Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Dátum kanonizácie stanovil pápež František. Ide o predvečer dňa, na ktorý pripadá 19. výročie jej smrti.
Autor TASR
,aktualizované Vatikán 15. marca (TASR) - Matka Tereza vstúpi do radov svätých katolíckej cirkvi 4. septembra, oznámil dnes Vatikán po tom, ako v tejto záležitosti zasadlo konzistórium za účasti pápeža Františka a kardinálov.
V oznámení sa neuvádza, kde sa uskutoční omša, ktorá oficiálne uzná Matku Terezu za svätú. Pred časom sa objavili špekulácie, že by sa mohla konať v indickej Kalkate, kde Matka Tereza pôsobila medzi chudobnými.
Dátum jej kanonizácie pripadá na deň pred výročím jej smrti. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov.
Rádová sestra a katolícka misionárka albánskeho pôvodu Matka Tereza je laureátkou Nobelovej ceny za mier (1979) a zakladateľkou rádu Kongregácie misionárok lásky. Narodila sa 26. augusta 1910 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 27. august) v hlavnom meste Macedónska Skopje ako Agnes Gonxha Bojaxhiu v rodine albánskeho obchodníka. Svoj život zasvätila starostlivosti o "najbiednejších z biednych".
V jej náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium či Mariánska kongregácia, ale aj jezuiti, prostredníctvom ktorých sa už ako 12-ročná dozvedala o práci misionárov v Indii.
Ako 18-ročná premýšľala o svojej budúcnosti. Túžila po misiách, chcela sa dostať do Indie, ale netúžila stať sa rehoľníčkou. Bez vstupu do mníšskeho rádu by sa však na misiu do Indie nedostala. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (Inštitút preblahoslavenej Panny Márie, IBVM) v Írsku, ktoré mali misijné stanice aj v Bengálsku.
Po štúdiách na Londýnskej škole hospodárskych a politických vied v Británii odišla v roku 1928 do kláštora Loreto v írskom Dubline. Po polročnom pobyte a zložení sľubov ju rád vyslal do Indie, kde pôsobila aj ako učiteľka zemepisu a dejepisu. Zároveň ďalej študovala, aby dosiahla magisterský titul a mohla sa stať riaditeľkou školy.
Svoje pôsobenie v cirkvi prehodnotila rehoľná sestra Tereza v roku 1946. Rozhodla sa, že sa spolu s niekoľkými svojimi prívrženkyňami usadí v chudobných štvrtiach Kalkaty. V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala aj povolenie z Vatikánu. V auguste 1948 vystúpila sestra Tereza z rehole loretánok a obliekla si biele sárí s belasým okrajom. Odišla na tri mesiace do Patny k misionárkam-lekárkam na ošetrovateľský kurz.
V roku 1948 založila Kongregáciu misionárok lásky a prijala meno Matka Tereza.
Novú rehoľu, ktorá si za svoje poslanie zvolila pomáhať chorým na tuberkulózu, smrteľne chorým a umierajúcim, malomocným, duševne chorým a deťom, uznal pápež Pius XII. 7. októbra 1950.
Pomoci blížnym sa Matka Tereza venovala až do posledných chvíľ. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov v Kalkate v Indii.
Svojou prácou si vyslúžila uznanie a obdiv. V roku 1971 získala od pápeža Jána XXIII. cenu mieru, o rok neskôr Néhruovu cenu za šírenie medzinárodného mieru a pochopenia. V roku 1979 sa stala laureátkou Nobelovej ceny za mier a v roku 1992 dostala cenu UNESCO za výchovu k mieru.
Pápež Ján Pavol II. ju 9. októbra 2003 vyhlásil za blahoslavenú.
V oznámení sa neuvádza, kde sa uskutoční omša, ktorá oficiálne uzná Matku Terezu za svätú. Pred časom sa objavili špekulácie, že by sa mohla konať v indickej Kalkate, kde Matka Tereza pôsobila medzi chudobnými.
Dátum jej kanonizácie pripadá na deň pred výročím jej smrti. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov.
Profil rádovej sestry a misionárky Matky Terezy
Rádová sestra a katolícka misionárka albánskeho pôvodu Matka Tereza je laureátkou Nobelovej ceny za mier (1979) a zakladateľkou rádu Kongregácie misionárok lásky. Narodila sa 26. augusta 1910 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 27. august) v hlavnom meste Macedónska Skopje ako Agnes Gonxha Bojaxhiu v rodine albánskeho obchodníka. Svoj život zasvätila starostlivosti o "najbiednejších z biednych".
V jej náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium či Mariánska kongregácia, ale aj jezuiti, prostredníctvom ktorých sa už ako 12-ročná dozvedala o práci misionárov v Indii.
Ako 18-ročná premýšľala o svojej budúcnosti. Túžila po misiách, chcela sa dostať do Indie, ale netúžila stať sa rehoľníčkou. Bez vstupu do mníšskeho rádu by sa však na misiu do Indie nedostala. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (Inštitút preblahoslavenej Panny Márie, IBVM) v Írsku, ktoré mali misijné stanice aj v Bengálsku.
Po štúdiách na Londýnskej škole hospodárskych a politických vied v Británii odišla v roku 1928 do kláštora Loreto v írskom Dubline. Po polročnom pobyte a zložení sľubov ju rád vyslal do Indie, kde pôsobila aj ako učiteľka zemepisu a dejepisu. Zároveň ďalej študovala, aby dosiahla magisterský titul a mohla sa stať riaditeľkou školy.
Svoje pôsobenie v cirkvi prehodnotila rehoľná sestra Tereza v roku 1946. Rozhodla sa, že sa spolu s niekoľkými svojimi prívrženkyňami usadí v chudobných štvrtiach Kalkaty. V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala aj povolenie z Vatikánu. V auguste 1948 vystúpila sestra Tereza z rehole loretánok a obliekla si biele sárí s belasým okrajom. Odišla na tri mesiace do Patny k misionárkam-lekárkam na ošetrovateľský kurz.
V roku 1948 založila Kongregáciu misionárok lásky a prijala meno Matka Tereza.
Novú rehoľu, ktorá si za svoje poslanie zvolila pomáhať chorým na tuberkulózu, smrteľne chorým a umierajúcim, malomocným, duševne chorým a deťom, uznal pápež Pius XII. 7. októbra 1950.
Pomoci blížnym sa Matka Tereza venovala až do posledných chvíľ. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov v Kalkate v Indii.
Svojou prácou si vyslúžila uznanie a obdiv. V roku 1971 získala od pápeža Jána XXIII. cenu mieru, o rok neskôr Néhruovu cenu za šírenie medzinárodného mieru a pochopenia. V roku 1979 sa stala laureátkou Nobelovej ceny za mier a v roku 1992 dostala cenu UNESCO za výchovu k mieru.
Pápež Ján Pavol II. ju 9. októbra 2003 vyhlásil za blahoslavenú.
