Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

SMUTNÁ SPOMIENKA: Od ničivého cunami v Japonsku uplynulo päť rokov

Ničivá vlna cunami v meste Iwanuma na severe Japonska Foto: TASR/AP
Obrovská vlna cunami zaplavuje jadrovú elektráreň Fukušima-I v Okume po silnom zemetrasení 11. marca 2011. Foto: TASR/AP

Japonsku ponúklo pomoc hneď po tragédii 134 krajín a 39 medzinárodných organizácií, medzi nimi aj Slovensko.

Sendai/Bratislava 11. marca (TASR) – Japonsko si dnes uctilo pamiatku obetí ničivého zemetrasenia a následných vĺn cunami, ktoré 11. marca 2011 vážne poškodili jadrovú elektráreň Fukušima I a v postihnutej oblasti na severovýchode krajiny si vyžiadali životy takmer 16.000 ľudí, uviedla agentúra DPA.

Dnešného spomienkového zhromaždenia v Tokiu sa okrem premiéra Šinzóa Abeho, pozostalých po obetiach a ľudí, ktorí katastrofu spred piatich rokov prežili, zúčastnil aj cisár Akihito s cisárovnou Mičiko. Pamiatku obetí si prítomní uctili minútou ticha, ktorá sa začala o 14.46 h miestneho času (06.46 h SEČ), teda presne v čase, keď oblasť prefektúry Fukušima zasiahlo ničivé zemetrasenie s magnitúdou 9,0.




Japonský cisár Akihito vo svojom prejave uviedol, že napriek istému pokroku, ktorý sa v oblastiach postihnutých katastrofou podarilo dosiahnuť, "žije doteraz mnoho ľudí v ťažkých podmienkach".

ních obklopený ľuďmi, ktorých rodinní príslušníci sú stále nezvestní od 11. marca 2011 po zemetrasení a následnej vlne cunami počas modlitby na loďke pri príležitosti 5. výročia katastrofy v zálive Hirota Bay v Rikuzentakate 10. marca 2016.
Foto: TASR/AP
"Dôležité je, aby sme súcitili s trpiacimi tak, aby sa každý, kto sa ocitol v núdzi, a to bez výnimky, mohol čo najskôr vrátiť k normálnemu životu," povedal Akihito.

Podľa japonskej polície si katastrofa z 11. marca 2015 vyžiadala 15.894 obetí na životoch, pričom 2561 ľudí zostáva stále nezvestných. Najviac postihnutými boli pobrežné oblasti v prefektúrach Iwate, Mijagi a Fukušima.

Japonský výskumný tím zistil, že cunami dosiahlo v pobrežnom meste v prefektúre Iwate výšku 38,9 metra. Vlna strhla autá, nákladné vozidlá, najmenej 18.000 domov bolo zničených a ďalších viac ako 130.000 poškodených. Najviac postihnuté boli prefektúry Mijagi, Iwate a Fukušima. Zemetrasenie otriasalo niekoľko minút aj budovami v hlavnom meste Tokio, ležiacom takmer 400 kilometrov južne od epicentra. To sa nachádzalo v hĺbke 24 kilometrov a približne 130 kilometrov východne od mesta Sendai v prefektúre Mijagi.

Očití svedkovia prírodnej katastrofy nakrúcali okamžitú situáciu rôznymi technickými prostriedkami a tak sa informácie dostali ihneď do všetkých kútov sveta. Vlna strhla vlaky, lode, autá, nákladné vozidlá a zahrávala sa s nimi ako s hračkami.

Na snímke spúšť po zemetrasení a vlne cunami
Foto: TASR/AP

Na archívnej snímke z 2. apríla 2011 loď, ktorú vlna cunami po ničivom zemetrasení vyplavila na breh v meste Kesennuma na severovýchode Japonska. Rybárska loď, ktorú vlna cunami odniesla v marci 2011 až do vnútra japonského mesta Kesennuma, vždy budila rozpory a musí z mesta preč.
Foto: TASR/AP
Na pobreží provincie Fukušima vlna cunami s výškou 14 metrov ťažko poškodila dve jadrové elektrárne. Vlna mala dvojnásobnú výšku, než s akou sa rátalo pri ich výstavbe. Japonské úrady 12. marca 2011 oznámili, že úroveň radiácie v reaktore atómovej elektrárne Fukušima I narástla na tisícnásobok normálu. Agentúra pre jadrovú bezpečnosť tiež priznala, že istá časť radiácie unikla mimo elektráreň. Úrady varovali pred možným únikom radiácie a evakuovali z oblasti hneď prvý deň po zemetrasení 20.000 obyvateľov. Išlo o najhoršiu katastrofu, ktorá Japonsko postihla od druhej svetovej vojny.

Nájdenie stôp plutónia pri poškodenej elektrárni Fukušima I podporilo názor, že tam došlo k čiastočnému roztaveniu reaktorového jadra. Japonský úrad pre jadrovú bezpečnosť 5. mája 2011 oznámil, že zamestnanci Fukušimy I prvýkrát od zemetrasenia z 11. marca vstúpili do reaktorovej budovy číslo 1. Šesť zamestnancov v trojčlenných skupinách inštalovalo šesť zariadení, ktoré mali znížiť rádioaktivitu filtráciou vzduchu v budove. Reaktor číslo 1 bol poškodený od 12. marca 2011, keď v ňom prišlo k výbuchu vodíka. Z poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima I v Japonsku mohol uniknúť viac ako dvojnásobok množstva rádioaktívneho žiarenia odhadovaného japonskou vládou. Vyplynulo to zo štúdie európskych a amerických vedcov, ktorú zverejnili 27. októbra 2011. Podľa autorov štúdie zverejnenej v časopise Atmospheric Chemistry and Physics Journal to však mohlo byť až 35.800 terabecquerelov. Je to 42% množstva, ktoré uniklo z Černobyľu v roku 1986 pri najhoršom civilnom jadrovom nešťastí v histórii. Z Fukušimy zrejme začali unikať rádioaktívne prvky ešte pred príchodom cunami a asi 45 minút po zemetrasení s magnitúdou 9,0, čo je tiež v rozpore s údajmi vlády.



Evakuovaných obyvateľov po havárii, ktorá postihla jadrovú elektráreň Fukušima, viackrát navštívili aj japonský cisár Akihito a cisárovná Mičiko. Japonsku ponúklo pomoc hneď po tragédii 134 krajín a 39 medzinárodných organizácií. Humanitárnu pomoc v trhovej hodnote 140.000 eur poskytlo aj Slovensko.

Do konca marca 2011 krajinu postihli ďalšie dotrasy a zemetrasenia, pričom prvé vlny vyvolané ničivým zemetrasením v Japonsku zasiahli aj okolité územia:

11. marca 2011
USA - Havajské ostrovy a pobrežie amerického štátu Kalifornia zasiahli prvé vlny vyvolané ničivým zemetrasením v Japonsku. Dvojmetrové vlny cunami zasiahli havajský ostrov Maui približne o 03.30 h miestneho času (15.30 h SEČ). Vlny na ostrove Waikiki sa prevalili cez pobrežné hrádze, ale zastavili sa pred budovami na nábreží.


11. marca 2011
NIKARAGUA - Zemetrasenie s magnitúdou 4,5 zasiahlo časť stredoamerickej Nikaraguy. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo v Tichom oceáne pri pobreží Nikaraguy. Otrasy zasiahli krajinu v čase, keď nikaragujské orgány varovali občanov pred vlnami cunami v súvislosti so silným zemetrasením v Japonsku.

Na kombosnímke hore ničivá prílivová vlna cunami sa valí na obytnú zónu 11. marca 2011 v japonskom Natori v prefektúre Mijagi, dole to isté miesto 6. marca 2013. Dňa 11. marca 2013 uplynie 2. výročie ničivého zemetrasenia a vĺn cunami, ktoré si vyžiadali vyše 19.000 mŕtvych a nezvestných a spôsobili rozsiahly únik rádioaktivity z elektrárne Fukušima.
Foto: TASR/AP Photo

12. marca 2011
Zemetrasenie s magnitúdou 6,6 zasiahlo japonskú prefektúru Nagano, horskú oblasť v strednej časti Japonska. Epicentrum otrasov sa nachádzalo približne 170 kilometrov severne od Tokia v hĺbke 10 kilometrov. Spôsobilo kolísanie budov v Tokiu.

