Attack on Prime Minister
News in English
Spolupráca Schneidera a Hüttera sa začala v roku 1968. V roku 1970 založili v Düsseldorfe slávne súkromné nahrávacie štúdio Kling-Klang-Studio, čím sa začala éra skupiny Kraftwerk.
Autor TASR
,aktualizované Düsseldorf/Berlín 6. mája (TASR) – Vo veku 73 rokov zomrel na rakovinové ochorenie Florian Schneider-Esleben, jeden zo zakladateľov legendárnej nemeckej hudobnej skupiny Kraftwerk, ktorá významne prispela k vývoju elektronickej hudby. Oznámila to firma Sony s odvolaním sa na ďalšieho člena kapely Ralfa Hüttera. Dátum úmrtia však neuviedla.
Spolupráca Schneidera a Hüttera sa začala v roku 1968. V roku 1970 založili v Düsseldorfe slávne súkromné nahrávacie štúdio Kling-Klang-Studio, čím sa začala éra skupiny Kraftwerk.
Schneider-Esleben, syn slávneho povojnového modernistu Paula Schneidera-Eslebena, je považovaný za jedného z priekopníkov elektronickej hudby. Podieľal sa na priekopníckych albumoch skupiny Autobahn (1974), Radio-Aktivität (1975), Trans Europa Express (1977), Die Mensch-Maschine (1978) a Tour De France (2003). Schneider-Esleben opustil skupinu na konci roku 2008. V roku 2014 dostal Grammy za celoživotné dielo.
https://www.youtube.com/watch?v=5DBc5NpyEoo
Profil hudobníka a spoluzakladateľa skupiny Kraftwerk Floriana Schneidera
Düsseldorf/Berlín 6. mája (TASR) - Vo veku 73 rokov zomrel Florian Schneider, jeden zo zakladateľov legendárnej nemeckej hudobnej skupiny Kraftwerk, ktorá významne prispela k vývoju elektronickej hudby. Oznámila to v stredu v Berlíne firma Sony s odvolaním sa na ďalšieho zakladajúceho člena kapely Ralfa Hüttera.
TASR v tejto súvislosti prináša profil hudobníka Floriana Schneidera.
Florian Schneider (plným menom Florian Schneider-Esleben) sa narodil 7. apríla 1947 v mestečku Öhningen ležiacom pri nemecko-švajčiarskych hraniciach. Jeho otcom bol známy povojnový architekt Paul Schneider-Esleben.
Florian Schneider začal študovať hudbu na düsseldorfskom konzervatóriu, neskôr pokračoval v štúdiu na Akadémii umení v Remscheide a na Vysokej škole Roberta Schumanna v Düsseldorfe. Práve počas štúdia sa stretol a spriatelil s Ralfom Hütterom, s ktorým spolupracoval takmer po celý svoj profesionálny život.
Dvojica Hütter-Schneider spolu s ďalšími hudobníkmi založila kapelu Organisation, ktorá v roku 1970 vydala svoj jediný album Tone Float. Vzápätí Hütter a Schneider založili skupinu Kraftwerk, ktorá sa zapísala ako legenda do dejín elektronickej a populárnej hudby a ktorá aktívne pôsobí, koncertuje a nahráva dodnes.
Vo svojich začiatkoch skupina hrala experimentálnu elektroakustickú hudbu vychádzajúci z tvorby nemeckých skladateľov, ako boli Karlheinz Stockhausen si Arnold Schönberg. Pre tento druh avantgardného nemeckého rocku sa vžil pojem "krautrock".
Schneiderovým pôvodným nástrojom bola flauta, hral tiež na husle a na gitaru a samozrejme na klávesové nástroje. Používal množstvo zvukových efektov, ktorými moduloval zvuk hudobných nástrojov.
Z tohto experimentálneho obdobia pochádzajú albumy Kraftwerk, Kraftwerk 2 a Ralf und Florian. V roku 1974 však skupina zaznamenala obrovský úspech so svojím albumom Autobahn, čo znamenalo zlom v jej kariére a vstup medzi hviezdy popmusic. Aj samotná titulná skladba sa stala hitom a bodovala v hitparádach.
