Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 29. apríl 2024Meniny má Lea
< sekcia Zahraničie

Maďarsko zbytočne zadržiava uchádzačov o azyl, tvrdia kritici

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Odborníci privítali skutočnosť, že maďarské úrady povolili prístup k zadržiavaným uchádzačom o azyl.

Budapešť 23. marca (TASR) - Organizácie na ochranu ľudských práv a obhajcovia utečencov dnes vyhlásili, že Maďarsko zbytočne zadržiava vo väzbe stovky uchádzačov o azyl a bráni liečbe a zotaveniu traumatizovaných ľudí, ktorí prežili mučenie. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Vedúci utečeneckého programu Maďarského helsinského výboru Gábor Gyulai uviedol, že zadržiavanie uchádzačov o azyl v Maďarsku "nie je výnimočné opatrenie, je to rozšírená prax". A vlani viedla napríklad k tomu, že v podmienkach podobných väzeniu sa nachádzalo viac uchádzačov o azyl než v otvorených prijímacích centrách.

"Maďarsko je jedným z mála členských štátov EÚ, kde je obvyklým postupom zadržiavať ľudí, ktorí žiadajú o azyl prvýkrát,"
povedal Gyulai. Dodal, že medzi 443 uchádzačmi o azyl zadržiavanými v Maďarsku 1. februára bolo 40 percent ľudí zo Sýrie, Afganistanu alebo Iraku.

Správu predložili spoločne Helsinský výbor a nadácia Cordelia, ktorá ponúka psychiatrické poradenstvo uchádzačom o azyl. Obe inštitúcie zistili, že právna ochrana obetí mučenia žiadajúcich o azyl sa v praxi neuplatňuje, že zadržiavanie obetí mučenia či ľudí trpiacich posttraumatickou stresovou poruchou oživuje traumu, že časté sú slovné urážky zo strany personálu voči zadržiavaným a že v zadržiavacích zariadeniach nie sú žiadni školení pracovníci pre duševné zdravie.

Psychiatrička Lilla Hárdiová, riaditeľka nadácie Cordelia, uviedla, že terapeuti potrebujú vypestovať v obetiach mučenia dôveru, až potom sa môže začať ich rehabilitácia.

"Ľudia, ktorí trpeli mučením, musia teraz ešte zvládať svoj psychický stav," povedala Hárdiová, na mysli mala extrémnu skľúčenosť a vážnu depresiu. "Mučenie je duševný otras spôsobený človekom, a preto naši pacienti strácajú základnú dôveru" k ostatným ľuďom," dodala.

Odborníci privítali skutočnosť, že maďarské úrady povolili prístup k zadržiavaným uchádzačom o azyl. Odporúčania týchto expertov zahŕňajú širokú škálu opatrení - od udržiavania kontaktu s členmi rodiny cez internet až po pravidelný prístup k tlmočníkom.

Závery a odporúčania v správe vychádzajú aj z návštev v zadržiavacích centrách v Bulharsku, kde sú uchádzači o azyl často automaticky zadržiavaní na 18 mesiacov.

Maďarskí prevádzači dostali po osemnásť mesiacov väzenia

Na jeden a pol roka odňatia slobody nepodmienečne vo väzenskom zariadení s dozorom odsúdil dnes okresný súd v českom Tachove dvoch maďarských občanov-prevádzačov - Menyhérta S. a Zoltána K. Dvojicu vlani v júli odhalili českí policajti pri kontrole na diaľnici D5 pri preprave takmer ôsmich desiatok utečencov zo Sýrie, Pakistanu a Afganistanu.

Obaja Maďari boli navyše vyhostení z ČR na obdobie piatich rokov a ich vozidlo české úrady zhabali. Informovali o tom internetové servery Novinky.cz a iDNES.cz.

Obaja obžalovaní v súdnej sieni zhodne tvrdili, že o prítomnosti migrantov vo vozidle vôbec nevedeli. Sudca bol však iného názoru, podľa neho boli obaja muži súčasťou organizovanej skupiny prevádzačov. Jedným z jeho argumentov bola značná zaťaženosť vozidla, ktorú by skúsený vodič musel rozpoznať.

Väčšina migrantov pochádzala z Pakistanu a patrila medzi osoby, ktoré nemusia mať obavy o život, ale hľadajú lepšie životné podmienky, teda medzi ekonomických migrantov. Nikto nevie nič o ich skutočnej identite a teda ani o miere bezpečnostného rizika, ktoré predstavujú, odznelo v súdnej sieni.

Štátna zástupkyňa Hana Stehlíková súčasne podčiarkla, že 76 ľudí vrátane 26 detí vo veku do 18 rokov bolo v stiesnenom priestore vystavených ponižujúcemu a neľudskému prístupu, nemali možnosť vykonať potrebu a chýbalo im aj vetranie.

Plán predpokladal, že prevádzači prejdú z Budapešti cez severozápadné Maďarsko, Slovensko a ČR bez prestávky. Ich cesta skončila napokon predčasne na diaľnici D5.

Obžalovaní však tvrdili, že raz stáli na Slovensku a po druhý raz pri Brne, avšak žiadne výkriky, plač alebo búchanie z ložného priestoru vozidla nezaregistrovali.

Z výpovedí migrantov vyplýva, že smerovali do Nemecka za lepším životom. Iba za cestu do Grécka zaplatili až 4000 dolárov, odtiaľ sa vlakom presunuli do Maďarska, kde pakistanským prevádzačom zaplatili 400 eur za osobu, nasadli do kamióna a vydali sa na cestu do Nemecka. Keď ich česká polícia zadržala na diaľnici pri Stříbre, domnievali sa, že sú už v spolkovej republike.

O dvojicu maďarských občanov sa zaujíma i nemecká polícia, ktorá požiadala o ich vydanie na trestné stíhanie za organizované prevádzačstvo.

Krajský súd v Plzni dal ich vydaniu zelenú, avšak podmienil tento krok právoplatným skončením trestného konania v ČR.