Attack on Prime Minister
News in English
Francúzsko v nedeľu zintenzívnilo svoje letecké útoky na povstalecké výcvikové základne, pri ktorých použilo najmodernejšie lietadlá Rafale a vrtuľníky Gazelle.
Autor TASR
,aktualizované Bamako/Paríž 14. januára (TASR) - Islamistickí rebeli v Mali, napojení na teroristickú sieť al-Káida, dnes dobyli mesto Diabaly.
Francúzke letectvo pritom už tretí deň bombarduje ich púštne tábory na severe krajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne zdroje.
Francúzsko v nedeľu zintenzívnilo svoje letecké útoky na povstalecké výcvikové základne, pri ktorých použilo najmodernejšie lietadlá Rafale a vrtuľníky Gazelle. Útoky sa odohrali v centre rozľahlej oblasti, ktorú rebeli obsadili vlani v apríli. Obsadeniu mesta nepomohlo ani to, že malijská armáda nasadila do bojov stovky vojakov.
Paríž je rozhodnutý ukončiť islamistickú nadvládu v severnej časti Mali, ktorá - ako sa mnohí obávajú - by mohla slúžiť ako základňa pre uskutočňovanie teroristických útokov proti Západu a zároveň ako oporný bod pre spoluprácu s al-Káidou v Jemene, Somálsku a severnej Afrike.
Hovorca Hnutia za jednotu a džihád v západnej Afrike (MOJWA), jednej z hlavných povstaleckých frakcií, varoval, že francúzski občania zaplatia za nedeľňajšie letecké útoky na jeho baštu - mesto Gao. Desiatky islamistických bojovníkov zahynuli, keď rakety zasiahli sklad pohonných látok a budovu colnice, ktorá slúžila ako hlavný štáb povstalcov.
"Ak sú naozajstnými mužmi, mali by útočiť na zemi, privítame ich s otvorenou náručou," povedal hovorca MOJWA pre rozhlasovú stanicu Europe 1. "Francúzsko otvorilo bránu do pekla pre všetkých svojich občanov. Chytilo sa do pasce, ktorá je omnoho nebezpečnejšia než Irak, Afganistan alebo Somálsko," dodal.
Francúzsko uviedlo, že jeho piatková náhla intervencia, o ktorú požiadal majijský prezident, zastavila islamistov pred dobytím hlavného mesta Bamako. Francúzsko zároveň prisľúbilo, že v útokoch bude v najbližších dňoch pokračovať a na pondelok zvolalo stretnutie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa bude týkať situácie v Mali.
Hollandova intervencia si od západných politikov vyslúžila chválu, no zároveň zvýšila bezpečnostné riziko pre deviatich francúzskych rukojemníkov, zadržiavaných spojencami al-Káidy na Sahare a takisto pre 30.000 francúzskych vysťahovalcov, žijúcich v susedných, väčšinou moslimských štátoch.
Francúzke letectvo pritom už tretí deň bombarduje ich púštne tábory na severe krajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne zdroje.
Francúzsko v nedeľu zintenzívnilo svoje letecké útoky na povstalecké výcvikové základne, pri ktorých použilo najmodernejšie lietadlá Rafale a vrtuľníky Gazelle. Útoky sa odohrali v centre rozľahlej oblasti, ktorú rebeli obsadili vlani v apríli. Obsadeniu mesta nepomohlo ani to, že malijská armáda nasadila do bojov stovky vojakov.
Paríž je rozhodnutý ukončiť islamistickú nadvládu v severnej časti Mali, ktorá - ako sa mnohí obávajú - by mohla slúžiť ako základňa pre uskutočňovanie teroristických útokov proti Západu a zároveň ako oporný bod pre spoluprácu s al-Káidou v Jemene, Somálsku a severnej Afrike.
Hovorca Hnutia za jednotu a džihád v západnej Afrike (MOJWA), jednej z hlavných povstaleckých frakcií, varoval, že francúzski občania zaplatia za nedeľňajšie letecké útoky na jeho baštu - mesto Gao. Desiatky islamistických bojovníkov zahynuli, keď rakety zasiahli sklad pohonných látok a budovu colnice, ktorá slúžila ako hlavný štáb povstalcov.
"Ak sú naozajstnými mužmi, mali by útočiť na zemi, privítame ich s otvorenou náručou," povedal hovorca MOJWA pre rozhlasovú stanicu Europe 1. "Francúzsko otvorilo bránu do pekla pre všetkých svojich občanov. Chytilo sa do pasce, ktorá je omnoho nebezpečnejšia než Irak, Afganistan alebo Somálsko," dodal.
