Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Martin Schulz, ktorý sa opätovne uchádzal o túto funkciu, na čele skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) vyzval na zrušenie existujúcej hierarchie medzi európskymi inštitúciam.
Autor TASR
,aktualizované Brusel/Štrasburg 1. júla (TASR) - Nemecký sociálnodemokratický europoslanec Martin Schulz sa stal novým predsedom Európskeho parlamentu (EP).
V tajnom hlasovaní získal v 751-člennom zákonodarnom zbore EÚ 409 hlasov.
Dvaapolročný mandát, ktorý dnes získal, vyprší v januári 2017, keď ho podľa princípu dohodnutej politickej rotácie nahradí nominant európskych ľudovcov.
O post predsedu EP sa uchádzali štyria kandidáti. Každý z nich mal pred voľbami krátky predslov pred europoslancami, v rámci ktorého predstavil svoje vízie o fungovaní a smerovaní zákonodarného zboru EÚ.
Britský kandidát Sajjad Karim z tretej najsilnejšej frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR) kritizoval "zákulisné dohody" medzi dvoma najsilnejšími frakciami v EP - ľudovcami a socialistami - a dodal, že treba posilniť otvorenosť a transparentnosť tejto inštitúcie. Predseda EP by sa podľa neho mal povzniesť nad stranícku politiku, aby lepšie čelil politickej rozmanitosti, bol spravodlivý a k všetkým pozorný a načrtol vznešené vízie spolupracujúcej Európy.
Španiel Pablo Iglesias zo skupiny Európskej zjednotenej ľavice (GUE) kritizoval autoritatívny prístup inšpektorov Trojky v zadlžených štátoch a spresnil, že europarlament by mal byť demokratickým centrom proti takejto činnosti. Vyzval europoslancov z krajín na juhu Európy, aby zachovali suverenitu svojich štátov, ktorá je spochybňovaná diktátmi inšpektorov z Trojky.
Rakúska poslankyňa Ulrike Lunaceková z frakcie Zelených zdôraznila, že EP je vyjadrením hlasu európskych občanov a nie akýsi sekretariát európskych vlád a preto Rada (členské štáty) nesmie diktovať poslancom koho majú voliť za predsedu europarlamentu.
Schulz, ktorý sa opätovne uchádzal o túto funkciu, na čele skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) vyzval na zrušenie existujúcej hierarchie medzi európskymi inštitúciami, čo by bol podľa jeho slov "obrovský demokratický prielom".
Schulz zdôraznil, že cezhraničná spolupráca je základným kameňom Európskej únie a preto ide o debatu naprieč politickými skupinami. A keďže žiadna politická skupina nezískala absolútnu väčšinu kresiel v EP, predseda tejto inštitúcie má povinnosť spolupracovať naprieč politickými stranami.
V tajnom hlasovaní získal v 751-člennom zákonodarnom zbore EÚ 409 hlasov.
Dvaapolročný mandát, ktorý dnes získal, vyprší v januári 2017, keď ho podľa princípu dohodnutej politickej rotácie nahradí nominant európskych ľudovcov.
O post predsedu EP sa uchádzali štyria kandidáti. Každý z nich mal pred voľbami krátky predslov pred europoslancami, v rámci ktorého predstavil svoje vízie o fungovaní a smerovaní zákonodarného zboru EÚ.
Britský kandidát Sajjad Karim z tretej najsilnejšej frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR) kritizoval "zákulisné dohody" medzi dvoma najsilnejšími frakciami v EP - ľudovcami a socialistami - a dodal, že treba posilniť otvorenosť a transparentnosť tejto inštitúcie. Predseda EP by sa podľa neho mal povzniesť nad stranícku politiku, aby lepšie čelil politickej rozmanitosti, bol spravodlivý a k všetkým pozorný a načrtol vznešené vízie spolupracujúcej Európy.
Španiel Pablo Iglesias zo skupiny Európskej zjednotenej ľavice (GUE) kritizoval autoritatívny prístup inšpektorov Trojky v zadlžených štátoch a spresnil, že europarlament by mal byť demokratickým centrom proti takejto činnosti. Vyzval europoslancov z krajín na juhu Európy, aby zachovali suverenitu svojich štátov, ktorá je spochybňovaná diktátmi inšpektorov z Trojky.
