Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Zahraničie

Rakúsko má nového prezidenta, pravicový populista priznal porážku

Na snímke víťaz rakúskych prezidentských volieb Alexander Van der Bellen máva svojim priaznivcom 23. mája 2016 vo Viedni. Novým rakúskym prezidentom bude niekdajší líder Zelených Alexander Van der Bellen. Rozhodlo sa o tom v nedeľňajšom druhom kole volieb hlavy štátu. Foto: TASR/AP
Na snímke Alexander Van der Bellen Foto: vanderbellen.at

Po nerozhodných nedeľných výsledkoch sa tak prezidentom stal kandidát Zelených.

Bratislava 23. mája (Teraz.sk/TASR) - Novým rakúskym prezidentom bude niekdajší líder Zelených Alexander Van der Bellen. Rozhodlo sa o tom v nedeľňajšom druhom kole volieb hlavy štátu. Vyplýva to z predbežných konečných výsledkov, ktoré dnes oznámil rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka. Informovala o tom verejnoprávna televízia ORF.

Van der Bellena podporilo v druhom kole volieb celkove dva milióny 254.484 voličov, čo zodpovedá zisku 50,35 percenta hlasov, jeho súper získal hlasy dvoch miliónov 223.458 oprávnených občanov, čo v prepočte predstavuje 49,65 percenta hlasov.

Po sčítaní hlasov odovzdaných vo volebných miestnostiach pôvodne viedol prezidentský kandidát rakúskych slobodných (FPÖ) Norbert Hofer. Jeho rival však po sčítaní hlasov odovzdaných poštou získal dostatočnú prevahu na to, aby napokon vyšiel z prezidentských volieb víťazne.

Hofer sa svojim voličom na sociálnej sieti poďakoval a priznal porážku. "Priatelia, ďakujem vám za úžasnú podporu. Samozrejme, som smutný. Rád by som bol vaším prezidentom v našej nádhernej krajine. Ostanem vám verný a poskytnem svoj príspevok pre pozitívnu budúcnosť Rakúska. Prosím, nebuďte skľúčení. To, čo som vložil do tohto volebného boja sa nestratí, ale naopak - bude investíciou do budúcnosti," odkázal svojim priaznivcom.



Odhady predpovedali po nedeli obom kandidátom zisk zhruba 50 percent hlasov, takže bolo zrejmé, že konečný výsledok prezidentských volieb bude tesný.

Rozhodujúci podiel mala zrejme v týchto voľbách veľká prevaha víťaza v hlavnom meste Viedni, kde Hofer zaostal o takmer 210.000 hlasov.

Volebná účasť dosiahla takmer 73 percent.

Víťazstvo Van der Bellena znamená pre Rakúsko historický medzník, pretože sedem rakúskych prezidentov reprezentovalo buď priamo alebo kandidovalo s podporou dvoch tamojších najsilnejších politických subjektov - Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) a Rakúskej ľudovej strany (ÖVP). Piati z nich boli kandidátmi prvej z nich, ostávajúci dvaja boli kandidátmi druhej.



Celkove strávili sociálni demokrati v Hofburgu - sídle rakúskeho spolkového prezidenta - od prvej voľby hlavy štátu v roku 1951 viac ako 47 rokov (17.184 dní), kým ľudovci 18 rokov (6575), pripomenula tlačová agentúra APA.

Nástupca súčasného spolkového prezidenta Heinza Fischera, ktorý po dvoch šesťročných funkčných obdobiach už znova nemohol kandidovať, sa ujme úradu 8. júla.

Odstupujúci prezident zagratuloval svojmu nástupcovi

Rakúsky spolkový prezident Heinz Fischer len krátko po oficiálnom vyhlásení konečných výsledkov volieb hlavy štátu zagratuloval svojmu nástupcovi vo funkcii Alexandrovi Van der Bellenovi k úspechu a súčasne ho na utorok pozval na rozhovor. Už na stredu pozval odstupujúci rakúsky prezident na rozhovor aj neúspešného prezidentského kandidáta Norberta Hofera. Vyplýva to z informácií verejnoprávnej televízie ORF a tlačovej agentúry APA.

"Bolo to veľmi tesné," pripustil Fischer, ktorý sa po dvoch volebných obdobiach vo funkcii už nemohol uchádzať o priazeň voličov. S ohľadom na túto skutočnosť vyslovil uznanie aj Norbertovi Hoferovi a súčasne mu vyjadril rešpekt za to, že v dlhom a napínavom súboji s angažovanosťou a vervou prezentoval a obhajoval svoje postoje.

