Valletta/Brusel 3. júna (TASR) - Zásahy Európskej únie proti lodiam pašerákov ľudí nič nevyriešia, podobne ako kvóty pre utečencov. Európa musí pomôcť africkým štátom, aby sa rozvíjali a zabrániť tomu, aby sa Stredozemné more a Sahara zmenili na obrovský cintorín anonymných utečencov. Uviedol to výkonný riaditeľ maltskej mimovládnej organizácie FSM Ahmed Zanya Bugre.

Bugre žije na Malte 25 rokov. Je z Ghany, v posledných rokoch však prichádza do styku s utečencami z iných afrických štátov, ktorí v snahe dostať sa do Európy priplávajú na lodiach na Maltu. Niektorým sa však doplávať nepodarí. Jeho nadácia je v kontakte s oficiálnymi úradmi na ostrove, s Európskym azylovým podporným úradom (EASO) aj s migrantmi, ktorí sú umiestnení centre neďaleho maltskej metropoly. Pomáha im pri zabezpečovaní základných potrieb, potravín, s výučbou angličtiny a pri integrácii do spoločnosti.

"Väčšina migrantov nechce na Malte dlhodobý pobyt. Chcú ísť do Nemecka, Švédska či Dánska," uviedol Bugre pre TASR. Dodal, že ich nezaujímajú krajiny ako Poľsko či Slovensko, kde sa teraz črtá možnosť presídľovania migrantov.

Nie je jednoduché, aby migranti z Malty opustili ostrov legálnou cestou. Úrady im zoberú odtlačky prstov a zaregistrujú ich. Malta im veľa možností neponúka, nemajú väzby na komunity krajanov ako je to vo väčších štátoch EÚ, navyše - moslimovia sa ocitnú na katolíckom ostrove. Malta nemá účinnú integračnú politiku pre azylantov a tak utečencom hrozí viacročný status žiadateľa o azyl, čo nie je zárukou trvalej práce a stability.

Organizácia FSM pomáha utečencom budovať platformy na ich národnej úrovni, aby sa organizovali a spoločne presadzovali svoje požiadavky. V centre neďaleko Valletty sú utečenci 21 národností, najmä zo Somálska, Eritrey, Sudánu, ale aj z Nigérie či Pobrežia slonoviny. Pribúdajú Sýrčania a Líbyjčania. Mnohí nevedia po anglicky. Bugre sa s migrantmi z arabských štátov skúša dohovoriť v maltčine, ktorá je založená na arabskom jazyku.

Po získaní štatútu žiadateľa o azyl utečenci na Malte môžu pracovať a zarábať na seba a na svoje rodiny, ktoré zostali doma. Sú to najmä práce v stavebníctve, v hotelových a reštauračných službách, ktoré vykonávajú aj kvalifikovaní lekári či učitelia. Bugre priznáva, že najmä moslimským azylantom sa v FSM snažia vysvetliť, že po získaní práce nemôžu päťkrát denne prerušiť svoje povinnosti kvôli modlitbám.

Na Malte nie je problém s rasizmom, ale katolícky orientovaní Malťania si ťažko zvykajú na príliv moslimov, uviedol Bugre. Hlavný imám moslimských veriacich je častým hosťom podujatí organizovaných vládou, dokonca aj akcií organizovaných katolíckou cirkvou.

"Príliv utečencov z Afriky neustane. Migrácia je výsledkom právneho a ekonomického kolapsu krajín, z ktorých utekajú," tvrdí Bugre. Neverí, že by situáciu zlepšili útoky na lode pašerákov ľudí v Stredomorí. Koncept prevádzačstva je podľa neho politicky prehnaný, lebo politici potrebujú ukázať na nejakého vinníka, proti ktorému sa dá zakročiť. Bol v Líbyi, videl tisíce utečencov čakajúcich na prevoz, snažil sa ich od rizika odhovoriť, ale nič ich vraj od toho neodradí. Ani vidina smrti, stane sa čo sa má stať, "inšalláh", vôľa božia. Väčšina z nich predala dom, kravu a poslednú kozu, pred púťou za perspektívou lepších zárobkov a istoty zadlžila aj zvyšok rodiny.

Bugre upozornil, že utečenci sa organizujú sami, majú vlastné spôsoby, hľadajú a menia trasy ako sa dostať do cieľa. Nestabilita v Líbyi im prišla vhod, úrady proti nim nezakročia a miestni ľudia za peniaze predajú akúkoľvek loď a čln. Nie sú to vyslovene pašeráci ľudí, iba využívajú zvýšený dopyt. V snahe ušetriť za služby kapitána sa vždy nájdu dobrovoľníci na rýchlokurz riadenia lode. Nový "kapitán" neplatí za miesto na lodi. To podľa Bugreho vedie k tragédiám na mori, keď neraz iba nastaví kompas na sever, smer Taliansko, a nevie nič o vetroch a plavbe na mori.

"Stáva sa, že mi zavolajú z lode. Cez satelitný telefón. Kričia a plačú, ženy aj deti, že sa potápajú, dávajú koordináty, aby som zavolal pobrežnú stráž. Neraz počúvam, kým nezaznie posledné slovo a posledný plač, potom je už len ticho. Sú noci, keď nemôžem spať," priznal Bugre.

Nikto podľa neho nemôže odhadnúť počet utopených utečencov. Tí sa nikde neregistrujú, o desiatkach potopených lodí počas nočnej plavby nikto ani nevie. Podobná situácia je aj na Sahare, kde funguje viacero prevádzačských koridorov. Žiadne ťavie karavány, ale kamiónové konvoje putujúce v noci. Za miesto treba zaplatiť, aj keď je na streche prívesu. Tých, ktorí cestu púšťou neprežijú, piesky Sahary milosrdne pochovajú.

"Európa musí Afrike pomôcť tým, že ju postaví ekonomicky na nohy. Rozvojové programy končia v rukách diktátorov a naše bohatstvo putuje mimo Afriky," povedal Bugre. Pripomenul slová bývalého juhoafrického prezidenta Thaba Mbekiho, že vyše 600 miliárd eur opustí ročne Afriku cez zisky nadnárodných, aj európskych korporácií.

Bugre dodal, že ak by mladí Afričania, ktorých vnímame ako utečencov, mali doma perspektívu sebarealizácie, istoty a užitočnosti, neodchádzali by do sveta, kde nevedia čo ich čaká, kde ich nikto nechce, na púť, ktorá sa môže skončiť pod pieskom Sahary, v mori alebo "zabíjaním" najlepších rokov v táboroch pre azylantov.