Úspešné boli aj ďalšie albumy Radio-Aktivität (1975) a Trans-Europa Expres (1977), pričom v zvuku skupiny začali prevládať syntetizátory a elektronická rytmika. "Študoval som seriózne po určitú úroveň, no potom som zistil, že je to nudné a začal som hľadať nové veci. Zistil som, že ma flauta príliš obmedzuje. Kúpil som si mikrofón, potom reproduktory, potom echo-efekt a potom syntetizátor a flautu som nakoniec odložil," povedal o svojom hudobnom prerode Schneider. Dvojicu Hütter a Schneider dopĺňali hráči na elektronické perkusie Karl Bartos a Wolfgang Flur.
Skupina Kraftwerk sa tak stala priekopníkom elektronickej hudby. Jej nový zvuk inšpiroval množstvo ďalších interpretov, ktorí sa vydali podobnou cestou vrátane Depeche Mode, O.M.D. a množstva ďalších. Podľa Schneidera tiež nazval David Bowie svoju skladbu V-2 Schneider na slávnom albume Heroes, ktorý umelec nahral koncom 70. rokov počas svojho tzv. berlínskeho obdobia.
Na vrchol popularity vyniesli Kraftwerk albumy Die Mensch Maschine (1978) a Computerwelt (1980). Skupina dbala aj na vizuálnu stránku svojich koncertov a typický bol pre ňu futuristický či "robotický" imidž. Samotného Schneidera označoval jeho kolega Hütter za zvukového perfekcionistu. Práve jeho dielom bol nástroj Robovox modulujúci ľudský hlas, čo dotváralo typický zvuk skupiny.
Po štúdiovom albume Electric Café (1986) Kraftwerk prekvapil novými verziami svojich piesní na albume The Mix (1991). Na ďalší štúdiový album Tour de France Soundtracks si museli priaznivci počkať až do roku 2003.
V tomto čase už Kraftwerk používal digitálne technológie a softvéry a intenzívne koncertoval po celom svete. Hüttera a Schneidera dopĺňali noví spoluhráči Fritz Hilpert a Henning Schmitz. Dvojalbum aj DVD so záznamom z koncertov vyšli v roku 2005 pod názvom Minimum-Maximum.
Začiatkom roka 2009 Florian Schneider na prekvapenie fanúšikov skupinu opustil a venoval sa vlastným hudobným projektom. V roku 2015 sa piesňou Stop Plastic Pollution podieľal na kampani proti znečisteniu oceánov. Florian Schneider bol známy aj svojím zmyslom pre humor a recesiu, čo prejavoval v rozhovoroch či na koncertoch.
Spolupráca Schneidera a Hüttera sa začala v roku 1968. V roku 1970 založili v Düsseldorfe slávne súkromné nahrávacie štúdio Kling-Klang-Studio, čím sa začala éra skupiny Kraftwerk.
Schneider-Esleben, syn slávneho povojnového modernistu Paula Schneidera-Eslebena, je považovaný za jedného z priekopníkov elektronickej hudby. Podieľal sa na priekopníckych albumoch skupiny Autobahn (1974), Radio-Aktivität (1975), Trans Europa Express (1977), Die Mensch-Maschine (1978) a Tour De France (2003). Schneider-Esleben opustil skupinu na konci roku 2008. V roku 2014 dostal Grammy za celoživotné dielo.
https://www.youtube.com/watch?v=5DBc5NpyEoo
Profil hudobníka a spoluzakladateľa skupiny Kraftwerk Floriana Schneidera
Düsseldorf/Berlín 6. mája (TASR) - Vo veku 73 rokov zomrel Florian Schneider, jeden zo zakladateľov legendárnej nemeckej hudobnej skupiny Kraftwerk, ktorá významne prispela k vývoju elektronickej hudby. Oznámila to v stredu v Berlíne firma Sony s odvolaním sa na ďalšieho zakladajúceho člena kapely Ralfa Hüttera.
TASR v tejto súvislosti prináša profil hudobníka Floriana Schneidera.
Florian Schneider (plným menom Florian Schneider-Esleben) sa narodil 7. apríla 1947 v mestečku Öhningen ležiacom pri nemecko-švajčiarskych hraniciach. Jeho otcom bol známy povojnový architekt Paul Schneider-Esleben.
