Niektoré z navrhovaných zmien v ústave sú sporné. Ich podporovatelia tvrdia, že posilnia slabé politické inštitúcie. Podľa odporcov však udelia prezidentovi príliš veľkú moc, píše Reuters.
Autor TASR
Bamako 18. júna (TASR) - Obyvatelia v západoafrickej krajine Mali v nedeľu hlasujú v referende o zmenách ústavy, ktoré podľa vládnucej vojenskej junty pripravia cestu k voľbám a návratu civilnej vlády. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.
Hlasovacie miestnosti sa otvorili o 8.00 h (10.00 h SELČ) miestneho času a výsledky sa očakávajú v priebehu 72 hodín. Na referende sa môže zúčastniť približne 8,4 milióna oprávnených voličov. Volebná účasť v tejto krajine s takmer 22 miliónmi obyvateľov je však väčšinou nízka, konštatuje AFP.
Junta sa k moci dostala v roku 2020 a o rok neskôr sľúbila, že uskutoční referendum s cieľom zabezpečiť prechod k demokracii, pripomína Reuters. Juntu na to vyzývalo Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS).
Niektoré z navrhovaných zmien v ústave sú sporné. Ich podporovatelia tvrdia, že posilnia slabé politické inštitúcie. Podľa odporcov však udelia prezidentovi príliš veľkú moc, píše Reuters.
Mali zápasí s politickou a bezpečnostnou krízou od roku 2012, keď na severe krajiny vypukli separatistické a džihádistické povstania, ktoré sa rozšírili aj do susedných krajín. Rozsiahle územia tejto veľkej západoafrickej krajiny zostávajú mimo kontroly štátu.
Vojenská junta čoraz viac obmedzuje aj pôsobenie príslušníkov mierovej misie OSN. Ukončila tiež dlhoročné spojenectvo s Francúzskom, ktoré vlani z krajiny stiahlo kontingent svojich vojakov bojujúcich voči džihádistom.
Hlasovacie miestnosti sa otvorili o 8.00 h (10.00 h SELČ) miestneho času a výsledky sa očakávajú v priebehu 72 hodín. Na referende sa môže zúčastniť približne 8,4 milióna oprávnených voličov. Volebná účasť v tejto krajine s takmer 22 miliónmi obyvateľov je však väčšinou nízka, konštatuje AFP.
Junta sa k moci dostala v roku 2020 a o rok neskôr sľúbila, že uskutoční referendum s cieľom zabezpečiť prechod k demokracii, pripomína Reuters. Juntu na to vyzývalo Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS).
Niektoré z navrhovaných zmien v ústave sú sporné. Ich podporovatelia tvrdia, že posilnia slabé politické inštitúcie. Podľa odporcov však udelia prezidentovi príliš veľkú moc, píše Reuters.
Mali zápasí s politickou a bezpečnostnou krízou od roku 2012, keď na severe krajiny vypukli separatistické a džihádistické povstania, ktoré sa rozšírili aj do susedných krajín. Rozsiahle územia tejto veľkej západoafrickej krajiny zostávajú mimo kontroly štátu.
Vojenská junta čoraz viac obmedzuje aj pôsobenie príslušníkov mierovej misie OSN. Ukončila tiež dlhoročné spojenectvo s Francúzskom, ktoré vlani z krajiny stiahlo kontingent svojich vojakov bojujúcich voči džihádistom.