Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Barack Obama pricestoval na svoju prvú návštevu Izraela vo funkcii prezidenta USA.
Autor TASR
,aktualizované Jeruzalem 20. marca (TASR) - Americký prezident Barack Obama dnes počas návštevy Jeruzalema vyhlásil, že Spojené štáty sú najlepším priateľom Izraela. Uviedol to po stretnutí s izraelským partnerom Šimonom Peresom.
Izraelský líder v tejto súvislosti uistil Obamu, že Izrael dôveruje politike Spojených štátov voči Iránu, ktorej cieľom je zabrániť islamskej republike vo vývoji jadrových zbraní.
Teherán pritom označil za najväčšiu súčasnú hrozbu pre bezpečnosť Izraela. Okrem toho upozornil aj na nebezpečenstvo zo strany palestínskeho hnutia Hamas a libanonského Hizballáhu.
Šéf Bieleho domu sa stretol s Peresom na úvod svojej prvej oficiálnej návštevy Izraela, ktorá je súčasne jeho prvou zahraničnou cestou v jeho druhom prezidentskom období. Ešte dnes večer absolvuje rozhovory s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.
Väčšinu štvrtka strávi Obama na palestínskych územiach, kde bude rokovať s prezidentom Mahmúdom Abbásom a premiérom Salámom Fajjádom. V piatkovom programe je návšteva pamätníka holokaustu Jad Vašem a položenie venca kvetov k hrobu zavraždeného premiéra Jicchaka Rabina. Ešte v ten istý deň Obama odcestuje do susedného Jordánska.
Spojené štáty podniknú všetko, "čo bude potrebné", aby zabránili Iránu získať jadrové zbrane, pričom nevylučujú žiadnu z možností. Americký prezident Barack Obama to dnes vyhlásil po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v Jeruzaleme.
"Dávame prednosť diplomatickému riešeniu a stále je čas ho dosiahnuť. Na stole sú ale všetky možnosti," konštatoval šéf Bieleho domu na spoločnej tlačovej konferencii s Netanjauom. Podľa Obamu záleží len na iránskych politikoch, či využijú možnosti, ktoré ponúka diplomacia.
Izraelský premiér ocenil snahy Washingtonu o elimináciu iránskej jadrovej hrozby prostredníctvom diplomacie a sankcií. Podľa neho však tieto prostriedky treba doplniť "jasnou a presvedčivou hrozbou vojenského zásahu".
Podľa Netanjahua sa Izrael i USA zhodujú na tom, že Irán potrebuje na prípadný vývoj jadrovej zbrane ešte približne jeden rok. Židovský štát je však už teraz znepokojený z toho, že si Teherán vytvára zásoby obohateného uránu.
Západné krajiny podozrievajú Irán z tajného vývoja jadrových zbraní. Islamská republika to popiera s tým, že jej jadrový program má výlučne mierové účely.
Izraelský líder v tejto súvislosti uistil Obamu, že Izrael dôveruje politike Spojených štátov voči Iránu, ktorej cieľom je zabrániť islamskej republike vo vývoji jadrových zbraní.
Teherán pritom označil za najväčšiu súčasnú hrozbu pre bezpečnosť Izraela. Okrem toho upozornil aj na nebezpečenstvo zo strany palestínskeho hnutia Hamas a libanonského Hizballáhu.
Šéf Bieleho domu sa stretol s Peresom na úvod svojej prvej oficiálnej návštevy Izraela, ktorá je súčasne jeho prvou zahraničnou cestou v jeho druhom prezidentskom období. Ešte dnes večer absolvuje rozhovory s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.
Väčšinu štvrtka strávi Obama na palestínskych územiach, kde bude rokovať s prezidentom Mahmúdom Abbásom a premiérom Salámom Fajjádom. V piatkovom programe je návšteva pamätníka holokaustu Jad Vašem a položenie venca kvetov k hrobu zavraždeného premiéra Jicchaka Rabina. Ešte v ten istý deň Obama odcestuje do susedného Jordánska.
Obama prisľúbil v Izraeli "nevyhnutné" kroky proti iránskej jadrovej hrozbe
Spojené štáty podniknú všetko, "čo bude potrebné", aby zabránili Iránu získať jadrové zbrane, pričom nevylučujú žiadnu z možností. Americký prezident Barack Obama to dnes vyhlásil po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v Jeruzaleme.
"Dávame prednosť diplomatickému riešeniu a stále je čas ho dosiahnuť. Na stole sú ale všetky možnosti," konštatoval šéf Bieleho domu na spoločnej tlačovej konferencii s Netanjauom. Podľa Obamu záleží len na iránskych politikoch, či využijú možnosti, ktoré ponúka diplomacia.
Izraelský premiér ocenil snahy Washingtonu o elimináciu iránskej jadrovej hrozby prostredníctvom diplomacie a sankcií. Podľa neho však tieto prostriedky treba doplniť "jasnou a presvedčivou hrozbou vojenského zásahu".
Podľa Netanjahua sa Izrael i USA zhodujú na tom, že Irán potrebuje na prípadný vývoj jadrovej zbrane ešte približne jeden rok. Židovský štát je však už teraz znepokojený z toho, že si Teherán vytvára zásoby obohateného uránu.
Západné krajiny podozrievajú Irán z tajného vývoja jadrových zbraní. Islamská republika to popiera s tým, že jej jadrový program má výlučne mierové účely.