Florian Schneider začal študovať hudbu na düsseldorfskom konzervatóriu, neskôr pokračoval v štúdiu na Akadémii umení v Remscheide a na Vysokej škole Roberta Schumanna v Düsseldorfe. Práve počas štúdia sa stretol a spriatelil s Ralfom Hütterom, s ktorým spolupracoval takmer po celý svoj profesionálny život.
Dvojica Hütter-Schneider spolu s ďalšími hudobníkmi založila kapelu Organisation, ktorá v roku 1970 vydala svoj jediný album Tone Float. Vzápätí Hütter a Schneider založili skupinu Kraftwerk, ktorá sa zapísala ako legenda do dejín elektronickej a populárnej hudby a ktorá aktívne pôsobí, koncertuje a nahráva dodnes.
Vo svojich začiatkoch skupina hrala experimentálnu elektroakustickú hudbu vychádzajúci z tvorby nemeckých skladateľov, ako boli Karlheinz Stockhausen si Arnold Schönberg. Pre tento druh avantgardného nemeckého rocku sa vžil pojem "krautrock".
Schneiderovým pôvodným nástrojom bola flauta, hral tiež na husle a na gitaru a samozrejme na klávesové nástroje. Používal množstvo zvukových efektov, ktorými moduloval zvuk hudobných nástrojov.
Z tohto experimentálneho obdobia pochádzajú albumy Kraftwerk, Kraftwerk 2 a Ralf und Florian. V roku 1974 však skupina zaznamenala obrovský úspech so svojím albumom Autobahn, čo znamenalo zlom v jej kariére a vstup medzi hviezdy popmusic. Aj samotná titulná skladba sa stala hitom a bodovala v hitparádach.
Úspešné boli aj ďalšie albumy Radio-Aktivität (1975) a Trans-Europa Expres (1977), pričom v zvuku skupiny začali prevládať syntetizátory a elektronická rytmika. "Študoval som seriózne po určitú úroveň, no potom som zistil, že je to nudné a začal som hľadať nové veci. Zistil som, že ma flauta príliš obmedzuje. Kúpil som si mikrofón, potom reproduktory, potom echo-efekt a potom syntetizátor a flautu som nakoniec odložil," povedal o svojom hudobnom prerode Schneider. Dvojicu Hütter a Schneider dopĺňali hráči na elektronické perkusie Karl Bartos a Wolfgang Flur.
Skupina Kraftwerk sa tak stala priekopníkom elektronickej hudby. Jej nový zvuk inšpiroval množstvo ďalších interpretov, ktorí sa vydali podobnou cestou vrátane Depeche Mode, O.M.D. a množstva ďalších. Podľa Schneidera tiež nazval David Bowie svoju skladbu V-2 Schneider na slávnom albume Heroes, ktorý umelec nahral koncom 70. rokov počas svojho tzv. berlínskeho obdobia.
Na vrchol popularity vyniesli Kraftwerk albumy Die Mensch Maschine (1978) a Computerwelt (1980). Skupina dbala aj na vizuálnu stránku svojich koncertov a typický bol pre ňu futuristický či "robotický" imidž. Samotného Schneidera označoval jeho kolega Hütter za zvukového perfekcionistu. Práve jeho dielom bol nástroj Robovox modulujúci ľudský hlas, čo dotváralo typický zvuk skupiny.
Po štúdiovom albume Electric Café (1986) Kraftwerk prekvapil novými verziami svojich piesní na albume The Mix (1991). Na ďalší štúdiový album Tour de France Soundtracks si museli priaznivci počkať až do roku 2003.
V tomto čase už Kraftwerk používal digitálne technológie a softvéry a intenzívne koncertoval po celom svete. Hüttera a Schneidera dopĺňali noví spoluhráči Fritz Hilpert a Henning Schmitz. Dvojalbum aj DVD so záznamom z koncertov vyšli v roku 2005 pod názvom Minimum-Maximum.
Začiatkom roka 2009 Florian Schneider na prekvapenie fanúšikov skupinu opustil a venoval sa vlastným hudobným projektom. V roku 2015 sa piesňou Stop Plastic Pollution podieľal na kampani proti znečisteniu oceánov. Florian Schneider bol známy aj svojím zmyslom pre humor a recesiu, čo prejavoval v rozhovoroch či na koncertoch.