Na kombosnímke pohľad na japonské mesto Minamisanriku z 13. marca 2011 (hore) a 2. marca 2013. Dňa 11. marca 2013 uplynie 2. výročie ničivého zemetrasenia a vĺn cunami, ktoré si vyžiadali vyše 19.000 mŕtvych a nezvestných a spôsobili rozsiahly únik rádioaktivity z elektrárne Fukušima.
Foto: TASR/AP Photo

14. marca 2011
Silný dotras s magnitúdou 6,2 pocítili v japonskom hlavnom meste Tokio. Došlo k nemu krátko po 10.00 h miestneho času (02.00 h SEČ). Epicentrum mal 140 kilometrov severovýchodne od Tokia.

15. marca 2011
Nové zemetrasenie s magnitúdou 4,1 zaznamenali v oblasti hlavného mesta Tokio. K otrasom zeme došlo asi o 05.00 h miestneho času.

15. marca 2011
Zemetrasenie s magnitúdou 6,0 zasiahlo východné Japonsko.

16. marca 2011
Nový dotras s magnitúdou 6,0 postihol severozápadnú časť Japonska.

19. marca 2011
Zemetrasenie s magnitúdou 6,1 zasiahlo severnú časť Japonska. Jeho epicentrum bolo neďaleko poškodenej atómovej elektrárne.

23. marca 2011
Dvanásť dní po ničivom zemetrasení a množstve dotrasov zasiahlo severovýchod Japonska zemetrasenie s magnitúdou 6,0.

Na kombosnímke hore loď, ktorú splavili vlny cunami v japonskom Kessennume 28. marca 2011 a dole na istá loď na tom istom mieste 23. februára 2012.
Foto: TASR/AP

24. marca 2011
Zemetrasenie s magnitúdou 4,9 postihlo japonský ostrov Honšú. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo v prefektúre Ibaraki, ležiacej južne od regiónu Fukušima.

24. marca 2011
Severovýchod krajiny zasiahlo ďalšie silnejšie zemetrasenie. Jeho magnitúdu stanovili na 6,1. Epicentrum sa nachádzalo pri pobreží prefektúry Iwate.

25. marca 2011
Severovýchodné Japonsko znova zasiahlo silné zemetrasenie. Otrasy s epicentrom pri pobreží postihnutých prefektúr Mijagi a Iwate mali magnitúdu 6,2.

Ničivá prílivová vlna cunami sa valí na obytnú zónu v japonskom Natori
Foto: TASR/AP

28. marca 2011
Severovýchodné Japonsko opäť zasiahlo silné zemetrasenie s magnitúdou 6,2.

29. marca 2011
Severovýchod Japonska opätovne zasiahlo silné zemetrasenie. Dotras ničivého zemetrasenia mal magnitúdu 6,4.


Zemetrasenie s epicentrom pri pobreží Japonska malo okrem ničivých cunami ešte jeden dôsledok, ktorý si však bežný človek určite nevšimol - skrátilo piatkový (11.3.) deň. Geofyzik Richard Gross, ktorý pracuje pre NASA, vypočítal, že rotácia Zeme sa v daný moment zrýchlila o 1,6 mikrosekundy. Tento jav bol spôsobený presunom zemskej masy pri zemetrasení s magnitúdou 9,0. Jedna mikrosekunda je jednou milióntinou sekundy. Podobná situácia, hoci nie tak "výrazná", bola výsledkom otrasov, ktoré zasiahli Čile v roku 2010. V nedávnej histórii nás však najviac ukrátilo zemetrasenie na Sumatre v roku 2004, ktoré nám skrátilo deň o 6,8 mikrosekundy. Zemetrasenie v Japonsku bolo piatym najsilnejším od roku 1900.