Attack on Prime Minister
News in English
Kancelária Národného zhromaždenia na výzvu MAZSIHISZ-u uviedla, že je vecou podpredsedníčky parlamentu Dúróovej, ako si pracovňu zariadi, a že v tom ju nie je možné nijako obmedzovať.
Autor TASR
Budapešť 31. augusta (TASR) - Zväz židovských náboženských obcí v Maďarsku (MAZSIHISZ) listom vyzval predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra, aby dal odstrániť bustu regenta Miklósa Horthyho, ktorú v utorok postavila v Národnom zhromaždení radikálna strana Hnutie naša vlasť. Informuje o tom spravodajský server Index.hu.
Hnutie naša vlasť v pondelok avizovalo, že v kancelárii podpredsedníčky parlamentu za túto stranu Dóry Dúróovej odhalia v utorok Horthyho bustu. Ešte v ten istý deň vyjadrilo protest viacero osobností verejného života a organizácií. Napriek tomu v utorok bustu odhalili.
"Židia sú v podstate regentovi vďační za zastavenie deportácií počas druhej svetovej vojny," vyhlásil pre komerčnú televíziu RTL po odhalení podpredseda Hnutia naša vlasť Előd Novák.
Predseda MAZSIHISZ-u András Heisler označil Novákove slová za "hnusný cynizmus". Podľa jeho slov 75 percent maďarských Židov nemôže byť vďačných Horthymu, pretože zahynuli v druhej svetovej vojne a počas holokaustu.
Kancelária Národného zhromaždenia na výzvu MAZSIHISZ-u uviedla, že je vecou podpredsedníčky parlamentu Dúróovej, ako si pracovňu zariadi, a že v tom ju nie je možné nijako obmedzovať.
Po potlačení Maďarskej republiky rád sa 14. novembra 1919 v Maďarsku ujali moci konzervatívne kruhy pod vedením admirála Miklósa Horthyho. Vyhlásili ho za regenta a Maďarsko tak počas celého medzivojnového obdobia bolo monarchiou bez kráľa. Pre Horthyho vládu bol typický takzvaný biely teror, ktorého obeťou sa okrem komunistov stali aj nevinní ľudia vrátane mnohých Židov. V roku 1937 donútil Horthy parlament, aby mu odhlasoval diktátorské právomoci.
Vďaka spolupráci horthyovského režimu s nacistickým Nemeckom a fašistickým Talianskom (tzv. Pakt troch) získal Horthy pre Maďarsko na základe prvej a druhej Viedenskej arbitráže územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi – takmer 10.565 kilometrov štvorcových – a východné Sedmohradsko.
V roku 1941 horthyovské Maďarsko vstúpilo na strane krajín Osi (Berlín – Rím – Tokio) do druhej svetovej vojny. Horthy sa neskôr pokúsil Maďarsko z vojnového konfliktu vyviesť a uzavrieť separátny mier so spojeneckými mocnosťami. Ako odpoveď na tieto kroky spustili 19. marca 1944 Nemci akciu Margarethe a Maďarsko obsadili. Horthyho zajali a až do konca vojny bol internovaný v Nemecku. Po skončení vojny so súhlasom veľmocí odišiel do portugalského exilu, kde v roku 1957 zomrel. Jeho pozostatky v roku 1993 previezli do Maďarska.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Hnutie naša vlasť v pondelok avizovalo, že v kancelárii podpredsedníčky parlamentu za túto stranu Dóry Dúróovej odhalia v utorok Horthyho bustu. Ešte v ten istý deň vyjadrilo protest viacero osobností verejného života a organizácií. Napriek tomu v utorok bustu odhalili.
"Židia sú v podstate regentovi vďační za zastavenie deportácií počas druhej svetovej vojny," vyhlásil pre komerčnú televíziu RTL po odhalení podpredseda Hnutia naša vlasť Előd Novák.
Predseda MAZSIHISZ-u András Heisler označil Novákove slová za "hnusný cynizmus". Podľa jeho slov 75 percent maďarských Židov nemôže byť vďačných Horthymu, pretože zahynuli v druhej svetovej vojne a počas holokaustu.
Kancelária Národného zhromaždenia na výzvu MAZSIHISZ-u uviedla, že je vecou podpredsedníčky parlamentu Dúróovej, ako si pracovňu zariadi, a že v tom ju nie je možné nijako obmedzovať.
Po potlačení Maďarskej republiky rád sa 14. novembra 1919 v Maďarsku ujali moci konzervatívne kruhy pod vedením admirála Miklósa Horthyho. Vyhlásili ho za regenta a Maďarsko tak počas celého medzivojnového obdobia bolo monarchiou bez kráľa. Pre Horthyho vládu bol typický takzvaný biely teror, ktorého obeťou sa okrem komunistov stali aj nevinní ľudia vrátane mnohých Židov. V roku 1937 donútil Horthy parlament, aby mu odhlasoval diktátorské právomoci.
Vďaka spolupráci horthyovského režimu s nacistickým Nemeckom a fašistickým Talianskom (tzv. Pakt troch) získal Horthy pre Maďarsko na základe prvej a druhej Viedenskej arbitráže územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi – takmer 10.565 kilometrov štvorcových – a východné Sedmohradsko.
V roku 1941 horthyovské Maďarsko vstúpilo na strane krajín Osi (Berlín – Rím – Tokio) do druhej svetovej vojny. Horthy sa neskôr pokúsil Maďarsko z vojnového konfliktu vyviesť a uzavrieť separátny mier so spojeneckými mocnosťami. Ako odpoveď na tieto kroky spustili 19. marca 1944 Nemci akciu Margarethe a Maďarsko obsadili. Horthyho zajali a až do konca vojny bol internovaný v Nemecku. Po skončení vojny so súhlasom veľmocí odišiel do portugalského exilu, kde v roku 1957 zomrel. Jeho pozostatky v roku 1993 previezli do Maďarska.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
