Zahraničie

Michail Gorbačov, tvorca perestrojky, jubiluje - má 85 rokov

TASR, 2. marca 2016 6:16

Gorbačov sa narodil 2.marca 1931 v obci Privoľnoje neďaleko Stavropola na juhu dnešného Ruska. Študoval právo na Lomonosovovej univerzite a neskôr vyštudoval aj Stavropolský poľnohospodársky inštitút.

Bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov v decembri roku 1984 neohlásene a spontánne navštívil sídlo vtedajšej britskej premiérky Margaret Thatcherovej na ulici Downing Street č. 10 v Londýne. Vyplýva to z materiálov, ktoré dnes odtajnil britský Národný archív (TNA). Na snímke zo 16. decembra 1984 je Michail Gorbačov (vľavo) a britská premiérka Margaret Thatcherová pred rezidenciou Chequers neďaleko Londýna. Foto: TASR/AP
Moskva 2. marca (TASR) - Ruský štátnik a laureát Nobelovej ceny Michail Sergejevič Gorbačov sa zapísal do dejín ako tvorca tzv. perestrojky. Bývalý predseda prezídia Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) a prvý a zároveň posledný prezident ZSSR sa v stredu 2. marca dožíva jubilea 85 rokov.

V rámci perestrojky sa pokúšal o zmeny, ktoré by viedli k lepšiemu fungovaniu politického a hospodárskeho systému v Sovietskom zväze a k ukončeniu studenej vojny. Malo to za následok koniec vlády komunistickej strany a rozpad sovietskeho impéria v roku 1991. Držiteľ Nobelovej ceny mieru z roku 1990 je tak v Rusku často obviňovaný z likvidácie Sovietskeho zväzu.

Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v obci Privoľnoje neďaleko Stavropola na juhu dnešného Ruska. Študoval právo na Lomonosovovej univerzite v  Moskve a neskôr vyštudoval aj Stavropolský poľnohospodársky inštitút. Počas štúdií v Moskve stretol svoju budúcu manželku Raisu. Vzali sa v roku 1953 a v roku 1955 sa presťahovali naspäť k Stavropola.

Do komunistickej strany vstúpil Gorbačov v roku 1952, keď mal 21 rokov. Už v roku 1970 sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a v nasledujúcom roku členom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ). Ako šéf stavropolských komunistov sa Gorbačov dostal v roku 1978 do Moskvy a v roku 1980 sa stal členom politbyra ÚV KSSZ. Vďaka vysokým funkciám v strane cestoval často do cudziny (Nemecká spolková republika, Kanada a Británia, kde sa stretol s vtedajšou premiérkou Margaret Thatcherovou).

Po smrti Konstantina Černenka zvolili vtedy 54-ročného Gorbačova 11. marca 1985 za generálneho tajomníka KSSZ. Bol prvým vedúcim predstaviteľom strany, ktorý sa narodil po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii.

Gorbačov sa pokúsil reformovať stagnujúcu komunistickú stranu a štátnu ekonomiku zmenami uplatňovanými po XXVII. zjazde KSSZ vo februári 1986. Boli to tzv. glasnosť (otvorenosť), perestrojka (prestavba) a uskorenije (zrýchlenie ekonomického vývoja). Prepustil mnohých disidentov, umožnil disidentovi Andrejovi Sacharovovi návrat do Moskvy. S ministrom zahraničných vecí ZSSR Eduardom Ševarnadzem odštartoval zmeny v diplomacii Sovietskeho zväzu. Ekonomickými reformami chcel zvýšiť životnú úroveň a produktivitu práce. Prijatý zákon o družstvách prvý raz od čias Lenina umožňoval súkromné vlastníctvo podnikov v službách, výrobe a zahraničnom obchode. Mnohé z Gorbačovových reforiem však negatívne vnímali vládnuce špičky a časť obyvateľstva.

Popularitu získal Gorbačov v zahraničnej politike. Začali sa otepľovať vzťahy so Spojenými štátmi, známymi sa stali jeho stretnutia s vtedajším prezidentom USA Ronaldom Reaganom. Najvýznamnejšie sa uskutočnilo 11. októbra 1986 v islandskom Reykjavíku, kde sa rokovalo o znížení počtu jadrových rakiet stredného doletu v Európe. Vtedajšie rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu vo Washingtone 8. decembra 1987. Vo februári 1988 Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu, ktoré sa uskutočnilo v nasledujúcom roku. V roku 1988 tiež oznámil, že Sovietsky zväz opúšťa Brežnevovu doktrínu a umožňuje krajinám východnej Európy rozhodovať o svojich vlastných vnútorných otázkach.

Spoločné rokovania Reagana a Gorbačova v konečnom dôsledku viedli k skončeniu politiky konfrontácie a k pádu Berlínskeho múru v Nemeckej demokratickej republike v roku 1989. Na stretnutí Gorbačova s prezidentom USA Georgeom H. W. Bushom na Malte koncom roka 1989 oznámil Gorbačov koniec studenej vojny. V tom čase sa už rúcali komunistické režimy v Európe.

Nobelovu cenu v roku 1990 si Gorbačov preberal už ako prvý prezident ZSSR. Zjazd ľudových poslancov v Moskve ho do tejto funkcie zvolil 15. marca 1990. Prezidentom bol do rezignácie 25. decembra 1991, k zániku ZSSR došlo 31. decembra 1991.

Na politickú scénu sa pokúsil vrátiť ešte raz, keď v roku 1996 neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách v Rusku. Funkcie predsedu Sociálnodemokratickej strany Ruska, ktorú založil, sa vzdal 22. mája 2004. Strana mala v Rusku len málo sympatizantov.

Duchovný otec perestrojky a glasnosti Michail Gorbačov si v máji 2012 v moskovskom Kremli prevzal z rúk prezidenta Dmitrija Medvedeva najvyššie štátne vyznamenanie Ruskej federácie. Rad sv. Andreja Prvopovolaného udelili Gorbačovovi za jeho celoživotné zásluhy.

Iba niekoľko dní pred svojimi 85. narodeninami Gorbačov v Moskve predstavil novú 700-stranovú knihu o svojom živote a dobe. Monografia nazvaná Gorbačov v živote je zostavená z pamätí, rozhovorov, listov, dokumentov a článkov, ktoré napísal samotný politik, ale aj iní autori.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

dnes 10:21

V Španielsku rozbili čínsky gang za vyrábanie falošných dokumentov
Čínski občania ilegálne žijúci v Španielsku platili gangu 8000 eur na hlavu za získanie falošných zmlúv, aké majú domáci zamestnanci, aby získali povolenie na trvalý pobyt a prácu v Barcelone.

sk
dnes 10:10

Samovražedný atentátnik sa pokúsil odpáliť v indonézskom kostole
Páchateľ vstal z lavičky a rozbehol sa k oltáru za kňazom. Zároveň aktivoval nálož v batohu, ktorá však nevybuchla. Explodovala len rozbuška, ktorá ho zranila.

sk
dnes 9:47

Kolumbijskí povstalci oznámili termín konferencie s mierovou dohodou
Na tejto konferencii budú ratifikovať mierovú dohodu, ktorú dosiahli tento týždeň s vládou a pripravia sa na premenu na neozbrojené politické hnutie.

sk

Najčítanejšie Zahraničie

Téma TASR





Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac