Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 30. apríl 2024Meniny má Anastázia
< sekcia Zahraničie

Nahnevaní Nepálčania sami prehľadávali trosky po zemetrasení

Nešťastní Nepálčania pri troskách po zemetrasení. Foto: TASR/AP

Nemocnice sú preplnené, pričom voda, potraviny a elektrina sú vzácnosťou. Narastajú aj obavy zo šírenia chorôb.

Káthmandu 28. apríla (TASR) - Stovky Nepálčanov, nahnevaných a frustrovaných pomalou reakciou vlády, dnes sami prehrabávali trosky a hľadali pozostatky svojich blízkych po ničivom zemetrasení spred troch dní, ktoré zabilo vyše 4000 ľudí.



Medzinárodná pomoc konečne začala prichádzať do himalájskej krajiny s 28 miliónmi obyvateľov, ale rozdeľovanie tejto pomoci je pomalé. Počet obetí sobotňajšieho zemetrasenia s magnitúdou 7,8 je už 4352 mŕtvych a ranených je 8063.

Na najvyššej hore sveta Mount Everest vyvolali otrasy lavínu, ktorá v základnom tábore usmrtila najmenej 18 horolezcov a sprievodcov, vrátane cudzincov, pripomenula tlačová agentúra Reuters.

Séria ďalších zemetrasení, vážne škody, zničená infraštruktúra a nedostatok financií spomaľujú záchranné operácie v tejto chudobnej horskej krajine vtesnanej medzi Indiu a Čínu.

"Čakanie na pomoc je mučivejšie než to, keď trosky prehľadávame sami," povedal Pradib Subba, ktorý hľadal telá svojho brata a švagrinej v sutinách historickej veže Dharahara z 19. storočia v metropole Káthmandu. Veža sa zrútila práve vtedy, keď po špirálovom schodisku v jej útrobách vystupovali dohora turisti.

"Naše ruky sú zatiaľ naším jediným nástrojom," vyhlásil 27-ročný mladík zo skupiny miestnych obyvateľov, ktorí odpratávali kusy betónu s rúškami na tvári, aby necítili zápach rozkladajúcich sa tiel. "Z vlády ani armády tu nie je nikto, kto by nám pomohol," dodal mladík.

V zrútenej veži zahynulo množstvo ľudí.

Veľa ľudí po celom Nepále spalo na otvorených priestranstvách už tretiu noc; ich domovy sú buď zrovnané so zemou alebo sa obyvatelia boja ďalších otrasov zeme.

V Káthmandu, ako všade inde, spali tisíce ľudí na chodníkoch, cestách a v parkoch, mnohí pod provizórnymi stanmi.

Nemocnice sú preplnené, pričom voda, potraviny a elektrina sú vzácnosťou. Narastajú aj obavy zo šírenia chorôb.

Dnes však už bolo vidieť aj prejavy normálneho života - predavači ovocia si postavili stánky na hlavných cestách a verejná autobusová doprava znovu funguje.

"Vláda pre nás nič nerobí," povedal Anil Giri, ktorý spolu s 20 dobrovoľníkmi hľadal dvoch svojich priateľov pochovaných pod troskami. "Odpratávame trosky sami, holými rukami," dodal.