárodnú dohodu o klíme.
Dohoda má byť univerzálna, teda schválená a platná pre všetky krajiny, zameraná na obmedzenie globálneho otepľovania pod dva stupne Celzia, pružná pri zohľadňovaní potrieb a možností každej krajiny, vyvážená v otázkach prispôsobenia sa a zmierňovania následkov zmeny klímy, a dlhodobá s pravidelným prehodnocovaním cieľov.
Parížske podujatie bude v poradí 21. konferenciou zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC). Konferencie COP sa od roku 1995 konajú každoročne v inej krajine a zúčastňuje sa na nich 196 zmluvných strán, ktoré ratifikovali UNFCCC - 195 štátov a Európska únia. Účelom je preskúmať plnenie dohovoru a rokovať o nových cieľoch.
Dohoda má byť univerzálna, teda schválená a platná pre všetky krajiny, zameraná na obmedzenie globálneho otepľovania pod dva stupne Celzia, pružná pri zohľadňovaní potrieb a možností každej krajiny, vyvážená v otázkach prispôsobenia sa a zmierňovania následkov zmeny klímy, a dlhodobá s pravidelným prehodnocovaním cieľov.
Parížske podujatie bude v poradí 21. konferenciou zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC). Konferencie COP sa od roku 1995 konajú každoročne v inej krajine a zúčastňuje sa na nich 196 zmluvných strán, ktoré ratifikovali UNFCCC - 195 štátov a Európska únia. Účelom je preskúmať plnenie dohovoru a rokovať o nových cieľoch.
Chronológia medzinárodného úsilia a rozhovorov v oblasti klimatickej zmeny:
Január 1979
Prvá Svetová klimatická konferencia v Ženeve, na ktorej spustili Svetový klimatický výskumný program pod záštitou Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a Medzinárodnej rady vedeckých zväzov (ICSU).
1. januára 1988
Vytvorenie Medzivládnej komisie pre klimatickú zmenu (IPCC), vedeckej inštitúcie, ktorej úlohou je posudzovať poznatky o klimatickej zmene a jej následkoch.
1990
IPCC zverejnila prvú správu potvrdzujúcu existenciu globálneho otepľovania a zodpovednosti ľudí za tento jav. Správa bola základom pre vypracovanie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC).
3.-14. júna 1992
Vytvorenie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji, známej ako Summit Zeme, v brazílskom Riu de Janeiro. Rámcový dohovor oficiálne uznal existenciu klimatickej zmeny a zodpovednosti ľudí za tento jav. Jeho cieľom je stabilizovať atmosférickú koncentráciu skleníkových plynov na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu (vyvolanému činnosťou ľudí) narušeniu klimatického systému. Dohovor vstúpil do platnosti 21. marca 1994 a ratifikovalo ho 195 krajín; 196. zmluvnou stranou je Európska únia. Sekretariát UNFCCC zohráva kľúčovú úlohu pri organizácii rokovaní. Sídli v nemeckom Bonne.
1.-12. decembra 1997
Bol prijatý Kjótsky protokol, ktorý po prvý raz stanovil záväzné ciele znižovania emisií skleníkových plynov pre rozvinuté krajiny na obdobie rokov 2008 až 2012.
16. februára 2005
Kjótsky protokol vstúpil do platnosti. Týka sa 36 rozvinutých krajín, nie však USA a Austrálie, ktoré ho neratifikovali. Zasadnutia COP sú odteraz spojené so zasadnutiami zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP). Konferencia COP v Montreale (COP11) bola súčasne prvým zasadnutím CMP (CMP1, 28. novembra-10. decembra 2005).
3.-15. decembra 2007
Na konferencii o klimatickej zmene na indonézskom ostrove Bali schválili tzv. Akčný plán z Bali. Ten otvoril rokovania s výhľadom prijať v roku 2009 novú medzinárodnú dohodu, ktorá by od roku 2012 nadviazala na Kjótsky protokol.
7.-18. decembra 2009
Na 15. klimatickej konferencii OSN (COP15/CMP5) v dánskej Kodani schválili spoločný cieľ obmedzenia globálneho otepľovania na dva stupne Celzia oproti predindustriálnej úrovni, nová medzinárodná dohoda však nebola podpísaná.
