Oslo 21. júna (TASR) - Na súde v Osle sa záverečným vyhlásením obžalovaného skončil proces s masovým vrahom Andersom Behringom Breivikom.

Breivik požiadal súd, aby ho zbavil obžaloby z teroristických činov a povedal, že zmasakrovanie 77 ľudí vlani v júli bolo nevyhnutné, aby sa Nórsko zachránilo pred "multikulturálnym peklom".

Obžalovaný, ktorý sám seba považuje za antimoslimského militanta, kritizoval všetko, čo je podľa neho v Nórsku nesprávne - od imigrácie až po emancipáciu žien.

Keď Breivik prečítal svoje vopred pripravené vyhlásenie, sudca vyhlásil súdny proces v Osle za skončený. Rozsudok vyhlásia 24. augusta.

Bombové útoky vo vládnej štvrti v Osle a streľbu na ostrove Utöya označil Breivik za "barbarské činy", ale tvrdil, že je duševne zdravý. Ako ďalej povedal, spomína si na to, ako si 21. júla myslel, že "zajtra zomrie" - po niekoľkých rokoch plánovania útokov.

Podľa atentátnikových slov nenašlo 35 z 37 ľudí, ktorí ho posudzovali, nijaké symptómy duševných chorôb, množstvo symptómov našli len dvaja.

Obhajoba odmietla Breivikovu nepríčetnosť

Obhajcovia Andersa Behringa Breivika v dnešnej záverečnej reči na súdnom procese vykresľovali tohto nórskeho masového vraha ako politického militanta motivovaného extrémne pravicovou ideológiou. Odmietli tak verziu, že zabitie 77 ľudí bolo činom nepríčetného šialenca.

Odkedy sa Breivik na procese priznal k bombovému útoku v Oslo a brutálnej streľbe na ostrove Utöya, bol jeho duševný stav v centre pozornosti.

Obžaloba vo štvrtok vyhlásila, že existujú dostatočné pochybnosti o jeho príčetnosti a mal by byť umiestnený v uzavretom psychiatrickom zariadení namiesto väzenia.

Obhajca Geir Lippestad dnes zopakoval, že Breivik priznáva odpálenie nálože pri vládnej budove a postrieľanie desiatok tínedžerov v mládežníckom tábore Robotníckej strany z 22. júla 2011 spôsobom, aký bol popísaný súdu.

Súd sa advokát snažil presvedčiť, že Breivikove tvrdenia o jeho boji na ochranu Nórska a Európy pred moslimskou kolonizáciou nie sú falošné predstavy, ale súčasť politického názoru, ktorý zdieľajú aj ďalší pravicoví extrémisti.

Lippestad zároveň odmietol hodnotenie jednej skupiny psychiatrov, že hnacou silou Breivikových útokov bolo skôr psychotické nutkanie zabíjať, než politická ideológia.

"22. júl bolo peklo násilia," povedal advokát. "Ale musíme sa tiež pozrieť na to, ako uskutočnil útoky, aby sme videli, či to bolo násilie preň samé alebo radikálna politika, ktorá bola príčinou."

"Breivik podľa neho vedel, že zabíjať je zlé, ale vybral si túto možnosť. To je to, čo teroristi robia. Účel svätí prostriedky. Nepochopíte to, pokiaľ nepochopíte kultúru pravicových extrémistov," dodal.

Foto: TASR/AP

Päťčlenný súd podľa očakávania vynesie rozsudok v júli alebo auguste. V prípade uznania Breivika za príčetného, ho zrejme odsúdia na 21-ročné väzenie, čo je v krajine maximálny možný trest. Ten môže byť neskôr predĺžený, ak bude väzeň považovaný za hrozbu pre spoločnosť.

Ak súd dospeje k záveru, že je Breivik choromyseľný, pošle ho do zariadenia pre psychicky narušených, kde by bol tak dlho, dokiaľ by bol označený za chorého a nebezpečného pre druhých. Podľa obžaloby by tam mohol ostať do konca života.

Prvá skupina súdom menovaných psychiatrov dospela k záveru, že Breivik je psychotický paranoidný schizofrenik, druhá k tomu, že najpravdepodobnejšie má narcistickú osobnosť, ale nie je psychotický.

Obžalovaný dopredu vyhlásil, že ak ho vyhlásia za nepríčetného, podá odvolanie.