Attack on Prime Minister
News in English
Prečítajte si, aký pohľad majú obaja prezidentskí kandidáti na rôzne otázky.
Autor TASR
Washington 2. novembra (TASR) - Najväčšie názorové rozdiely medzi americkým prezidentom Barackom Obamom a jeho republikánskym vyzývateľom Mittom Romneym sú v oblasti hospodárskej politiky. V zahraničnopolitických otázkach je kontrast menej zreteľný, uviedla dnes tlačová agentúra DPA.
Dane
Obama chce zachovať daňové úľavy pre strednú vrstvu. Zasadzuje sa za daňové zvýhodnenie firiem, ktoré v Spojených štátoch vytvárajú v pracovné miesta, a tiež za lepšie preškoľovacie programy. Množstvo pracovných miest plánuje Obama vytvoriť aj programom na zlepšenie infraštruktúry za stovky miliárd dolárov.
Romney odmieta použitie peňazí - získaných z daní - na tvorbu pracovných miest. Celkovo chce znížiť dane o 20 percent, aj pre bohatých, a okrem toho odstrániť regulácie, aby sa posilnil súkromný sektor. Podľa republikána by mali klesnúť aj dane pre firmy a dane z kepitálových výnosov. Výpadky na daniach chce Romney vyrovnať odstránením daňových úľav.
Energetika
V oblasti energetiky Obama pôjde "po krku požieračom benzínu" a zaviedol nové štandardy pre nové autá. Pri otváraní nových ložísk ropy pri americkom pobreží postupuje opatrne a vsádza na podporu obnoviteľných energií.
Romney nesúhlasí so štandardami týkajúcimi sa pohonných látok, zrušil by aj zvýhodňovanie v oblasti obnoviteľných energií. Daňové stimuly pri ťažbe ropy však chce zachovať a presadzovať vrty pri americkom pobreží i na Aljaške.
Financie a deficit
Obama chce znížiť vysoký deficit Spojených štátov (ročne vyše bilión dolárov (769 miliárd eur) zvyšovaním daní pre bohatých. Okrem toho sa majú odstrániť "daňové úkryty" a zvýhodnenia, ktoré prospievajú predovšetkým bohatým Američanom. Obama síce plánuje krátenie výdavkov na vnútropolitické programy, nie však na sociálne programy a zdravotné poistenie pre starších ľudí a chudobných. Chce ušetriť aj na vojenských výdavkoch.
Romney odmieta znižovanie vojenských výdavkov i každé zvyšovanie daní. Inak sa však zasadzuje za výrazné šetrenie a chce zásadne reformovať sociálne programy a zdravotné poistenie pre starších ľudí a chudobných. V priebehu ôsmich až desiatich rokov by chcel dosiahnuť vyrovnaný rozpočet.
Interrupcie
Terajší šéf Bieleho domu je rozhodným obhajcom práva na umelé prerušenie tehotenstva. Republikán toto právo predtým tiež podporoval, avšak teraz pripúšťa umelé prerušenie tehotenstva len v troch prípadoch - ak žena otehotnela po znásilnení, inceste, alebo keď je v ohrození život matky.
Imigračná politika
V otázkach imigračnej politiky by Obama chcel umožniť mladým ilegálnym prisťahovalcom, aby sa im otvorila možnosť získať americké občianstvo. Romney je proti akejkoľvek "amnestii" pre tých, čo sú v krajine ilegálne. Nemali by dostávať ani žiadne benefity od štátu, dokonca ani mať vodičské preukazy. Zamestnávatelia majú byť prísnejšie kontrolovaní, aby sa sťažilo zamestnávanie ilegálnych prisťahovalcov. Romney v týchto otázkach presadzuje celkovú reformu.
Zdravotná reforma
Romney chce anulovať Obamovu zdravotnú reformu. Tá smeruje k tomu, aby mali takmer všetci Američania zdravotné poistenie. Zároveň predpokladá uvalenie istej pokuty pre tých, ktorí sa nepoistia, hoci by to mohli urobiť.
Podľa Romneyho to znamená príliš veľa kompetencií federálnej vlády. Tvrdí, že jednotlivé americké štáty by sa mali rozhodnúť, ako budú riešiť problém s nepoistenými ľuďmi. Chce zachovať iba niektoré pravidlá reformy, avšak detaily nie sú známe.
Zahraničná politika
V otázkach zahraničnej politiky sú medzi kandidátmi tiež rozdiely. Obama sa obáva vyzbrojenia opozičných skupín v Sýrii a nesúhlasí s tým - zbrane by sa totiž mohli dostať do rúk islamistických extrémistov. Romney síce vyjadruje silnú podporu vyzbrojeniu povstalcov prostredníctvom dôveryhodných skupín, nesľúbil však žiadne americké dodávky. Okrem toho sa v tejto otázke naposledy trochu stiahol.