Podľa IPCC by nárast o viac než dva stupne Celzia mal závažné následky ako zvýšenie frekvencie extrémnych klimatických javov.
29. novembra - 10. decembra 2010
V mexickom Cancúne schválili vytvorenie špecializovaných inštitúcií pre jednotlivé kľúčové body plánovanej novej celosvetovej dohody, vrátane Zeleného klimatického fondu (GCF) na správu financií na podporu projektov a rôznych aktivít v rozvojových krajinách, zameraných na zmierňovanie následkov klimatickej zmeny.
28. novembra - 11. decembra 2011
Vytvorenie Durbanskej platformy pre posilnené opatrenia (ADP), ktorú vedú dvaja spolupredsedovia, Ahmad Džughlaf z Alžírska a Daniel Reifsnyder z USA. Durbanská platforma dostala v rámci UNFCCC poverenie, aby vytvorila nový "protokol, iný právny nástroj alebo dohodnutý výsledok s právnou silou", platný pre všetky zmluvné strany UNFCCC. ADP vytvorila rôzne verzie textov, ktoré slúžili ako základ práce počas viacerých kôl rokovaní v Bonne o novej dohode, ktorá by mala vzísť z parížskej konferencie COP21 a platiť od roku 2020.
September 2012
Francúzsky prezident Francois Hollande informoval Organizáciu Spojených národov, že Francúzsko si želá uchádzať sa o hostenie konferencie COP21.
26. novembra - 7. decembra 2012
Na konferencii v katarskej Dauhe (COP18/CMP8) rozhodli o predĺžení záväzkov Kjótskeho protokolu na ďalšie obdobie rokov 2013-2020 vzhľadom na to, že nový medzinárodný dohovor sa neporadilo dosiahnuť. Krajiny, ktoré sa na "Kjóte" podieľajú, však vypúšťajú len asi 15 percent celosvetových emisií skleníkových plynov.
11.-23. novembra 2013
Francúzsko oficiálne vyhlásili za hostiteľskú krajinu COP21 na konferencii COP19/CMP9 v poľskej Varšave.
8.-13. februára 2015
Prvé kolo rokovaní o novom dohovore v Ženeve. Krajiny UNFCCC vytvorili oficiálny text ako základ pre rokovania, nadväzujúc na výsledky klimatického summitu COP20, ktorý sa konal v decembri 2014 v peruánskej Lime.
1.-11. júna 2015
Na ďalšom kole rozhovorov v Bonne požiadali zúčastnené strany spolupredsedov ADP, aby zverejnili konsolidovanú verziu oficiálneho "ženevského" textu ako nástroj, ktorý má pomôcť vládam pri ich rokovaniach.
31. augusta - 4. septembra 2015
Na nasledujúcom kole rokovaní v Bonne dostali spolupredsedovia ADP nový mandát na to, aby do začiatku októbra pripravili nový "zhustený, koherentný, úplný a konzistentný" text, ktorý by mal byť použitý ako "konečný" základ pre rokovania.
7. októbra 2015
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a inštitút Climate Policy Initiative (CPI) zverejnili svoju správu o financovaní opatrení v oblasti klimatickej zmeny. V roku 2014 podľa nej rozvinuté krajiny prisľúbili vyčleniť 62 miliárd dolárov ročne na pomoc rozvojovým krajinám vyrovnať sa s klimatickou zmenou. Záväzok 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020, ktorý dali rozvinuté krajiny na klimatickej konferencii v Kodani v roku 2009, sa taj zdá byť dosiahnuteľný.
19.-23. októbra 2015
Posledné kolo rokovaní v Bonne, na ktorom 1300 delegátov schválilo text pre rozhovory v Paríži.
30. októbra 2015
Sekretariát UNFCCC zverejnil zhrnutie 146 tzv. zamýšľaných národne stanovených príspevkov (INDC), opatrení plánovaných jednotlivými krajinami na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2025 alebo 2030.
Uskutočnenie týchto plánov do roku 2030 by znamenalo, že by svet smeroval k zvýšeniu teplôt o približne tri stupne Celzia do konca storočia (2,7 až 3,5°C). Najhorší možný scenár, nárast o 4,5-6°C, ktorý zodpovedá súčasným úrovniam emisií a ktorý vedci dosiaľ považovali za najpravdepodobnejší, sa tak zdá menej pravdepodobný - a cieľ dvoch stupňov Celzia by mohol byť dosiahnutý, ak sa proces obmedzovania emisií urýchli.
8.-10. novembra 2015
Posledná fáza paralelne prebiehajúcich ministerských rokovaní pred COP21, na ktorej sa v Paríži na pozvanie francúzskeho ministra zahraničných vecí a medzinárodného rozvoja Laurenta Fabiusa zúčastnilo viac než 60 ministrov z celého sveta.
30. novembra - 11. decembra 2015
Francúzsko bude hostiteľom a predsedom konferencie COP21, ktorá sa bude konať na parížskom predmestí Le Bourget.
Január 1979
Prvá Svetová klimatická konferencia v Ženeve, na ktorej spustili Svetový klimatický výskumný program pod záštitou Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a Medzinárodnej rady vedeckých zväzov (ICSU).
1. januára 1988
Vytvorenie Medzivládnej komisie pre klimatickú zmenu (IPCC), vedeckej inštitúcie, ktorej úlohou je posudzovať poznatky o klimatickej zmene a jej následkoch.
1990
IPCC zverejnila prvú správu potvrdzujúcu existenciu globálneho otepľovania a zodpovednosti ľudí za tento jav. Správa bola základom pre vypracovanie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC).
3.-14. júna 1992
Vytvorenie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji, známej ako Summit Zeme, v brazílskom Riu de Janeiro. Rámcový dohovor oficiálne uznal existenciu klimatickej zmeny a zodpovednosti ľudí za tento jav. Jeho cieľom je stabilizovať atmosférickú koncentráciu skleníkových plynov na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu (vyvolanému činnosťou ľudí) narušeniu klimatického systému. Dohovor vstúpil do platnosti 21. marca 1994 a ratifikovalo ho 195 krajín; 196. zmluvnou stranou je Európska únia. Sekretariát UNFCCC zohráva kľúčovú úlohu pri organizácii rokovaní. Sídli v nemeckom Bonne.
1.-12. decembra 1997
Bol prijatý Kjótsky protokol, ktorý po prvý raz stanovil záväzné ciele znižovania emisií skleníkových plynov pre rozvinuté krajiny na obdobie rokov 2008 až 2012.
16. februára 2005
Kjótsky protokol vstúpil do platnosti. Týka sa 36 rozvinutých krajín, nie však USA a Austrálie, ktoré ho neratifikovali. Zasadnutia COP sú odteraz spojené so zasadnutiami zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP). Konferencia COP v Montreale (COP11) bola súčasne prvým zasadnutím CMP (CMP1, 28. novembra-10. decembra 2005).
3.-15. decembra 2007
Na konferencii o klimatickej zmene na indonézskom ostrove Bali schválili tzv. Akčný plán z Bali. Ten otvoril rokovania s výhľadom prijať v roku 2009 novú medzinárodnú dohodu, ktorá by od roku 2012 nadviazala na Kjótsky protokol.
7.-18. decembra 2009
Na 15. klimatickej konferencii OSN (COP15/CMP5) v dánskej Kodani schválili spoločný cieľ obmedzenia globálneho otepľovania na dva stupne Celzia oproti predindustriálnej úrovni, nová medzinárodná dohoda však nebola podpísaná.
Podľa IPCC by nárast o viac než dva stupne Celzia mal závažné následky ako zvýšenie frekvencie extrémnych klimatických javov.
29. novembra - 10. decembra 2010
V mexickom Cancúne schválili vytvorenie špecializovaných inštitúcií pre jednotlivé kľúčové body plánovanej novej celosvetovej dohody, vrátane Zeleného klimatického fondu (GCF) na správu financií na podporu projektov a rôznych aktivít v rozvojových krajinách, zameraných na zmierňovanie následkov klimatickej zmeny.
