Bordeaux 9. februára (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron považuje za "úplne normálne", že jeho politická strana Obroda (RE) diskutuje aj s krajnou pravicou, ktorej sa francúzsky politický mainstream dlhodobo vyhýba.

Ako v piatok pripomenula agentúra AFP, Macronova vláda bola kritizovaná za to, že sa v decembri pri prerokúvaní kontroverzného imigračného zákona snažila získať podporu krajne pravicovej strany Národné združenie (RN).

Ustanovenia tohto zákona boli "pritvrdené" tak, aby zákon ako celok získal podporu RN a ďalších pravicových poslancov.

Francúzska Ústavná rada však v januári odmietla viac ako tretinu článkov zákona o prisťahovalectve. Šlo pritom práve o opatrenia a dodatky prijaté pod tlakom krajnej pravice, ktoré sa týkajú sprísnenia prístupu k sociálnym dávkam a zlučovaniu rodín, ako aj zavedenia imigračných kvót stanovených parlamentom.

Macron v piatok poprel, že by jeho vláda počítala s hlasmi krajnej pravice pri presadzovaní zákonov v parlamente. Vysvetlil, že panuje povedomie, že všetky strany zastúpené v parlamente boli zvolené občanmi.

Uznal pritom, že RN podporila niekoľko zákonov. Dodal však súčasne, že jeho strana zabezpečila, aby žiadny zákon nebol prijatý len vďaka hlasom RN. Podľa Macrona nie je dobré myslieť si, že to-ktoré politické zoskupenie má v parlamente menej práv.

Krajná pravica sa v poslednom čase - po desaťročiach v izolácii - prepracovala vo Francúzsku do politického mainstreamu. Ešte v roku 2022 pritom Macron označoval svoje znovuzvolenie za prezidenta ako jediný spôsob, ako zabrániť krajne pravicovej kandidátke Marine Le Penovej získať prezidentský úrad.

Odvtedy, čo Macronova centristická strana Obroda prišla v parlamentných voľbách o absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení, začal sa vo vláde uplatňovať flexibilnejší prístup ku krajnej pravici.

Aj nedávno vymenovaný premiér Gabriel Attal vo štvrtok povedal, že je normálne spolupracovať "so všetkými" stranami v parlamente vrátane skupín, voči ktorým je "radikálne proti", ako sú RN a krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI).

Argumentoval, že "za týmito zákonodarcami, aj keď s nimi nesúhlasíme, stoja milióny francúzskych voličov". "Bolo by neúctivé povedať im: 'Pretože ste z LFI alebo RN, nebudeme počúvať ani sa zaoberať (navrhovaným) pozmeňujúcim návrhom,'" povedal Attal.

Macron v januári vymenoval Attala do čela "pravicovejšieho" vládneho kabinetu. Stalo sa tak v rámci snahy dať nový impulz svojmu pôsobeniu na poste prezidenta a zabrániť víťazstvu krajnej pravice v júnových voľbách do Európskeho parlamentu i v ďalších prezidentských voľbách v roku 2027. Macron v nich už nebude môcť kandidovať, keďže prezidentský úrad vykonáva už druhé funkčné obdobie.