Ani pre Obamu, ani pre Romneyho nie je prijateľný Irán, vyzbrojený atómovou zbraňou. Podľa demokratického prezidenta sa nevylučuje žiadna možnosť, ako dosiahnuť, aby Teherán nemohol získať jadrovú zbraň a Obama vsadil na pôsobenie sankcií. Romney chce posilniť americkú vojenskú prítomnosť v regióne a vojenskú spoluprácu s Izraelom.
Dane
Obama chce zachovať daňové úľavy pre strednú vrstvu. Zasadzuje sa za daňové zvýhodnenie firiem, ktoré v Spojených štátoch vytvárajú v pracovné miesta, a tiež za lepšie preškoľovacie programy. Množstvo pracovných miest plánuje Obama vytvoriť aj programom na zlepšenie infraštruktúry za stovky miliárd dolárov.
Romney odmieta použitie peňazí - získaných z daní - na tvorbu pracovných miest. Celkovo chce znížiť dane o 20 percent, aj pre bohatých, a okrem toho odstrániť regulácie, aby sa posilnil súkromný sektor. Podľa republikána by mali klesnúť aj dane pre firmy a dane z kepitálových výnosov. Výpadky na daniach chce Romney vyrovnať odstránením daňových úľav.
Energetika
V oblasti energetiky Obama pôjde "po krku požieračom benzínu" a zaviedol nové štandardy pre nové autá. Pri otváraní nových ložísk ropy pri americkom pobreží postupuje opatrne a vsádza na podporu obnoviteľných energií.
Romney nesúhlasí so štandardami týkajúcimi sa pohonných látok, zrušil by aj zvýhodňovanie v oblasti obnoviteľných energií. Daňové stimuly pri ťažbe ropy však chce zachovať a presadzovať vrty pri americkom pobreží i na Aljaške.
Financie a deficit
Obama chce znížiť vysoký deficit Spojených štátov (ročne vyše bilión dolárov (769 miliárd eur) zvyšovaním daní pre bohatých. Okrem toho sa majú odstrániť "daňové úkryty" a zvýhodnenia, ktoré prospievajú predovšetkým bohatým Američanom. Obama síce plánuje krátenie výdavkov na vnútropolitické programy, nie však na sociálne programy a zdravotné poistenie pre starších ľudí a chudobných. Chce ušetriť aj na vojenských výdavkoch.
Romney odmieta znižovanie vojenských výdavkov i každé zvyšovanie daní. Inak sa však zasadzuje za výrazné šetrenie a chce zásadne reformovať sociálne programy a zdravotné poistenie pre starších ľudí a chudobných. V priebehu ôsmich až desiatich rokov by chcel dosiahnuť vyrovnaný rozpočet.
Interrupcie
Terajší šéf Bieleho domu je rozhodným obhajcom práva na umelé prerušenie tehotenstva. Republikán toto právo predtým tiež podporoval, avšak teraz pripúšťa umelé prerušenie tehotenstva len v troch prípadoch - ak žena otehotnela po znásilnení, inceste, alebo keď je v ohrození život matky.
Imigračná politika
V otázkach imigračnej politiky by Obama chcel umožniť mladým ilegálnym prisťahovalcom, aby sa im otvorila možnosť získať americké občianstvo. Romney je proti akejkoľvek "amnestii" pre tých, čo sú v krajine ilegálne. Nemali by dostávať ani žiadne benefity od štátu, dokonca ani mať vodičské preukazy. Zamestnávatelia majú byť prísnejšie kontrolovaní, aby sa sťažilo zamestnávanie ilegálnych prisťahovalcov. Romney v týchto otázkach presadzuje celkovú reformu.
Zdravotná reforma
Romney chce anulovať Obamovu zdravotnú reformu. Tá smeruje k tomu, aby mali takmer všetci Američania zdravotné poistenie. Zároveň predpokladá uvalenie istej pokuty pre tých, ktorí sa nepoistia, hoci by to mohli urobiť.
Podľa Romneyho to znamená príliš veľa kompetencií federálnej vlády. Tvrdí, že jednotlivé americké štáty by sa mali rozhodnúť, ako budú riešiť problém s nepoistenými ľuďmi. Chce zachovať iba niektoré pravidlá reformy, avšak detaily nie sú známe.
Zahraničná politika
V otázkach zahraničnej politiky sú medzi kandidátmi tiež rozdiely. Obama sa obáva vyzbrojenia opozičných skupín v Sýrii a nesúhlasí s tým - zbrane by sa totiž mohli dostať do rúk islamistických extrémistov. Romney síce vyjadruje silnú podporu vyzbrojeniu povstalcov prostredníctvom dôveryhodných skupín, nesľúbil však žiadne americké dodávky. Okrem toho sa v tejto otázke naposledy trochu stiahol.
Ani pre Obamu, ani pre Romneyho nie je prijateľný Irán, vyzbrojený atómovou zbraňou. Podľa demokratického prezidenta sa nevylučuje žiadna možnosť, ako dosiahnuť, aby Teherán nemohol získať jadrovú zbraň a Obama vsadil na pôsobenie sankcií. Romney chce posilniť americkú vojenskú prítomnosť v regióne a vojenskú spoluprácu s Izraelom.
