Attack on Prime Minister
News in English
Konanie mnohých libanonských činiteľov bolo trestuhodne nedbalé, uvádza sa v správe HRW, ktorá vychádza z rozhovorov i z oficiálnej korešpondencie vrátane dosiaľ nepublikovaných materiálov.
Autor TASR
Bejrút 3. augusta (TASR) - Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) v utorok zverejnenej správe obvinila libanonských predstaviteľov zo závažnej nedbalosti v súvislosti s minuloročným výbuchom v bejrútskom prístave. Napriek opakovaným varovaniam totiž podľa HRW nezaistili odvoz nebezpečných chemikálií z prístavu. Informovala o tom agentúra AFP.
HRW odporučila i vlastné nezávislé vyšetrovanie zo strany Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), kedže vnútroštátne vyšetrovanie "nedokáže vierohodne zabezpečiť spravodlivosť". HRW so sídlom v New Yorku sa tiež vyslovil za prijatie medzinárodných sankcií voči vrcholným predstaviteľom krajiny, ktorí bránia výkonu spravodlivosti v súvislosti s ničivou explóziou.
HRW vo svojej 127-stranovej správe zverejnenej deň pred prvým výročím tragédie zo 4. augusta 2020, ktorá si vyžiadala viac ako 200 mŕtvych a zhruba 6500 zranených, identifikoval popredných členov vlády, colných úradov, armády a bezpečnostných orgánov, ktorí vedeli o nebezpečnom uskladnení stoviek ton dusičnanu amónneho v prístavisku, no napriek tomu nepodnikli žiadne kroky.
"Konanie mnohých libanonských činiteľov bolo trestuhodne nedbalé," uvádza sa v správe HRW, ktorá vychádza z rozhovorov i z oficiálnej korešpondencie vrátane dosiaľ nepublikovaných materiálov.
"Dôkazy presvedčivo naznačujú, že niektorí vládni predstavitelia pripúšťali úmrtia, ku ktorým by prítomnosť dusičnanu amónneho v prístave mohla viesť, avšak riziko mlčky akceptovali," kritizuje HRW v správe s názvom "Zabili nás zvnútra: Vyšetrovanie výbuchu v Bejrúte zo 4. augusta." Konanie zodpovedných orgánov a osôb možno podľa miestnej legislatívy definovať ako vraždu.
K nesprávnym krokom došlo podľa vyšetrovania HRW už krátko po tom, ako do Bejrútu v roku 2013 priviezli chemikálie na palube lode Rhosus plaviacej sa pod moldavkou vlajkou z Gruzínska do Mozambiku. Ministerstvo verejných prác a dopravy vtedy v žiadosti o vyloženie nákladu nesprávne vyhodnotilo jeho nebezpečenstvo, píše HRW. Takisto "vedome viac ako šesť rokov uskladňovali dusičnan amónny v bejrútskom prístave vedľa horľavých a výbušných látok", a to i po tom, čo sa dozvedeli, že ide o "extrémne nebezpečné" chemikálie.
Následne zlyhali i colní úradníci, ktorí po prvý raz dostali informácie o tomto náklade v roku 2014, pričom mohli konať jednostranne a tento materiál zo skladu odstrániť. Napriek tomu však adekvátne opatrenia neprijali. Materiál následne nezaistila ani armáda a odmietla akúkoľvek zodpovednosť. Libanonská štátna bezpečnostná agentúra zase konala pomaly a vládnym zástupcom nenahlásila včas informácie o hroziacom nebezpečenstve, pričom poskytnuté informácie boli navyše nekompletné. K vtedajšiemu premiérovi Hassánovi Dijábovi sa správy o tomto náklade začali dostávať v júni. "Potom som na to zabudol a nikto to ďalej nesledoval. Katastrofy sa dejú každý deň," povedal pre HRW.
Rodiny obetí i širšia verejnosť považuje výbuch za dôsledok nekompetentnosti a korupcie vládnucej elity, avšak ani rok po týchto udalostiach nebol ani jeden z oficiálnych predstaviteľov postavený pred súd, pripomína AFP.
HRW odporučila i vlastné nezávislé vyšetrovanie zo strany Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), kedže vnútroštátne vyšetrovanie "nedokáže vierohodne zabezpečiť spravodlivosť". HRW so sídlom v New Yorku sa tiež vyslovil za prijatie medzinárodných sankcií voči vrcholným predstaviteľom krajiny, ktorí bránia výkonu spravodlivosti v súvislosti s ničivou explóziou.
HRW vo svojej 127-stranovej správe zverejnenej deň pred prvým výročím tragédie zo 4. augusta 2020, ktorá si vyžiadala viac ako 200 mŕtvych a zhruba 6500 zranených, identifikoval popredných členov vlády, colných úradov, armády a bezpečnostných orgánov, ktorí vedeli o nebezpečnom uskladnení stoviek ton dusičnanu amónneho v prístavisku, no napriek tomu nepodnikli žiadne kroky.
"Konanie mnohých libanonských činiteľov bolo trestuhodne nedbalé," uvádza sa v správe HRW, ktorá vychádza z rozhovorov i z oficiálnej korešpondencie vrátane dosiaľ nepublikovaných materiálov.
"Dôkazy presvedčivo naznačujú, že niektorí vládni predstavitelia pripúšťali úmrtia, ku ktorým by prítomnosť dusičnanu amónneho v prístave mohla viesť, avšak riziko mlčky akceptovali," kritizuje HRW v správe s názvom "Zabili nás zvnútra: Vyšetrovanie výbuchu v Bejrúte zo 4. augusta." Konanie zodpovedných orgánov a osôb možno podľa miestnej legislatívy definovať ako vraždu.
K nesprávnym krokom došlo podľa vyšetrovania HRW už krátko po tom, ako do Bejrútu v roku 2013 priviezli chemikálie na palube lode Rhosus plaviacej sa pod moldavkou vlajkou z Gruzínska do Mozambiku. Ministerstvo verejných prác a dopravy vtedy v žiadosti o vyloženie nákladu nesprávne vyhodnotilo jeho nebezpečenstvo, píše HRW. Takisto "vedome viac ako šesť rokov uskladňovali dusičnan amónny v bejrútskom prístave vedľa horľavých a výbušných látok", a to i po tom, čo sa dozvedeli, že ide o "extrémne nebezpečné" chemikálie.
Následne zlyhali i colní úradníci, ktorí po prvý raz dostali informácie o tomto náklade v roku 2014, pričom mohli konať jednostranne a tento materiál zo skladu odstrániť. Napriek tomu však adekvátne opatrenia neprijali. Materiál následne nezaistila ani armáda a odmietla akúkoľvek zodpovednosť. Libanonská štátna bezpečnostná agentúra zase konala pomaly a vládnym zástupcom nenahlásila včas informácie o hroziacom nebezpečenstve, pričom poskytnuté informácie boli navyše nekompletné. K vtedajšiemu premiérovi Hassánovi Dijábovi sa správy o tomto náklade začali dostávať v júni. "Potom som na to zabudol a nikto to ďalej nesledoval. Katastrofy sa dejú každý deň," povedal pre HRW.
Rodiny obetí i širšia verejnosť považuje výbuch za dôsledok nekompetentnosti a korupcie vládnucej elity, avšak ani rok po týchto udalostiach nebol ani jeden z oficiálnych predstaviteľov postavený pred súd, pripomína AFP.
