MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Rekordné teploty, katastrofy, obrovské požiare a my nie sme schopní dosiahnuť dohodu... Som veľmi sklamaný, uviedol francúzsky minister Christophe Béchu.
Autor TASR
Naí Dillí 28. júla (TASR) - Ministri životného prostredia zo skupiny najväčších ekonomík sveta (G20) sa na piatkovej schôdzke v Indii nedokázali dohodnúť na opatreniach na riešenie klimatickej krízy. Agentúre AFP to po stretnutí povedal šéf francúzskeho envirorezortu Christophe Béchu, informuje TASR.
"Rekordné teploty, katastrofy, obrovské požiare a my nie sme schopní dosiahnuť dohodu... Som veľmi sklamaný," uviedol francúzsky minister s tým, že náročné boli najmä diskusie s čínskymi, ruskými a saudskoarabskými kolegami.
Podľa jeho slov rozdielne názory zabránili dospieť k dohode vo viacerých kľúčových otázkach vrátane toho, aby emisie skleníkových plynov dosiahli maximum najneskôr do roku 2025.
Ministri G20 sa nezhodli ani na výraznom zvýšení využívania obnoviteľných zdrojov energie či postupnom znižovaní spotreby fosílnych palív, predovšetkým uhlia, dodal Béchu.
Veľké sklamanie vyjadrili v piatok aj aktivisti bojujúci za ochranu klímy. "Európa a severná Afrika sú v plameňoch, Áziu devastujú povodne a ministri zodpovední za klímu sa nedokázali zhodnúť na spoločnej vízii, ako zastaviť klimatickú krízu, ktorá sa každým dňom zhoršuje," komentoval Alex Scott z think tanku E3G.
Len pred niekoľkými dňami sa podobným nezdarom skončila aj schôdzka ministrov energetiky skupiny G20, ktorej členovia spoločne vytvárajú viac než 80 percent svetového HDP a emisií CO2.
Znižuje to nádej na dohodu o razantnejších opatreniach na tohtoročnej Konferencii OSN o zmene klímu (COP28), ktorá sa bude konať na prelome novembra a decembra v Dubaji.
Výkonný riaditeľ COP28 Adnan Amín vyjadril presvedčenie, že všetci účastníci piatkovej ministerskej schôdzky v juhoindickom meste Čennai si závažnosť klimatickej krízy dobre uvedomujú. Podľa neho je však potrebné najskôr dosiahnuť politickú zhodu a zohľadniť pri tom aktuálne záujmy jednotlivých krajín.
Financovanie prechodu na obnoviteľné zdroje a zmiernenia krátkodobých dôsledkov takejto transformácie sú už dlho predmetom sporov medzi rozvojovými a bohatými krajinami, pripomína AFP.
Rozvojové krajiny, ako napríklad India, tvrdia, že štáty produkujúce najviac emisií musia vynaložiť viac úsilia a finančných prostriedkov na zmiernenie klimatickej krízy v chudobnejších krajinách. Bohaté štáty sa zase dlhodobo zdráhajú prijať prísnejšie záväzky v oblasti znižovania emisií, pretože sa obávajú zníženia výkonnosti svojich ekonomík.
"Rekordné teploty, katastrofy, obrovské požiare a my nie sme schopní dosiahnuť dohodu... Som veľmi sklamaný," uviedol francúzsky minister s tým, že náročné boli najmä diskusie s čínskymi, ruskými a saudskoarabskými kolegami.
Podľa jeho slov rozdielne názory zabránili dospieť k dohode vo viacerých kľúčových otázkach vrátane toho, aby emisie skleníkových plynov dosiahli maximum najneskôr do roku 2025.
Ministri G20 sa nezhodli ani na výraznom zvýšení využívania obnoviteľných zdrojov energie či postupnom znižovaní spotreby fosílnych palív, predovšetkým uhlia, dodal Béchu.
Veľké sklamanie vyjadrili v piatok aj aktivisti bojujúci za ochranu klímy. "Európa a severná Afrika sú v plameňoch, Áziu devastujú povodne a ministri zodpovední za klímu sa nedokázali zhodnúť na spoločnej vízii, ako zastaviť klimatickú krízu, ktorá sa každým dňom zhoršuje," komentoval Alex Scott z think tanku E3G.
Len pred niekoľkými dňami sa podobným nezdarom skončila aj schôdzka ministrov energetiky skupiny G20, ktorej členovia spoločne vytvárajú viac než 80 percent svetového HDP a emisií CO2.
Znižuje to nádej na dohodu o razantnejších opatreniach na tohtoročnej Konferencii OSN o zmene klímu (COP28), ktorá sa bude konať na prelome novembra a decembra v Dubaji.
Výkonný riaditeľ COP28 Adnan Amín vyjadril presvedčenie, že všetci účastníci piatkovej ministerskej schôdzky v juhoindickom meste Čennai si závažnosť klimatickej krízy dobre uvedomujú. Podľa neho je však potrebné najskôr dosiahnuť politickú zhodu a zohľadniť pri tom aktuálne záujmy jednotlivých krajín.
Financovanie prechodu na obnoviteľné zdroje a zmiernenia krátkodobých dôsledkov takejto transformácie sú už dlho predmetom sporov medzi rozvojovými a bohatými krajinami, pripomína AFP.
Rozvojové krajiny, ako napríklad India, tvrdia, že štáty produkujúce najviac emisií musia vynaložiť viac úsilia a finančných prostriedkov na zmiernenie klimatickej krízy v chudobnejších krajinách. Bohaté štáty sa zase dlhodobo zdráhajú prijať prísnejšie záväzky v oblasti znižovania emisií, pretože sa obávajú zníženia výkonnosti svojich ekonomík.
