Bratislava 1. novembra (TASR) - Svoje päťročné funkčné obdobie začína dnešným dňom nová Európska komisia pod vedením luxemburského expremiéra Jeana-Claudea Junckera. Na podpredsedníckom poste naďalej pokračuje slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. Pokiaľ predchádzajúcich päť rokov mal na starosti medziinštitucionálne vzťahy, teraz bude zodpovedať za vybudovanie energetickej únie. Eurokomisárom je od októbra 2009, kedy po rezignácii Jána Figeľa prevzal oblasť vzdelávania.

Na vypočutie pred europoslancov ste sa počas svojej kariéry postavili štyrikrát. Ktorý z híringov bol pre vás najťažší?

Myslím si, že najťažší bol ten druhý, pretože prvý som absolvoval ešte v roku 2009 na post komisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru, mládež a viacjazyčnosť, na ktorom som nahradil Jána Figeľa. V podstate to bol len taký polovičný híring, lebo sa predpokladalo, že ho budem vykonávať len niečo vyše mesiaca, ale nakoniec sa to natiahlo na pol roka. Ten prebiehal v uvoľnenej atmosfére. Druhý híring bol na podpredsedu Európskej komisie a tam sa potvrdilo, že tí, ktorí prichádzajú na vypočutie medzi poslednými, to majú najťažšie.
Europoslanci sa pri kladení otázok nezameriavajú iba na odbornú stránku kandidáta, ale niekedy zachádzajú až do osobných útokov.

Poslanci Európskeho parlamentu sa v podstate majú právo spýtať na akúkoľvek otázku. Dôvodom je, že komisár má byť komplexná osobnosť, nielen odborne spôsobilá na výkon funkcie, ale musí preukázať, že má aj dostatočnú osobnú integritu. Počas posledných híringov museli hlavne noví kandidáti na komisárov vysvetľovať svoje finančné pozadie, či kroky a výroky z minulosti.

Získali ste úplne nové portfólio v Európskej komisii. Čo si možno predstaviť pod energetickou úniou?

Momentálne máme voľný pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu. Takže by malo byť našou prirodzenou ambíciou, aby sme niečo podobné dosiahli aj pri energiách. Malo by to veľmi pozitívny vplyv na ceny, konkurencieschopnosť európskej ekonomiky, na taký vyšší tlak zo strany spotrebiteľov na výrobcov a dodávateľov energií.

Jej koncept bude postavený na bezpečnosti, solidarite a dôvere. Dôležitá je aj diverzifikácia zdrojov, lebo sme mimoriadne závislí od hlavného dodávateľa energonosičov, ktorým je Rusko. Ak budeme flexibilnejšie zásobovaní aj z iných zdrojov, vylepší to pozíciu európskych krajín pri negociovaní cien za dodávky energií. Budem sa snažiť tiež presadiť, aby sa členské krajiny navzájom lepšie informovali o rokovaniach s dodávateľmi energií. Len tak budeme vedieť vybudovať jednotnejší a silnejší európsky hlas pri všetkých medzinárodných vyjednávaniach.

Veľké rezervy máme v efektívnom využívaní energie a väčšie investície treba vynakladať na vedu a výskum. Aby sme vedeli nielen rozvinúť, ale aj uplatniť nové technológie, ktoré sú pre túto oblasť mimoriadne dôležité, a ktoré môžu Európe veľmi pomôcť.

O vybudovaní energetickej únie sa hovorí dlhodobo, alebo to vyplynulo z plynového sporu medzi Ukrajinou a Ruskom?

Táto téma sa v rôznych obmenách objavovala v diskusii európskych lídrov určité obdobie. Myslím si, že plynová kríza v roku 2009 dala týmto diskusiám oveľa pevnejší rámec a viedla k schváleniu tretieho energetického balíčka. Ten mal byť plne funkčný v tomto roku, čo sa nestalo. To znamená, že nám chýbajú adekvátne prepojenia pre elektrinu. Nemáme dobudované všetky prepojenia plynovodov tak, ako by sme potrebovali a naďalej sme závislí od jedného zdroja, ktorým je Ruská federácia. Takže tieto dôvody, ako aj rusko-ukrajinské napätie, viedli k tomu, že sa o koncepte európskej energetickej únie začalo oveľa intenzívnejšie diskutovať.

Nový predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa rozhodol, že túto prioritu zvýrazní tým, že poverí jedného z podpredsedov, aby načrtol, ako má európska energetická únia vyzerať a plniť ciele. Ale aby tento koncept nezostal iba na papieri, musia sa zrealizovať konkrétne kroky a hľadať adekvátne financovanie, aby sme ku koncu tohto volebného obdobia mohli povedať, že máme minimálne jej veľmi solídny základ a že sme v energetickej bezpečnosti výrazne pokročili.

Okrem toho budete EÚ budúci rok zastupovať pri rokovaniach o novej medzinárodnej dohode OSN o zmene klímy. Budete vychádzať z nedávno schváleného klimaticko-energetického balíčka, v ktorom z troch záväzných národných cieľov zostal iba jeden. Ďalší je celoeurópsky a posledný nezáväzný. Nestratila tým únia pozíciu lídra v boji proti klimatickým zmenám, za ktorého sa pasovala?

Vonkajší svet nás hodnotil oveľa pozitívnejšie než my sami. Pre úspešný štart urobila Európska únia veľa. Európski lídri sa dohodli na jednom postupe. Cieľ znížiť CO2 do roku 2030 oproti roku 1990 o 40 percent je veľmi ambiciózny, rovnako ako zvýšenie podielu z obnoviteľných zdrojov o najmenej 27 percent. Čo sa týka úspor energie, návrh komisie bol ambicióznejší ako schválených 27 percent, ale musíme rešpektovať, že v Európskej rade sa rozhodnutia prijímajú konsenzom všetkých členských štátov.

Ciele sú nastavené tak, že umožnia krajinám, ktoré chcú postupovať rýchlejšie, aby neboli vo svojej snahe limitované. Ďalším sa umožní postupovať o niečo pomalšie a získavať podporu z fondov, ktoré boli na to založené. Každý štát bude musieť prejaviť výraznú ambíciu pre dosiahnutie týchto cieľov. Takže si nemyslím, že budeme mať nejaké krajiny, ktoré v tejto oblasti nebudú nič realizovať, alebo nebudú musieť uvažovať nad tým, akým spôsobom sa na tom podieľať.