Heinz Fischer vyjadril presvedčenie, že nový prezident zvládne veľké výzvy, ktoré sú pred ním. Za najdôležitejšiu Van der Bellenovu úlohu označil "zasypať priekopy", respektíve, ako to sám preformuloval, zlikvidovať zásadné odlišnosti v názoroch a podniknúť kroky, aby sa spolkový prezident stal hlavou štátu pre všetkých rakúskych občanov. Osobne absolútne verí, že jeho nástupca nájde správne slová a urobí aj adekvátne kroky týmto smerom.



Odstupujúci prezident poblahoželal všetkým krajankám i krajanom k voľbe novej hlavy štátu vo voľbách, ktoré mali napínavý, ale korektný priebeh. Súčasne sa vyznal, že aj on sledoval priebeh volieb s mimoriadnou pozornosťou. Zároveň sa poďakoval všetkým zainteresovaným za ich zabezpečenie, respektíve prácu vo volebných komisiách.

Gratuluje mu Rakúsko aj zahraničie

Novozvolenému rakúskemu prezidentovi Alexandrovi Van der Bellenovi gratulovali dnes popoludní k víťazstvu vo voľbách rakúsky spolkový kancelár Christian Kern i vicekancelár Reinhold Mitterlehner.

Kern, ktorý iba pred niekoľkými dňami prevzal post šéfa spolkovej vlády vo Viedni, ubezpečil budúcu hlavu štátu, že vláda v ňom vidí partnera, ktorý je proeurópsky a otvorený svetu a ktorý je predstaviteľom politiky vytvárajúcej šance, a nie vyvolávajúcej strach či obavy. Tie však vyžadujú konkrétne opatrenia, nový štýl vládnutia a adekvátne politické priority, vyplynulo z jeho vyhlásenia.

Kancelár súčasne poukázal na tesný volebný výsledok a voličom neúspešného prezidentského kandidáta Norberta Hofera odkázal, že ich hlasovanie z protestných dôvodov vláda vníma a urobí všetko, aby sa nikto necítil ako neúspešný a každý v nej videl svojho zástupcu.

V podobnom duchu hovoril aj spolkový vicekancelár Reinhold Mitterlehner, ktorý vyjadril rešpekt takmer 50 percentám voličov, ktorí podporili Norberta Hofera. Zdôraznil, že v záujme ukončenia istej polarizácie v krajine je potrebné uprednostniť to spoločné pred tým, čo odlišuje.

Bezprostredne po vyhlásení oficiálnych výsledkov gratulovala víťazovi predsedníčka rakúskeho parlamentu Doris Buresová, ktorá vyjadrila optimizmus, že hlava štátu sa stane zjednocujúcou a zmierujúcou silou v krajine. Po polarizujúcej volebnej kampani je nevyhnutné úsilie na zomknutie spoločnosti a upevnenie dôvery ľudí v demokraciu a jej inštitúcie, zdôraznila.

Predseda Rakúskej biskupskej konferencie, arcibiskup viedenský, kardinál Christoph Schönborn vyzval novozvoleného prezidenta, ktorému tiež gratuloval k úspechu, na spojenie krajiny. Duchovný akcentoval, že vzhľadom na tesnosť výsledku je osobitne dôležité, aby prezident uprednostnil to, čo spája, pred tým, čo rozdeľuje, pričom netajil, že aj v cirkevných kruhoch došlo počas predvolebnej kampane k polarizácii.

Gratulácie adresovali Alexandrovi Van der Bellenovi aj rakúski euroskomisár Johannes Hahn či rakúski poslanci Európskeho parlamentu.

Z Bruselu však prišlo aj blahoželanie od predsedu Európskej strany zelených, nemeckého europoslanca Reinharda Bütikofera, ktorý sa nechal počuť, že úspech niekdajšieho lídra rakúskych Zelených ukazuje, že "je možné brániť európske hodnoty a naše spoločné republikánske a demokratické ciele proti rastúcemu pravicovému populizmu".

To isté platí o konzervatívcoch a sociálnych demokratoch, ktorých európske strany privítali výsledky rakúskych prezidentských volieb s radosťou a úľavou.

Líder európskych sociálnych demokratov, niekdajší bulharský premiér Sergej Stanišev uviedol, že je veľmi šťastný z úspechu Alexandra Van der Bellena a veľmi sa mu uľavilo, že jeho konkurent Norbert Hofer neuspel.



Je to skutočne deň, v ktorý si môžeme vydýchnuť, deň, keď sa nenaplnili obavy z víťazstva ultrapravicového kandidáta, ktorého stranícka ideológia vychádza priamo z národného socializmu, vyhlásil šéf frakcie sociálnych demokratov Gianni Pittella.

Manfred Weber, predseda frakcie Európskej ľudovej strany v kontinentálnom zákonodarnom zbore, najsilnejšieho klubu EP, povedal, že sa Rakúšanky a Rakúšania vyslovili za konštruktívnu spoluprácu v Európe, čomu sa teší. Je to dobrý výsledok pre Rakúsko a Európu, avšak výsledok populistov treba brať vážne a poskytnúť naň odpoveď, dodal.



Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová výsledky rakúskych prezidentských volieb komentovať nechcela, informovala tlačová agentúra APA.

Nemecký spolkový prezident Joachim Gauck gratuloval novozvolenému rakúskemu prezidentovi. Podľa tlačovej agentúry DPA vyzdvihol predovšetkým proeurópsku orientáciu Alexandra Van der Bellena a fakt, že funkciu prevezme v období veľkých výziev na starom kontinente.

"Teším sa, že sa ako presvedčený Európan aj v rámci vašich nových úloh chcete angažovať za silnú, spoľahlivú a dlhodobo aj prehĺbenú Európsku úniu," formuloval najvyšší nemecký predstaviteľ.

Joachim Gauck podčiarkol vynikajúce bilaterálne vzťahy medzi oboma krajinami, a to tak v politickej, ekonomickej, kultúrnej i spoločenskej sfére. Poznamenal, že sa spoločne s Alexandrom Van der Bellenom chce aj v budúcnosti angažovať za prehlbovanie priateľstva medzi Rakúskom a Nemeckom.

Francúzsky premiér Manuel Valls s úľavou prijal informácie o výsledku rakúskych prezidentských volieb. Podľa vlastných slov, ktoré sa objavili na jednej zo sociálnych sietí, registroval s úľavou, že Rakúšania odmietli populizmus a extrémizmus. "Každý v Európe by sa z toho mal poučiť," poznamenal.

Za dobré a dôležité pre Európu označili výsledky rakúskych prezidentských volieb českí politici. Premiér Bohuslav Sobotka pogratuloval novozvolenej hlave alpskej republiky a ubezpečil, že sa teší na dobrú susedskú spoluprácu.



Radosť nad výsledkami z Viedne vyjadril aj šéf talianskej diplomacie Paolo Gentiloni, podľa ktorého úľavu počuť z celého starého kontinentu, Taliansko nevynímajúc, veď Rakúsko je susednou a spriatelenou krajinou, podčiarkol minister v Bruseli. Aj on však upozornil, že neslobodno zabudnúť na polovicu voličov, ktorá sa vyjadrila inak.

Van der Bellen: Budem nadstraníckym prezidentom pre všetkých

Zmierlivý tón vyžaroval dnes z prvého vystúpenia novozvoleného rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena po vyhlásení oficiálnych volebných výsledkov. Jeho dejiskom bol viedenský Palais Schönburg, kde víťaza prezidentských volieb i jeho následné slová privítal a sprevádzal potlesk.

Podľa Van der Bellena je tesný výsledok symbolom pre dve polovice krajiny, ktoré spoločne tvoria krásne Rakúsko.

Na snímke víťaz rakúskych prezidentských volieb Alexander Van der Bellen reční počas tlačovej konferencie 23. mája 2016 vo Viedni.
Foto: TASR/AP
Van der Bellen ubezpečil vládu spolkového kancelára Christiana Kerna i parlament, že chce byť ich konštruktívnym partnerom. Súčasne informoval, že s platnosťou od dnešného dňa pozastavuje svoje členstvo v radoch rakúskych Zelených.

Podľa jeho slov existovalo rozdelenie v rámci rakúskej spoločnosti už pred nedávnou volebnou kampaňou, len nebolo tak v centre pozornosti. Teraz však bude podľa neho potrebná iná kultúra, kultúra dialógu a politika, ktorá sa nezaoberá sama so sebou ale reálnymi otázkami, povedal podľa tlačovej agentúry APA Alexander Van der Bellen a netajil, že na neho čaká mnoho práce.

Podľa vlastných slov sa počas celej volebnej kampane usiloval lobovať za to spoločné. Mojím cieľom je byť konštruktívnym partnerom pre spolkovú vládu i rakúsky parlament. Rád by dosiahol, aby ľudia po šiestich rokoch jeho pôsobenia vo funkcii mohli konštatovať, že sa čosi pre nich zmenilo k lepšiemu.

"Budem samozrejme nadstraníckym spolkovým prezidentom pre všetkých Rakúšanov, pre všetkých ľudí v krajine. Budem konať výlučne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a blaho Rakúska budem vnímať ako najvyššiu maximu pre moje konanie," vyhlásil Van der Bellen.



Jobbik: Hofer nevyhral, ale voľby boli aj tak historické

Maďarská ultrapravicová strana Jobbik dnes s ľútosťou vzala na vedomie, že prezidentský kandidát Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer nevyhral, a to napriek očakávaniam a odhodlanej práci rakúskych národniarov.

"Norbert Hofer síce teraz nevyhral, Jobbik aj napriek tomu považuje víkendové prezidentské voľby za historické z hľadiska rakúskej ale aj európskej politiky," cituje spravodajský server Alfahir.hu poslanca Jobbiku Mártona Gyöngyösiho.

