Zahraničie

Michail Gorbačov, tvorca perestrojky, jubiluje - má 85 rokov

TASR, 2. marca 2016 6:16

Gorbačov sa narodil 2.marca 1931 v obci Privoľnoje neďaleko Stavropola na juhu dnešného Ruska. Študoval právo na Lomonosovovej univerzite a neskôr vyštudoval aj Stavropolský poľnohospodársky inštitút.

Bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov v decembri roku 1984 neohlásene a spontánne navštívil sídlo vtedajšej britskej premiérky Margaret Thatcherovej na ulici Downing Street č. 10 v Londýne. Vyplýva to z materiálov, ktoré dnes odtajnil britský Národný archív (TNA). Na snímke zo 16. decembra 1984 je Michail Gorbačov (vľavo) a britská premiérka Margaret Thatcherová pred rezidenciou Chequers neďaleko Londýna. Foto: TASR/AP
Moskva 2. marca (TASR) - Ruský štátnik a laureát Nobelovej ceny Michail Sergejevič Gorbačov sa zapísal do dejín ako tvorca tzv. perestrojky. Bývalý predseda prezídia Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) a prvý a zároveň posledný prezident ZSSR sa v stredu 2. marca dožíva jubilea 85 rokov.

V rámci perestrojky sa pokúšal o zmeny, ktoré by viedli k lepšiemu fungovaniu politického a hospodárskeho systému v Sovietskom zväze a k ukončeniu studenej vojny. Malo to za následok koniec vlády komunistickej strany a rozpad sovietskeho impéria v roku 1991. Držiteľ Nobelovej ceny mieru z roku 1990 je tak v Rusku často obviňovaný z likvidácie Sovietskeho zväzu.

Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v obci Privoľnoje neďaleko Stavropola na juhu dnešného Ruska. Študoval právo na Lomonosovovej univerzite v  Moskve a neskôr vyštudoval aj Stavropolský poľnohospodársky inštitút. Počas štúdií v Moskve stretol svoju budúcu manželku Raisu. Vzali sa v roku 1953 a v roku 1955 sa presťahovali naspäť k Stavropola.

Do komunistickej strany vstúpil Gorbačov v roku 1952, keď mal 21 rokov. Už v roku 1970 sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a v nasledujúcom roku členom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ). Ako šéf stavropolských komunistov sa Gorbačov dostal v roku 1978 do Moskvy a v roku 1980 sa stal členom politbyra ÚV KSSZ. Vďaka vysokým funkciám v strane cestoval často do cudziny (Nemecká spolková republika, Kanada a Británia, kde sa stretol s vtedajšou premiérkou Margaret Thatcherovou).

Po smrti Konstantina Černenka zvolili vtedy 54-ročného Gorbačova 11. marca 1985 za generálneho tajomníka KSSZ. Bol prvým vedúcim predstaviteľom strany, ktorý sa narodil po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii.

Gorbačov sa pokúsil reformovať stagnujúcu komunistickú stranu a štátnu ekonomiku zmenami uplatňovanými po XXVII. zjazde KSSZ vo februári 1986. Boli to tzv. glasnosť (otvorenosť), perestrojka (prestavba) a uskorenije (zrýchlenie ekonomického vývoja). Prepustil mnohých disidentov, umožnil disidentovi Andrejovi Sacharovovi návrat do Moskvy. S ministrom zahraničných vecí ZSSR Eduardom Ševarnadzem odštartoval zmeny v diplomacii Sovietskeho zväzu. Ekonomickými reformami chcel zvýšiť životnú úroveň a produktivitu práce. Prijatý zákon o družstvách prvý raz od čias Lenina umožňoval súkromné vlastníctvo podnikov v službách, výrobe a zahraničnom obchode. Mnohé z Gorbačovových reforiem však negatívne vnímali vládnuce špičky a časť obyvateľstva.

Popularitu získal Gorbačov v zahraničnej politike. Začali sa otepľovať vzťahy so Spojenými štátmi, známymi sa stali jeho stretnutia s vtedajším prezidentom USA Ronaldom Reaganom. Najvýznamnejšie sa uskutočnilo 11. októbra 1986 v islandskom Reykjavíku, kde sa rokovalo o znížení počtu jadrových rakiet stredného doletu v Európe. Vtedajšie rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu vo Washingtone 8. decembra 1987. Vo februári 1988 Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu, ktoré sa uskutočnilo v nasledujúcom roku. V roku 1988 tiež oznámil, že Sovietsky zväz opúšťa Brežnevovu doktrínu a umožňuje krajinám východnej Európy rozhodovať o svojich vlastných vnútorných otázkach.

Spoločné rokovania Reagana a Gorbačova v konečnom dôsledku viedli k skončeniu politiky konfrontácie a k pádu Berlínskeho múru v Nemeckej demokratickej republike v roku 1989. Na stretnutí Gorbačova s prezidentom USA Georgeom H. W. Bushom na Malte koncom roka 1989 oznámil Gorbačov koniec studenej vojny. V tom čase sa už rúcali komunistické režimy v Európe.

Nobelovu cenu v roku 1990 si Gorbačov preberal už ako prvý prezident ZSSR. Zjazd ľudových poslancov v Moskve ho do tejto funkcie zvolil 15. marca 1990. Prezidentom bol do rezignácie 25. decembra 1991, k zániku ZSSR došlo 31. decembra 1991.

Na politickú scénu sa pokúsil vrátiť ešte raz, keď v roku 1996 neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách v Rusku. Funkcie predsedu Sociálnodemokratickej strany Ruska, ktorú založil, sa vzdal 22. mája 2004. Strana mala v Rusku len málo sympatizantov.

Duchovný otec perestrojky a glasnosti Michail Gorbačov si v máji 2012 v moskovskom Kremli prevzal z rúk prezidenta Dmitrija Medvedeva najvyššie štátne vyznamenanie Ruskej federácie. Rad sv. Andreja Prvopovolaného udelili Gorbačovovi za jeho celoživotné zásluhy.

Iba niekoľko dní pred svojimi 85. narodeninami Gorbačov v Moskve predstavil novú 700-stranovú knihu o svojom živote a dobe. Monografia nazvaná Gorbačov v živote je zostavená z pamätí, rozhovorov, listov, dokumentov a článkov, ktoré napísal samotný politik, ale aj iní autori.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

včera 21:50

Putin označil kaplnku v priesmyku Vršič za symbol priateľstva
Putin, ktorý je na návšteve Slovinska, sa zúčastnil na spomienkovej slávnosti pri príležitosti 100. výročia vzniku kaplnky postavenej ruskými vojnovými zajatcami počas prvej svetovej vojny.

sk
včera 20:39

Turecko: Vo väzbe skončilo 17 novinárov, cintorín zradcov nebude
Istanbulský starosta podľa citovaných zdrojov z prostredia tureckej vlády oznámil, že cintorín pre pučistov na okraji mesta nevznikne.

sk
včera 20:34

VIDEO: V Texase havaroval teplovzdušný balón, zrejme neprežilo 16 ľudí
Balón sa počas letu v ranných hodinách vznietil. video

sk

Téma TASR





Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac