Berlín 20. novembra (TASR) – V nemeckom Norimbergu sa pred 70 rokmi, 20. novembra 1945, začal proces s nacistickými predstaviteľmi. Obvinení boli z vojnových zločinov.

Po skončení druhej svetovej vojny 8. mája 1945 sa svet potreboval vyrovnať nielen s jej dôsledkami, ale aj s tými, ktorí ju iniciovali a spôsobili šesťročné utrpenie miliónom ľudí na celom svete.

Štyri víťazné mocnosti - ZSSR, USA, Británia a Francúzsko - vyriešili túto historickú úlohu zriadením medzinárodného súdu, ktorý zasadal v Norimbergu. Proces s obvinenými trval desať mesiacov, rozsudok oznámili 30. septembra 1946 a 1. októbra 1946.

Súdny tribunál v Norimbergu bol zriadený na základe Londýnskej dohody z 8. augusta 1945 o prenasledovaní vojnových zločincov. Voľba padla na mesto Norimberg, pretože uprostred rozvalín sa v ňom zachoval takmer nepoškodený justičný palác. Pri paláci sa nachádzalo málo poškodené väzenie a na jeho nádvorí stála menšia telocvičňa, ktorá sa o rok neskôr stala popravnou miestnosťou.

Obvinených súdil medzinárodný súdny tribunál v zložení Donedieu de Vabres (Francúzsko), Francis Biddle (USA), sir Geoffrey Lawrence (Británia) a Ion Timofejevič Nikitčenko (ZSSR).

Hlavní vinníci sa pred súd nikdy nedostali. Zo strachu pred zajatím a potupou spáchal totiž nacistický vodca Adolf Hitler spolu s Evou Braunovou 30. apríla 1945 vo svojom bunkri samovraždu. Na druhý deň ho nasledoval aj ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels s manželkou Magdou. Ešte predtým spoločne otrávili svojich šesť detí.

Ríšsky vodca SS Heinrich Himmler padol koncom mája 1945 do britského zajatia a tiež si zvolil radšej smrť než skončiť na popravisku. Deň pred svojou popravou spáchal v cele samovraždu zakladateľ Gestapa Hermann Göring. Podobný osud si zvolil aj ríšsky inšpektor zodpovedný za organizovanie nútených prác Robert Ley.

Obžalobu pôvodne vypracovali pre 24 obvinených politických, ideologických, hospodárskych a vojenských vodcov. Na súd sa nedostavil Martin Bormann a zo zdravotných dôvodov neprišiel Gustav Krupp von Bohlen und Halbach.

Pred tribunál predstúpilo 21 obžalovaných. Dvanásť obžalovaných odsúdili na trest smrti obesením. Rozsudok vykonali v skorých ranných hodinách 16. októbra 1946. Pri poprave boli prítomní zástupcovia každej zo štyroch veľmocí a ôsmi novinári. Fotografovať a filmovať bolo zakázané.

Telá popravených následne previezli do Mníchova, spálili ich v krematóriu a popol vysypali do rieky Isar. Troch z obžalovaných prepustili na slobodu, siedmich poslal súd do západoberlínskeho väzenia Spandau.

Počas norimberského procesu odsúdili ako zločinecké organizácie aj Schutzstaffel (SS), Geheime Staatspolizei (Gestapo), Sicherheitsdienst (SD) a vedúci štáb Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP).

Podobný proces sa konal tiež v Japonsku a do dejín vošiel ako tokijský proces.

Norimberský proces bol neskôr kritizovaný ako prejav "justície víťazov", predovšetkým preto, že z pojednávania vylúčili nemeckých sudcov. Okrem toho boli obvinenia vytvárané retroaktívne, nemali oporu v medzinárodnom práve a vojnové zločiny páchané víťaznými mocnosťami - napríklad katynská masakra - sa pred súd nedostali.

Posledné historické dokumenty taktiež ukázali, že väzňov pri výsluchoch mučili.

Procesy proti ďalším vojnovým zločincom pokračovali v Norimbergu až do roku 1949.