Rakúska poslankyňa Ulrike Lunaceková z frakcie Zelených zdôraznila, že EP je vyjadrením hlasu európskych občanov a nie akýsi sekretariát európskych vlád a preto Rada (členské štáty) nesmie diktovať poslancom koho majú voliť za predsedu europarlamentu.
Schulz, ktorý sa opätovne uchádzal o túto funkciu, na čele skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) vyzval na zrušenie existujúcej hierarchie medzi európskymi inštitúciami, čo by bol podľa jeho slov "obrovský demokratický prielom".
Schulz zdôraznil, že cezhraničná spolupráca je základným kameňom Európskej únie a preto ide o debatu naprieč politickými skupinami. A keďže žiadna politická skupina nezískala absolútnu väčšinu kresiel v EP, predseda tejto inštitúcie má povinnosť spolupracovať naprieč politickými stranami.
Martin Schulz: EÚ čelí veľkým výzvam, ako nikdy doteraz
Európska únia stojí pred mnohými a vážnymi výzvami, ktorým bude musieť čeliť. Uviedol to dnes staronový predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz krátko po oznámení výsledkov tajného hlasovania o novom šéfovi europarlamentu na plenárnej schôdzi v Štrasburgu.
Krátko po oznámení výsledkov tajného hlasovania Schulz vo svojom inauguračnom prejave uviedol, že pred europarlamentom a EÚ stojí "dlhý zoznam úloh".
"Čelíme, ako ešte nikdy, obrovským výzvam," uviedol Schulz pred europoslancami. Spomenul problémy s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti v niektorých členských štátoch EÚ, náročné rokovania s USA o voľnom obchode, ale aj osudy tisícok migrantov putujúcich cez Stredozemné more do priestoru EÚ.
Problémy, ktorým budú Európania musieť čeliť, predstavujú aj medzinárodné krízy v krajinách ako je Ukrajina, Irak a Sýria.
Európska únia stojí pred mnohými a vážnymi výzvami, ktorým bude musieť čeliť. Uviedol to dnes staronový predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz krátko po oznámení výsledkov tajného hlasovania o novom šéfovi europarlamentu na plenárnej schôdzi v Štrasburgu.
Krátko po oznámení výsledkov tajného hlasovania Schulz vo svojom inauguračnom prejave uviedol, že pred europarlamentom a EÚ stojí "dlhý zoznam úloh".
"Čelíme, ako ešte nikdy, obrovským výzvam," uviedol Schulz pred europoslancami. Spomenul problémy s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti v niektorých členských štátoch EÚ, náročné rokovania s USA o voľnom obchode, ale aj osudy tisícok migrantov putujúcich cez Stredozemné more do priestoru EÚ.
Problémy, ktorým budú Európania musieť čeliť, predstavujú aj medzinárodné krízy v krajinách ako je Ukrajina, Irak a Sýria.
Schulz získal podporu hneď v prvom kole hlasovania, 111 hlasov bolo neplatných
Nemecký europoslanec Martin Schulz (58) prepísal dnes ústavné dejiny EÚ, keď sa stal prvým predsedom Európskeho parlamentu (EP), ktorému sa podarilo aj po druhýkrát získať druhý dvaapolročný mandát v tejto funkcii.
Schulzov volebný úspech je o to výraznejší, že hneď v prvom kole získal potrebnú väčšinu hlasov.
Podľa rokovacieho poriadku EP musí kandidát na predsedu získať nadpolovičnú väčšinu platných hlasov plus ešte jeden. Prázdne alebo neplatné hlasovacie lístky sa do vypočítavania potrebnej väčšiny nezarátavajú.
Po prvom kole tajného hlasovania bolo jasné, že zo 751 poslancov europarlamentu hlasovalo 723 prítomných. Z tohto počtu bolo 111 hlasovacích lístkov prázdnych alebo neplatných, čo znamená, že počet platných hlasov bol 612. Pre nadpolovičnú väčšinu stačilo získať 307 hlasov.