Francúzsko uviedlo, že jeho piatková náhla intervencia, o ktorú požiadal majijský prezident, zastavila islamistov pred dobytím hlavného mesta Bamako. Francúzsko zároveň prisľúbilo, že v útokoch bude v najbližších dňoch pokračovať a na pondelok zvolalo stretnutie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa bude týkať situácie v Mali.
Hollandova intervencia si od západných politikov vyslúžila chválu, no zároveň zvýšila bezpečnostné riziko pre deviatich francúzskych rukojemníkov, zadržiavaných spojencami al-Káidy na Sahare a takisto pre 30.000 francúzskych vysťahovalcov, žijúcich v susedných, väčšinou moslimských štátoch.
Nemecko a Dánsko pomôžu Parížu v Mali, ale nie bojovými jednotkami
Nemecká vláda rozhodla, že je pripravená poskytnúť logistickú pomoc pri francúzskej vojenskej operácii v Mali, avšak odmieta nasadenie bojových jednotiek. Informovala o tom dnes tlačová agentúra DPA.
Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle aj naďalej striktne vylúčil nasadenie bojových jednotiek Bundeswehru. Do úvahy prichádza zapojenie transportných vojenských lietadiel, pričom Francúzsko ešte neposlalo žiadnu oficiálnu žiadosť.
Westerwelle povedal, že nemecká vláda sa dohodla, že začne rokovať s Francúzskom, ako by mohli podporiť jeho účasť na operácii v Mali - okrem bojového nasadenia.
Podľa Westerwelleho slov by Nemecko okrem logistickej pomoci mohlo poskytnúť podporu aj v humanitárnej a medicínskej oblasti. Tieto slová šéfa nemeckej diplomacie išli nad rámec jeho doterajších postojov.
Doteraz Nemecko vyjadrilo len pripravenosť pomôcť pri príprave malijskej armády v rámci misie EÚ, ktorá sa však má začať až neskôr.
Ochotu podporiť Paríž pri vojenskej operácii v Mali vyjadrila aj dánska vláda, ktorá ale tiež vylúčila vyslanie bojových jednotiek do africkej krajiny.
Dánsky minister zahraničných vecí Villy Sövndal zareagoval na vyhlásenie francúzskeho šéfa diplomacie Laurenta Fabiusa, ktorý Dánsko a Britániu označil za krajiny, prejavujúce "obrovskú podporu" bojovej operácii Francúzska v Mali.
Sövndal povedal, že plne podporuje úsilie Francúzska vytvoriť v Mali stabilitu, ale je otvorenou otázkou, akou formou by mohli Francúzov podporiť.
Nemecká vláda rozhodla, že je pripravená poskytnúť logistickú pomoc pri francúzskej vojenskej operácii v Mali, avšak odmieta nasadenie bojových jednotiek. Informovala o tom dnes tlačová agentúra DPA.
Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle aj naďalej striktne vylúčil nasadenie bojových jednotiek Bundeswehru. Do úvahy prichádza zapojenie transportných vojenských lietadiel, pričom Francúzsko ešte neposlalo žiadnu oficiálnu žiadosť.
Westerwelle povedal, že nemecká vláda sa dohodla, že začne rokovať s Francúzskom, ako by mohli podporiť jeho účasť na operácii v Mali - okrem bojového nasadenia.
Podľa Westerwelleho slov by Nemecko okrem logistickej pomoci mohlo poskytnúť podporu aj v humanitárnej a medicínskej oblasti. Tieto slová šéfa nemeckej diplomacie išli nad rámec jeho doterajších postojov.
Doteraz Nemecko vyjadrilo len pripravenosť pomôcť pri príprave malijskej armády v rámci misie EÚ, ktorá sa však má začať až neskôr.
Ochotu podporiť Paríž pri vojenskej operácii v Mali vyjadrila aj dánska vláda, ktorá ale tiež vylúčila vyslanie bojových jednotiek do africkej krajiny.
Dánsky minister zahraničných vecí Villy Sövndal zareagoval na vyhlásenie francúzskeho šéfa diplomacie Laurenta Fabiusa, ktorý Dánsko a Britániu označil za krajiny, prejavujúce "obrovskú podporu" bojovej operácii Francúzska v Mali.
Sövndal povedal, že plne podporuje úsilie Francúzska vytvoriť v Mali stabilitu, ale je otvorenou otázkou, akou formou by mohli Francúzov podporiť.
