Macron bol hosťom utorňajšieho zasadnutia PZ RE, ktoré slávi 70. výročie existencie Rady Európy, a mal na programe aj "hodinu otázok" s poslancami tejto inštitúcie.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 1. októbra (TASR) - Rusko musí byť členom Rady Európy (RE). Uviedol to v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron v Štrasburgu v rámci jesenného zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE).
Macron bol hosťom utorňajšieho zasadnutia PZ RE, ktoré slávi 70. výročie existencie Rady Európy, a mal na programe aj "hodinu otázok" s poslancami tejto inštitúcie. Tlačová agentúra AP uviedla, že v rámci svojho vystúpenia Macron dôrazne obhajoval prítomnosť Ruska v Rade Európy, paneurópskej organizácii, ktorá je zameraná na ochranu ľudských práv. Rusko si to podľa neho zaslúži aj napriek tomu, že v roku 2014 anektovalo polostrov Krym patriaci Ukrajine. V tejto súvislosti zdôraznil, že členstvo Ruska v Rade Európy je v prospech ruských občanov, lebo im umožňuje brániť svoje práva pri sporoch s vládou či štátnymi orgánmi na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP).
Ruská federácia mala po anexii Krymu na päť rokov zmrazené hlasovacie práva v Rade Európy, zloženej zo 47 európskych krajín.
Francúzsky prezident svoj pobyt v Štrasburgu využil aj na stretnutie s ukrajinským filmárom Olehom Sencovom, ktorý sa začiatkom septembra dostal na slobodu v rámci rusko-ukrajinskej výmeny väzňov.
Počas stretnutia, ktoré trvalo asi 30 minút a konalo sa v priestoroch francúzskeho zastúpenia pri Rade Európy, obaja hovorili o potrebe urovnať rusko-ukrajinský konflikt a vyslovili sa za prepustenie 86 ukrajinských väzňov, ktorí zostávajú uväznení v Rusku. Macron privítal skutočnosť, že sa Sencov dostal na slobodu, a 43-ročný ukrajinský režisér zasa poďakoval Francúzsku za "nestálu podporu" pri snahách o jeho prepustenie z ruského väzenia.
Tlačová agentúra AFP pri tejto príležitosti upozornila, že Francúzsko a Nemecko dúfajú, že v nadchádzajúcich týždňoch sa podarí nadviazať na takzvaný normandský formát rokovaní a v rámci rozhovorov s ruským aj ukrajinským prezidentom sa podarí pokročiť pri nastoľovaní mieru na východe Ukrajiny.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Macron bol hosťom utorňajšieho zasadnutia PZ RE, ktoré slávi 70. výročie existencie Rady Európy, a mal na programe aj "hodinu otázok" s poslancami tejto inštitúcie. Tlačová agentúra AP uviedla, že v rámci svojho vystúpenia Macron dôrazne obhajoval prítomnosť Ruska v Rade Európy, paneurópskej organizácii, ktorá je zameraná na ochranu ľudských práv. Rusko si to podľa neho zaslúži aj napriek tomu, že v roku 2014 anektovalo polostrov Krym patriaci Ukrajine. V tejto súvislosti zdôraznil, že členstvo Ruska v Rade Európy je v prospech ruských občanov, lebo im umožňuje brániť svoje práva pri sporoch s vládou či štátnymi orgánmi na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP).
Ruská federácia mala po anexii Krymu na päť rokov zmrazené hlasovacie práva v Rade Európy, zloženej zo 47 európskych krajín.
Francúzsky prezident svoj pobyt v Štrasburgu využil aj na stretnutie s ukrajinským filmárom Olehom Sencovom, ktorý sa začiatkom septembra dostal na slobodu v rámci rusko-ukrajinskej výmeny väzňov.
Počas stretnutia, ktoré trvalo asi 30 minút a konalo sa v priestoroch francúzskeho zastúpenia pri Rade Európy, obaja hovorili o potrebe urovnať rusko-ukrajinský konflikt a vyslovili sa za prepustenie 86 ukrajinských väzňov, ktorí zostávajú uväznení v Rusku. Macron privítal skutočnosť, že sa Sencov dostal na slobodu, a 43-ročný ukrajinský režisér zasa poďakoval Francúzsku za "nestálu podporu" pri snahách o jeho prepustenie z ruského väzenia.
Tlačová agentúra AFP pri tejto príležitosti upozornila, že Francúzsko a Nemecko dúfajú, že v nadchádzajúcich týždňoch sa podarí nadviazať na takzvaný normandský formát rokovaní a v rámci rozhovorov s ruským aj ukrajinským prezidentom sa podarí pokročiť pri nastoľovaní mieru na východe Ukrajiny.
Spravodajca TASR Jaromír Novak