Kobarid/Ľubľana 20. októbra (TASR) - Maďarský prezident János Áder navštívil počas druhého dňa návštevy Slovinska v sobotu miesta pripomínajúce prvú svetovú vojnu.

V mestečku Tolmin na severozápade postjuhoslovanskej republiky položil veniec k pamätníku na cintoríne, na ktorom sú pochovaní padlí príslušníci rakúsko-uhorských síl.

Maďarský prezident sa potom zastavil v Kaplnke Ducha Svätého v Javorci pri Zatolmine, pochádzajúcej z roku 1916, ktorá je dielom svojho času tam pôsobiacich rakúsko-uhorských vojakov. Medzi menami 2564 padlých vojakov z obdobia rokov 1915-1917 sa tu nachádzajú nielen mená vojakov rakúskej a maďarskej národnosti, ale aj padlých Slovákov, Čechov, Chorvátov a Rumunov.

V Kobaride sa hosť z Budapešti opäť stretol so slovinským prezidentom Borutom Pahorom, s ktorým už v piatok rokoval v Ľubľani a spoločne si pozreli tamojšie múzeum pripomínajúce bitku pri Caporette, lokalitu zrážky nemeckých a rakúsko-uhorských síl s talianskymi počas prvej svetovej vojny.

Informácie priniesla tlačová agentúra MTI.

Najvyšší maďarský predstaviteľ v piatok na tlačovej konferencii v Ľubľani zdôraznil, že vonkajšie hranice Únie treba chrániť, vnútorné treba ponechať priechodné a proti pašerákom ľudí a prevádzačom treba postupovať ešte prísnejšie ako doteraz.

V sídle slovinského prezidenta sa na spoločnej tlačovej konferencii s hostiteľom János Áder vyjadril, že sa obe strany pri rokovaniach zhodli na nutnosti podporiť z prostriedkov Únie, ale aj za účasti mimounijných štátov krajiny pôvodu migrantov a to isté platí aj o krajinách, v ktorých sa zdržiavajú milióny utečencov, napríklad Turecku, Jordánsku či Libanone.

Maďarský prezident vyzdvihol dynamický rast obchodnej výmeny medzi oboma krajinami a zdôraznil, že cieľom Ľubľane i Budapešti je zlepšiť aj infraštruktúru.

Borut Pahor podčiarkol, že bilaterálne vzťahy oboch krajín sú vynikajúce, príkladné aj vďaka osobnému úsiliu oboch hláv štátov. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že na niektoré otázky majú odlišné názory.

Slovinský prezident sa zmienil o význame, ktorú pre obe krajiny má Európska únia pri zaistení ich bezpečnosti a ďalšieho rozvoja.

Hlavnou témou rokovaní Jánosa Ádera s predsedom slovinského parlamentu Dejanom Židanom boli klimatické zmeny.