Prezidentský kandidát Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer máva 22. mája 2016 vo Viedni.
Foto: TASR/AP
Novým rakúskym prezidentom bude niekdajší líder Zelených Alexander Van der Bellen. Rozhodlo sa o tom v nedeľňajšom druhom kole volieb hlavy štátu. Van der Bellena podporilo v druhom kole volieb celkove dva milióny 254.484 voličov, čo zodpovedá zisku 50,35 percenta hlasov, jeho súper získal hlasy dvoch miliónov 223.458 oprávnených občanov, čo v prepočte predstavuje 49,65 percenta hlasov.

V týchto voľbách podľa poslanca Jobbiku politické sily 20. storočia už v prvom kole vypadli, čím sa ukázala túžba Rakúšanov po skutočnej zmene. Minimálny rozdiel medzi Van der Bellenom a Hoferom svedčí o tom, že národná voľba má svoje opodstatnenie, ako aj o tom, že výrazný podiel Rakúšanov vidí v FPÖ silu, ktorá dokáže viesť Rakúsko.

Maďarský poslanec Európskeho parlamentu za opozičnú stranu Párbeszéd (Dialóg) Benedek Jávor na Facebooku poznamenal, že médiá sa v súvislosti s rakúskymi prezidentskými voľbami nezaoberali nikým tak intenzívne, ako kandidátom pravicovej radikálnej strany FPÖ. Podľa Jávora je dôležitým ponaučením z týchto volieb to, že zlyhali dve strany, ktoré v Rakúsku vládli 70 rokov.

Alexander Van der Bellen

Rodák z Viedne, odborník na financie, bol v období 70.-90. rokov profesorom ekonómie na univerzitách vo Viedni a Innsbrucku. V období rokov 1997-2008 bol lídrom rakúskych Zelených a v rokoch 1999-2008 aj šéfom ich parlamentného klubu, v ktorom pôsobil už od roku 1994. V rokoch 2012-2015 bol členom viedenského obecného zastupiteľstva a krajinského parlamentu.

Novozvolený prezident alpskej republiky má z otcovskej strany šľachtických predkov, ktorí sa ešte okolo roku 1700 presťahovali z vtedajšieho Holandska do cárskeho Ruska. Odtiaľ časť rodiny preukázateľne ušla pred letom roku 1919, teda po VOSR, a to do vtedy nezávislého Estónska. Van der Bellenov starý otec predtým pôsobil ešte ako šéf lokálnej občianskej vlády v Pskove. Keď niekdajší ZSSR anektoval Estónsko, otec budúceho rakúskeho prezidenta, Rus, ktorý sa oženil s Estónkou, sa presídlil v súlade s nemecko-sovietskou dohodou do Nemecka. Rodina si už vtedy zmenila časť priezviska zo šľachtického von na Van. Prezidentovi rodičia sa z utečeneckého tábora vo Wernecku pri Schweinfurte presťahovali do Rakúska, pripojeného k Tretej ríši, aby sa im tu v roku 1944 narodil syn Alexander. Neskôr rodina ušla pred Červenou armádou do údolia Kaunertal v Tirolsku, kde napokon novozvolený prezident vyrastal a kde sa v týchto voľbách tešil veľkej podpore.

Počas štúdia v Innsbrucku, kde maturoval v roku 1962 a počas ktorého mal estónske občianstvo, mu v roku 1958 udelili rakúske občianstvo. Van der Bellen neabsolvoval vojenskú prezenčnú službu, a to napriek dobrovoľnej účasti na odvodoch. Absolvoval však univerzitné štúdium ekonómie, ktoré ukončil v roku 1966 ako diplomovaný ekonóm a o štyri roky neskôr získal aj doktorát.

Po pôsobení v rôznych firmách sa v roku 1976 stal profesorom na innsbruckej univerzite, kde zostal štyri roky. Paralelne však pôsobil aj na Spolkovej akadémii verejnej správy vo Viedni a na univerzite v hlavnom meste (1980-1999), kde bol aj prodekanom a dekanom Fakulty sociálnych a ekonomických vied. Vo februári 2009 odišiel do dôchodku.

Manželkou Alexandra Van der Bellena je od decembra 2015 jeho dlhoročná priateľka a úradujúca šéfka klubu Zelených Doris Schmidauerová. Jeho predchádzajúce manželstvo s Brigitte Van der Bellenovou, z ktorého má dvoch synov, vydržalo viac ako päť desaťročí a skončilo sa rozchodom po vzájomnej dohode.

V roku 2004 udelili Alexandrovi Van der Bellenovi vysoké rakúske štátne vyznamenanie - Veľký zlatý rad s hviezdou za zásluhy o republiku.