28. novembra - 11. decembra 2011
Vytvorenie Durbanskej platformy pre posilnené opatrenia (ADP), ktorú vedú dvaja spolupredsedovia, Ahmad Džughlaf z Alžírska a Daniel Reifsnyder z USA. Durbanská platforma dostala v rámci UNFCCC poverenie, aby vytvorila nový "protokol, iný právny nástroj alebo dohodnutý výsledok s právnou silou", platný pre všetky zmluvné strany UNFCCC. ADP vytvorila rôzne verzie textov, ktoré slúžili ako základ práce počas viacerých kôl rokovaní v Bonne o novej dohode, ktorá by mala vzísť z parížskej konferencie COP21 a platiť od roku 2020.
September 2012
Francúzsky prezident Francois Hollande informoval Organizáciu Spojených národov, že Francúzsko si želá uchádzať sa o hostenie konferencie COP21.
26. novembra - 7. decembra 2012
Na konferencii v katarskej Dauhe (COP18/CMP8) rozhodli o predĺžení záväzkov Kjótskeho protokolu na ďalšie obdobie rokov 2013-2020 vzhľadom na to, že nový medzinárodný dohovor sa neporadilo dosiahnuť. Krajiny, ktoré sa na "Kjóte" podieľajú, však vypúšťajú len asi 15 percent celosvetových emisií skleníkových plynov.
11.-23. novembra 2013
Francúzsko oficiálne vyhlásili za hostiteľskú krajinu COP21 na konferencii COP19/CMP9 v poľskej Varšave.
8.-13. februára 2015
Prvé kolo rokovaní o novom dohovore v Ženeve. Krajiny UNFCCC vytvorili oficiálny text ako základ pre rokovania, nadväzujúc na výsledky klimatického summitu COP20, ktorý sa konal v decembri 2014 v peruánskej Lime.
1.-11. júna 2015
Na ďalšom kole rozhovorov v Bonne požiadali zúčastnené strany spolupredsedov ADP, aby zverejnili konsolidovanú verziu oficiálneho "ženevského" textu ako nástroj, ktorý má pomôcť vládam pri ich rokovaniach.
31. augusta - 4. septembra 2015
Na nasledujúcom kole rokovaní v Bonne dostali spolupredsedovia ADP nový mandát na to, aby do začiatku októbra pripravili nový "zhustený, koherentný, úplný a konzistentný" text, ktorý by mal byť použitý ako "konečný" základ pre rokovania.
7. októbra 2015
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a inštitút Climate Policy Initiative (CPI) zverejnili svoju správu o financovaní opatrení v oblasti klimatickej zmeny. V roku 2014 podľa nej rozvinuté krajiny prisľúbili vyčleniť 62 miliárd dolárov ročne na pomoc rozvojovým krajinám vyrovnať sa s klimatickou zmenou. Záväzok 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020, ktorý dali rozvinuté krajiny na klimatickej konferencii v Kodani v roku 2009, sa taj zdá byť dosiahnuteľný.
19.-23. októbra 2015
Posledné kolo rokovaní v Bonne, na ktorom 1300 delegátov schválilo text pre rozhovory v Paríži.
30. októbra 2015
Sekretariát UNFCCC zverejnil zhrnutie 146 tzv. zamýšľaných národne stanovených príspevkov (INDC), opatrení plánovaných jednotlivými krajinami na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2025 alebo 2030.
Uskutočnenie týchto plánov do roku 2030 by znamenalo, že by svet smeroval k zvýšeniu teplôt o približne tri stupne Celzia do konca storočia (2,7 až 3,5°C). Najhorší možný scenár, nárast o 4,5-6°C, ktorý zodpovedá súčasným úrovniam emisií a ktorý vedci dosiaľ považovali za najpravdepodobnejší, sa tak zdá menej pravdepodobný - a cieľ dvoch stupňov Celzia by mohol byť dosiahnutý, ak sa proces obmedzovania emisií urýchli.
8.-10. novembra 2015
Posledná fáza paralelne prebiehajúcich ministerských rokovaní pred COP21, na ktorej sa v Paríži na pozvanie francúzskeho ministra zahraničných vecí a medzinárodného rozvoja Laurenta Fabiusa zúčastnilo viac než 60 ministrov z celého sveta.
30. novembra - 11. decembra 2015
Francúzsko bude hostiteľom a predsedom konferencie COP21, ktorá sa bude konať na parížskom predmestí Le Bourget.
