Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Žaloba voči CIA a Pompeovi bola podaná na okresnom súde USA pre južný okres New York.
Autor TASR
Washington 16. augusta (TASR) - Skupina novinárov a právnikov zažalovala americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA) a jej bývalého riaditeľa Mikea Pompea pre podozrenie, že ju agenti sledovali, keď zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea navštívila na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne.
Ako v pondelok informovala agentúra Reuters, v žalobe sa uvádza, že CIA pod vedením Pompea porušila právo na súkromie týchto amerických novinárov a právnikov tým, že ich údajne špehovala.
Medzi žalobcami sú novinári Charles Glass a John Goetz a právničky Margaret Kunstlerová a Deborah Hrbeková, ktoré zastupovali Assangea.
"Ústava Spojených štátov chráni amerických občanov pred nadmerným zásahom americkej vlády, a to aj vtedy, keď sa tieto aktivity uskutočňujú na veľvyslanectve v cudzej krajine," povedal hlavný advokát zastupujúci žalobcov Richard Roth.
CIA, ktorá sa k žalobe odmietla vyjadriť, nesmie zhromažďovať spravodajské informácie o občanoch USA, hoci viacerí zákonodarcovia tvrdia, že spravodajská služba vedie tajné úložisko komunikačných údajov Američanov, všíma si Reuters.
Žaloba voči CIA a Pompeovi bola podaná v pondelok na okresnom súde USA pre južný okres New York.
V súdnom podaní sa podľa Reuters špecifikuje, že novinári a právnici museli pred návštevou Assangea odovzdať svoje elektronické zariadenia súkromnej bezpečnostnej spoločnosti Undercover Global S.L., ktorá v tom čase zabezpečovala bezpečnosť veľvyslanectva.
V žalobe sa tvrdí, že spoločnosť si údaje z nich skopírovala a poskytla ich CIA, ktorej vtedy šéfoval Pompeo.
Assange strávil na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne sedem rokov. O azyl na veľvyslanectve požiadal v roku 2012 v obave z trestného stíhania zo strany USA, ktoré žiadali jeho vydanie v súvislosti s obvineniam zo sprisahania, z nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a z porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010–11.
Assange popiera, že sa dopustil trestného činu, a tvrdil, že je obeťou porušovania ľudských práv a že v prípade vydania do USA by mu hrozil doživotný trest.
Ekvádor ho však v apríli roku 2019 o diplomatický azyl pripravil, po čom ho zadržala britská polícia. V júni tohto roku Británia schválila vydanie zakladateľa WikiLeaks do Spojených štátov.
Americké úrady stíhajú Assangea v 18 bodoch obžaloby vrátane obvinenia zo špionáže v súvislosti so zverejnením dôverných amerických vojenských záznamov a diplomatických telegramov známych ako kauza WikiLeaks. Jeho priaznivci ho považujú za bojovníka proti establišmentu, ktorý sa stal obeťou, pretože odhalil pochybenia Spojených štátov v konfliktoch v Afganistane a Iraku.
Ako v pondelok informovala agentúra Reuters, v žalobe sa uvádza, že CIA pod vedením Pompea porušila právo na súkromie týchto amerických novinárov a právnikov tým, že ich údajne špehovala.
Medzi žalobcami sú novinári Charles Glass a John Goetz a právničky Margaret Kunstlerová a Deborah Hrbeková, ktoré zastupovali Assangea.
"Ústava Spojených štátov chráni amerických občanov pred nadmerným zásahom americkej vlády, a to aj vtedy, keď sa tieto aktivity uskutočňujú na veľvyslanectve v cudzej krajine," povedal hlavný advokát zastupujúci žalobcov Richard Roth.
CIA, ktorá sa k žalobe odmietla vyjadriť, nesmie zhromažďovať spravodajské informácie o občanoch USA, hoci viacerí zákonodarcovia tvrdia, že spravodajská služba vedie tajné úložisko komunikačných údajov Američanov, všíma si Reuters.
Žaloba voči CIA a Pompeovi bola podaná v pondelok na okresnom súde USA pre južný okres New York.
V súdnom podaní sa podľa Reuters špecifikuje, že novinári a právnici museli pred návštevou Assangea odovzdať svoje elektronické zariadenia súkromnej bezpečnostnej spoločnosti Undercover Global S.L., ktorá v tom čase zabezpečovala bezpečnosť veľvyslanectva.
V žalobe sa tvrdí, že spoločnosť si údaje z nich skopírovala a poskytla ich CIA, ktorej vtedy šéfoval Pompeo.
Assange strávil na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne sedem rokov. O azyl na veľvyslanectve požiadal v roku 2012 v obave z trestného stíhania zo strany USA, ktoré žiadali jeho vydanie v súvislosti s obvineniam zo sprisahania, z nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a z porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010–11.
Assange popiera, že sa dopustil trestného činu, a tvrdil, že je obeťou porušovania ľudských práv a že v prípade vydania do USA by mu hrozil doživotný trest.
Ekvádor ho však v apríli roku 2019 o diplomatický azyl pripravil, po čom ho zadržala britská polícia. V júni tohto roku Británia schválila vydanie zakladateľa WikiLeaks do Spojených štátov.
Americké úrady stíhajú Assangea v 18 bodoch obžaloby vrátane obvinenia zo špionáže v súvislosti so zverejnením dôverných amerických vojenských záznamov a diplomatických telegramov známych ako kauza WikiLeaks. Jeho priaznivci ho považujú za bojovníka proti establišmentu, ktorý sa stal obeťou, pretože odhalil pochybenia Spojených štátov v konfliktoch v Afganistane a Iraku.
