Paríž 8. mája (TASR) - Novozvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron sa oficiálne ujme funkcie nasledujúcu nedeľu (14. mája). Potvrdil to dnes jeho predchodca, dosluhujúca hlava štátu Francois Hollande.

Odovzdanie moci sa uskutoční len týždeň po tom, ako Macrona v nedeľňajšom druhom kole volieb zvolili za najmladšieho prezidenta v novodobých dejinách Francúzska.

Obaja politici sa dnes objavili na verejnosti po prvý raz, odkedy Macron vlani v auguste odstúpil z postu ministra hodporástva v Hollandovej vláde.

Odchádzajúci prezident dnes následne novinárom povedal, že ak bude Macron kedykoľvek potrebovať "nejaké informácie, radu, skúsenosti... vždy budem po jeho boku".

Blízka spolupracovníčka Macrona medzitým informovala, že jeho prvá oficiálna návšteva inej krajiny po inaugurácii povedie do Nemecka za kancelárkou Angelou Merkelovou.

Macron by však ešte predtým mohol "ísť pozdraviť francúzskych vojakov" slúžiacich v zahraničí, ako to prisľúbil počas kampane, uviedla liberálna europoslankyňa Sylvie Goulardová pre televíziu C-News.

Macron uvažuje o premiérskom poste pre ženu

Novozvolený prezident Francúzska Emmanuel Macron, ktorý predstaví novú vládu až po prebratí moci v Elyzejskom paláci, najneskôr na budúcu nedeľu, už naznačil možnú štruktúru budúceho iba 16-členného kabinetu. Ten má byť rodovo vyrovnaný, Macron chce rovnaký počet ministeriek ako ministrov, uviedla tlačová agentúra Belga.

Macron už počas predvolebnej kampane upozornil, že vo vrcholovej francúzskej politike bolo len málo žien, a ako príklad uviedol Edith Cressonovú, jedinú francúzsku premiérku, ktorá v tejto funkcii pôsobila od 15. mája 1991 do 2. apríla 1992 počas prezidenta Francoisa Mitteranda. Neskôr sa stala eurokomisárkou pre výskum, vedu a technológie (1995-1999).

"Nevyberiem si premiérku len preto, že je žena, za premiéra budem vyberať spomedzi tých najschopnejších s túžbou a ochotou, že to môže byť žena," povedal Macron ešte pred voľbami.

Médiá za najpravdepodobnejších kandidátov na post predsedu vlády považujú súčasného ministra obrany Jeana-Yvesa Le Driana (69), riaditeľku Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeovú (61) alebo liberálnu europoslankyňu Sylvie Goulardovú (52), ktorá je v Európskom parlamente členkou výboru pre hospodárske a finančné záležitosti, ale aj Richarda Ferranda (54), generálneho tajomníka hnutia Vpred!, ktoré založil Macron a s ktorým kandiduje aj v júnových parlamentných voľbách.

Macron sa netajil názorom, že si želá paritné zloženie novej vlády, čiže rovnaké zastúpenie mužov a žien. Nový kabinet by mal mať okrem predsedu vlády 15 členov, pričom tretinu ministrov chce dosadiť z prostredia občianskej spoločnosti.

"Chcem, aby vo vláde boli ľudia so skúsenosťami, ktorí pochádzajú z občianskej spoločnosti a ktorí dokážu svoju legitimitu prostredníctvom svojich schopností a toho, čo už dokázali, nie nevyhnutne v politike, a tiež aj politické osobnosti," uviedol Macron pre televíznu stanicu BFMTV začiatkom mája a spresnil, že politické osobnosti môžu byť aj významní starostovia miest či vedúci regionálnych vlád.

Nový prezident chce zároveň presadiť zmenu, aby štátni tajomníci už nemali ministerské právomoci, ale iba právo zastupovať svojho ministra v Národnom zhromaždení a v Senáte pri prerokúvaní konkrétnych zákonov.

Ďalšou novinkou, ktorú by chcel presadiť, je získanie oficiálneho statusu pre prvú dámu. Macron v decembri 2016 v rozhovore pre televíziu TF1 upozornil na skutočnosť, že prvá dáma nemá vo Francúzsku žiadny oficiálny status a on to chce zmeniť a bude požadovať príslušné ukotvenie v zákone. Jeho o 25 rokov staršia manželka Brigitte Macronová (64), ktorá je povolaním učiteľka, už vyjadrila svoj zámer využiť postavenie prvej dámy v prospech oblastí ako vzdelávanie, kultúra, postavenie žien a starostlivosť o osoby so zdravotným postihnutím.

Macron zabodoval vo veľkých mestách, Le Penová na severe a juhu

Emmanuel Macron zabodoval vo veľkých mestách, Marine Le Penová získala najväčšiu podporu vo svojich tradičných baštách na severe a juhovýchode krajiny, vyplýva z pohľadu na volebnú mapu. Víťaz francúzskych prezidentských volieb Macron dostal vo viacerých mestách viac ako 80 percent hlasov.

Takmer 90-percentnú podporu získal v nedeľu Macron v Paríži. Viac ako 80 percent hlasov mu dali voliči šiestich veľkých miest Rennes, Nantes, Bordeaux, Lyon, Štrasburg a Toulouse. O štvrtinu nižší počet hlasov dostal na juhu krajiny v mestách Nice a Marseille. Vo svojom rodisku, Amiens, ho podporilo 72 percent voličov.

Marine Le Penová bola najúspešnejšia v departmentoch Pas-de-Calais a Aisne na severe Francúzska, kde získala viac ako 50 percent hlasov. Takmer polovica voličov ju podporila vo viacerých departmentoch na severovýchode krajiny, podobne ako obyvatelia Korziky.

Najvyššiu podporu, 61,56 percenta, Le Penová získala v mestečku Hénin-Beaumont severne od Paríža, kde sama volila. Viac ako polovica voličov jej dala hlas vo viacerých mestách na juhu, napríklad vo Fréjus a Draguignan.

Francúzsky denník Le Figaro poukázal na to, že kandidátka Národného frontu dostala až 47 percent hlasov v Novej Kalédonii, ktorá leží v tichomorskej Melanézii. Denník to odôvodnil referendom o osamostatnení, ktoré tam bude v roku 2018.

Emmanuel Macron získal v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb 66,10 percenta hlasov a Marine Le Penová 33,90. Volebná účasť dosiahla 74,56 percenta.