Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 14. máj 2024Meniny má Bonifác
< sekcia Zahraničie

Neznámi páchatelia posprejovali v Mníchove hrob Stepana Banderu

Ilustračné foto. Foto: TASR Dano Veselský

Stepan Bandera (1909-59) bol vodcom ukrajinských povstalcov, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali za samostatnú Ukrajinu aj po boku nacistického Nemecka.

Mníchov 24. júla (TASR) - Neznámi páchatelia posprejovali hrob vodcu ukrajinských separatistov Stepana Banderu na jednom z cintorínov v Mníchove v spolkovej krajine Bavorsko.

Na svojom webe o tom informovala stanica Bayerischer Rundfunk, ktorá pripomenula, že Bandera je považovaný za jednu z najkontroverznejších postáv ukrajinskej histórie.

Banderov hrob sa nachádza na mníchovskom cintoríne Waldfriedhof. Neznámi vandali na kríž z bieleho kameňa sprejom nastriekali komunistické, fašistické a anarchistické symboly.

Hovorkyňa mníchovského policajného riaditeľstva potvrdila poškodenie hrobu a informovala, že prípad sa vyšetruje.

Bayerischer Rundfunk na svojom webe píše, že k podobným činom týkajúcim sa Banderovho hrobu dochádzalo aj v minulosti.

Stepan Bandera (1909-59) bol vodcom ukrajinských povstalcov, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali za samostatnú Ukrajinu aj po boku nacistického Nemecka, pričom sa dopúšťali masakrov poľského a židovského obyvateľstva. Dodnes zostáva veľmi kontroverznou postavou, na samotnej Ukrajine i v širšom postsovietskom priestore. Časť ľudí ho považuje za hrdinu ukrajinského boja za nezávislosť, zatiaľ čo iná za vojnového zločinca.

Snahy o pripomínanie Banderovej pamiatky ostro kritizuje Rusko, ktoré v tejto súvislosti odsudzuje údajné fašizujúce tendencie v ukrajinskej spoločnosti.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny Bandera, ktorý ušiel z poľského väzenia, našiel spojencov v nemeckých národných socialistoch. Tí však jeho ideu samostatnej Ukrajiny nepodporovali. Bol zadržaný a až do roku 1944 väznený v Berlíne a v koncentračnom tábore Sachsenhausen.

Na etnicky motivovanom vysídľovaní a zabíjaní desaťtisícov poľských civilistov na západe Ukrajiny v roku 1943 sa preto osobne nepodieľal. Za násilné činy nacionalistických povstalcov je mu však pripisovaná spoluzodpovednosť.

Po vojne bol Bandera údajne v kontakte so západnými spravodajskými službami a z Nemecka naďalej bojoval za samostatnosť Ukrajiny.

V roku 1959 ho v Mníchove zavraždil agent sovietskej tajnej služby KGB.