Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
MAE vyzdvihla niektoré pozitívne trendy, napríklad nárast využívania tzv. čistej energie vrátane solárnych a veterných energií, elektrických áut či tepelných čerpadiel.
Autor TASR
Paríž 24. októbra (TASR) - Na splnenie cieľa obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia sú potrebné ešte razantnejšie opatrenia. Vyplýva to z výročnej správy Medzinárodnej agentúry pre energetiku (MAE), informuje agentúra AFP.
"Za súčasného stavu bude dopyt po fosílnych palivách príliš vysoký na to, aby sa podarilo dosiahnuť cieľ Parížskej dohody, ktorým je obmedziť nárast priemernej globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia," upozornila MAE.
Ak sa to nepodarí, hrozí podľa autorov správy nielen nárast extrémnych prejavov počasia, ale aj ohrozenie bezpečnosti energetického systému, ktorý bol vytvorený pre chladnejší svet s menším počtom meteorologických extrémov.
Znižovanie emisií v takom rozsahu, aby mohol byť splnený cieľ parížskej klimatickej dohody, je podľa MAE "stále možné, ale veľmi náročné".
Podotkla, že bez zásadných zmien, ktoré by museli prijať krajiny po celom svete, by sa priemerná globálna teplota mohla v tomto storočí zvýšiť približne o 2,4 stupňa Celzia, v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia.
MAE zároveň vyzdvihla aj niektoré pozitívne trendy, napríklad nárast využívania tzv. čistej energie vrátane solárnych a veterných energií, elektrických áut či tepelných čerpadiel. Ako príklad uviedla skutočnosť, že investície do nových projektov veternej energie na mori sú trikrát vyššie ako investície do nových uhoľných a plynových elektrární.
Dodala, že do roku roku 2030 by sa celosvetový podiel obnoviteľných zdrojov energie mohol zvýšiť zo súčasných 30 percent na približne 50. MAE predpokladá aj desaťnásobné zvýšenie počtu elektrických áut na cestách či výrazný nárast globálnych kapacít fotovoltaických elektrární, ktoré by mohli vyrábať viac elektriny ako v súčasnosti produkuje celý energetický systém USA.
"Prechod na čistú energiu prebieha na celom svete a nedá sa zastaviť. Nie je to otázka 'či', ale 'ako skoro' - a čím skôr, tým lepšie pre nás všetkých," poznamenal výkonný riaditeľ MAE Fatih Birol.
V tejto súvislosti kritizoval kroky niektorých vlád, ktoré sa rozhodli rozvíjať projekty v oblasti ropy, zemného plynu či uhlia, aby dosiahli energetickú bezpečnosť vzhľadom na narušenie dodávok z Ruska, ktoré narušila vlaňajšia invázia Moskvy na Ukrajinu.
"Za súčasného stavu bude dopyt po fosílnych palivách príliš vysoký na to, aby sa podarilo dosiahnuť cieľ Parížskej dohody, ktorým je obmedziť nárast priemernej globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia," upozornila MAE.
Ak sa to nepodarí, hrozí podľa autorov správy nielen nárast extrémnych prejavov počasia, ale aj ohrozenie bezpečnosti energetického systému, ktorý bol vytvorený pre chladnejší svet s menším počtom meteorologických extrémov.
Znižovanie emisií v takom rozsahu, aby mohol byť splnený cieľ parížskej klimatickej dohody, je podľa MAE "stále možné, ale veľmi náročné".
Podotkla, že bez zásadných zmien, ktoré by museli prijať krajiny po celom svete, by sa priemerná globálna teplota mohla v tomto storočí zvýšiť približne o 2,4 stupňa Celzia, v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia.
MAE zároveň vyzdvihla aj niektoré pozitívne trendy, napríklad nárast využívania tzv. čistej energie vrátane solárnych a veterných energií, elektrických áut či tepelných čerpadiel. Ako príklad uviedla skutočnosť, že investície do nových projektov veternej energie na mori sú trikrát vyššie ako investície do nových uhoľných a plynových elektrární.
Dodala, že do roku roku 2030 by sa celosvetový podiel obnoviteľných zdrojov energie mohol zvýšiť zo súčasných 30 percent na približne 50. MAE predpokladá aj desaťnásobné zvýšenie počtu elektrických áut na cestách či výrazný nárast globálnych kapacít fotovoltaických elektrární, ktoré by mohli vyrábať viac elektriny ako v súčasnosti produkuje celý energetický systém USA.
"Prechod na čistú energiu prebieha na celom svete a nedá sa zastaviť. Nie je to otázka 'či', ale 'ako skoro' - a čím skôr, tým lepšie pre nás všetkých," poznamenal výkonný riaditeľ MAE Fatih Birol.
V tejto súvislosti kritizoval kroky niektorých vlád, ktoré sa rozhodli rozvíjať projekty v oblasti ropy, zemného plynu či uhlia, aby dosiahli energetickú bezpečnosť vzhľadom na narušenie dodávok z Ruska, ktoré narušila vlaňajšia invázia Moskvy na Ukrajinu.