Martin Schulz mal podporu dvoch najväčších skupín v EP - socialistov a demokratov (S&D), ktorým dodnes šéfoval -, a tiež ľudovcov, ktorí majú vďaka výsledku eurovolieb najviac kresiel v zákonodarnom zbore EÚ. Okrem toho mal Schulz prisľúbenú aj podporu frakcie liberálov (ALDE), ktorá nepostavila svojho kandidáta za predsedu EP.
Hlasovanie určilo nasledovné preferencie europoslancov na post šéfa EP:
-- Martin Schulz (S&D, Nemecko) 409 hlasov
-- Sajjad Karim (ECR, Spojené kráľovstvo) 101 hlasov
-- Pablo Iglesias (GUE, Španielsko) 51 hlasov
-- Ulrike Lunaceková (Zelení/EFA, Rakúsko) 51 hlasov.
"Pre toho, kto bol znovuzvolený za predsedu Európskeho parlamentu, je byť prvým mimoriadnou cťou. Svoje povinnosti beriem veľmi vážne, pretože my sme srdce európskej demokracie, dohliadame nad zavádzaním a dodržiavaním legislatívy," povedal Schulz v inauguračnom prejave.
Nový predseda EP pripomenul, že občania v európskych voľbách rozhodli, že volebný líder eurovolieb by sa mal stať predsedom Európskej komisie (EK), a tak nemecké slovo "Spitzenkandidat", čiže líder kandidátky (na predsedu EK), sa stalo už aj "európskym slovom".
Nemecký europoslanec Martin Schulz (58) prepísal dnes ústavné dejiny EÚ, keď sa stal prvým predsedom Európskeho parlamentu (EP), ktorému sa podarilo aj po druhýkrát získať druhý dvaapolročný mandát v tejto funkcii.
Schulzov volebný úspech je o to výraznejší, že hneď v prvom kole získal potrebnú väčšinu hlasov.
Podľa rokovacieho poriadku EP musí kandidát na predsedu získať nadpolovičnú väčšinu platných hlasov plus ešte jeden. Prázdne alebo neplatné hlasovacie lístky sa do vypočítavania potrebnej väčšiny nezarátavajú.
Po prvom kole tajného hlasovania bolo jasné, že zo 751 poslancov europarlamentu hlasovalo 723 prítomných. Z tohto počtu bolo 111 hlasovacích lístkov prázdnych alebo neplatných, čo znamená, že počet platných hlasov bol 612. Pre nadpolovičnú väčšinu stačilo získať 307 hlasov.
Martin Schulz mal podporu dvoch najväčších skupín v EP - socialistov a demokratov (S&D), ktorým dodnes šéfoval -, a tiež ľudovcov, ktorí majú vďaka výsledku eurovolieb najviac kresiel v zákonodarnom zbore EÚ. Okrem toho mal Schulz prisľúbenú aj podporu frakcie liberálov (ALDE), ktorá nepostavila svojho kandidáta za predsedu EP.
Hlasovanie určilo nasledovné preferencie europoslancov na post šéfa EP:
-- Martin Schulz (S&D, Nemecko) 409 hlasov
-- Sajjad Karim (ECR, Spojené kráľovstvo) 101 hlasov
-- Pablo Iglesias (GUE, Španielsko) 51 hlasov
-- Ulrike Lunaceková (Zelení/EFA, Rakúsko) 51 hlasov.
"Pre toho, kto bol znovuzvolený za predsedu Európskeho parlamentu, je byť prvým mimoriadnou cťou. Svoje povinnosti beriem veľmi vážne, pretože my sme srdce európskej demokracie, dohliadame nad zavádzaním a dodržiavaním legislatívy," povedal Schulz v inauguračnom prejave.
Nový predseda EP pripomenul, že občania v európskych voľbách rozhodli, že volebný líder eurovolieb by sa mal stať predsedom Európskej komisie (EK), a tak nemecké slovo "Spitzenkandidat", čiže líder kandidátky (na predsedu EK), sa stalo už aj "európskym slovom".
