Attack on Prime Minister
News in English
Účasť na voľbách dosiahla podľa volebnej komisie 55,86 percenta, uviedla agentúra AP.
Autor TASR
,aktualizované Kišiňov 30. novembra (TASR) - Čiastkové výsledky nedeľňajších parlamentných volieb v Moldavsku ukazujú, že strany podporujúce zbližovanie s Európskou úniou vedú pred tými, ktoré presadzujú návrat krajiny do sféry vplyvu Ruska, informovala v noci na dnes agentúra AP.
V prvých výsledkoch po sčítaní necelej tretiny hlasov mali výrazný náskok proruské strany, avšak rozdiel sa postupne zmenšoval a vedenie zmenilo. Po sčítaní 85 percent odovzdaných hlasov sa dostali do popredia proeurópske strany s celkovo približne 44,4 percentami hlasov, pričom dve proruské strany mali 39,5 percenta hlasov.
Na prvom mieste bola s 21,6 percenta hlasov prekvapilo Moldavská socialistická strana, ktorá žiada vstup krajiny do Ruskom vedeného ekonomického bloku. Proruská Strana komunistov Moldavskej republiky mala na treťom mieste s takmer 18 percentami hlasov.
Druhé miesto si s vyše 19 percentami zatiaľ udržiavala Moldavská liberálnodemokratická strana a štvrté Moldavská demokratická strana s takmer 16 percentami hlasov. Do parlamentu by sa dostala ešte Liberálna strana s 9,4 percenta hlasov.
Zvyšné strany by neprekročili šesťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do 101-členného zákonodarného zboru.
Na voľbách sa zúčastnilo 55,86 percenta voličov.
Voľby určia smer
V Moldavsku sa v nedeľu (30. novembra ) o 7.00 h miestneho času (6.00 h SEČ) začali parlamentné voľby. Kampaň bola zameraná na príklon Moldavska k Rusko alebo Západu, informovala agentúra DPA.
Plebiscit bude pozorne sledovaný Moskvou i Bruselom, a to na pozadí tlejúceho napätia medzi Ruskom a Západom ohľadom konfliktu na východnej Ukrajine. Moldavsko, rovnako ako Ukrajina, podpísalo s Európskou úniou obchodnú a asociačnú dohodu, pričom súčasná vláda v Kišiňove chce priviesť krajinu do EÚ.
Podľa prieskumov verejnej mienky mali pred voľbami tesný náskok proeurópske strany, keďže vzťahy Moldavska a Ruska sa v ostatnom čase zhoršili. Moskva totiž finančne i vojensky podporuje Podnestersko, separatistickú oblasť ležiacu na východných hraniciach Moldavska.
Posledný týždeň pred konaním volieb bol nepokojný, čo vyústilo do vylúčenia prokremeľskej strany Patria z plebiscitu, ako aj zákazu odletu jej lídra Renata Usatiia do Moskvy. Analytici varujú, že tento zákaz môže po voľbách vznietiť protesty.
Moldavský prezident Nicolae Timofti začiatkom týždňa vyzval krajanov, aby v parlamentných voľbách dali svoj hlas proeurópskym stranám. "Európa nás podporuje politicky, finančne a ekonomicky. Záleží len na nás, aby sme potvrdili náš súhlas s európskym smerovaním," uviedol moldavský prezident.
V prvých výsledkoch po sčítaní necelej tretiny hlasov mali výrazný náskok proruské strany, avšak rozdiel sa postupne zmenšoval a vedenie zmenilo. Po sčítaní 85 percent odovzdaných hlasov sa dostali do popredia proeurópske strany s celkovo približne 44,4 percentami hlasov, pričom dve proruské strany mali 39,5 percenta hlasov.
Na prvom mieste bola s 21,6 percenta hlasov prekvapilo Moldavská socialistická strana, ktorá žiada vstup krajiny do Ruskom vedeného ekonomického bloku. Proruská Strana komunistov Moldavskej republiky mala na treťom mieste s takmer 18 percentami hlasov.
Druhé miesto si s vyše 19 percentami zatiaľ udržiavala Moldavská liberálnodemokratická strana a štvrté Moldavská demokratická strana s takmer 16 percentami hlasov. Do parlamentu by sa dostala ešte Liberálna strana s 9,4 percenta hlasov.
Zvyšné strany by neprekročili šesťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do 101-členného zákonodarného zboru.
Na voľbách sa zúčastnilo 55,86 percenta voličov.
Voľby určia smer
V Moldavsku sa v nedeľu (30. novembra ) o 7.00 h miestneho času (6.00 h SEČ) začali parlamentné voľby. Kampaň bola zameraná na príklon Moldavska k Rusko alebo Západu, informovala agentúra DPA.
Plebiscit bude pozorne sledovaný Moskvou i Bruselom, a to na pozadí tlejúceho napätia medzi Ruskom a Západom ohľadom konfliktu na východnej Ukrajine. Moldavsko, rovnako ako Ukrajina, podpísalo s Európskou úniou obchodnú a asociačnú dohodu, pričom súčasná vláda v Kišiňove chce priviesť krajinu do EÚ.
Podľa prieskumov verejnej mienky mali pred voľbami tesný náskok proeurópske strany, keďže vzťahy Moldavska a Ruska sa v ostatnom čase zhoršili. Moskva totiž finančne i vojensky podporuje Podnestersko, separatistickú oblasť ležiacu na východných hraniciach Moldavska.
Posledný týždeň pred konaním volieb bol nepokojný, čo vyústilo do vylúčenia prokremeľskej strany Patria z plebiscitu, ako aj zákazu odletu jej lídra Renata Usatiia do Moskvy. Analytici varujú, že tento zákaz môže po voľbách vznietiť protesty.
Moldavský prezident Nicolae Timofti začiatkom týždňa vyzval krajanov, aby v parlamentných voľbách dali svoj hlas proeurópskym stranám. "Európa nás podporuje politicky, finančne a ekonomicky. Záleží len na nás, aby sme potvrdili náš súhlas s európskym smerovaním," uviedol moldavský prezident.
