Attack on Prime Minister
News in English
Medzi pietnym územím a novou dedinou bol 19. júna 1955 slávnostne otvorený "Sad mieru a priateľstva".
Autor TASR
Praha 9. júna (TASR) – Tragický osud malej dediny pri Kladne, v ktorej žilo 503 obyvateľov, sa začal napĺňať v noci z 9. na 10. júna 1942. Po atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, ktorý vykonali československí výsadkári 27. mája 1942, nasledovalo na celom území vtedajšieho Protektorátu Čechy a Morava vyhlásenie stanného práva.
Besnenie nacistov sa po 4. júni 1942, teda keď Heydrich zomrel na následky zranení spôsobených atentátom, postupne stupňovalo, až vyvrcholilo apokalypsou Lidíc, ku ktorej došlo 10. júna 1942.
Táto stredočeská obec, ležiaca približne 20 kilometrov od Prahy, sa navždy zapísala do dejín ako symbol nacistickej brutálnej svojvôle a hrôzy, ako symbol nacistického barbarstva i krutosti.
V dobovej tlači vyšiel vtedy úradný oznam: "Pretože sa obyvatelia Lidíc svojou činnosťou a podporou vrahov Obergruppenfűhrera Heydricha závažným spôsobom previnili proti platným zákonom, boli dospelí muži zastrelení, ženy dopravené do koncentračného tábora a deti sú dané na náležitú výchovu."
Bola to lož a vykonštruované obvinenie nevinnej obce a jej obyvateľov, pretože po atentáte na druhého muža Tretej ríše Reinharda Heydricha vybral štátny tajomník Úradu ríšskeho protektora Karl Hermann Frank exemplárny trest pre Lidice v podstate náhodne na základe milostného listu. Podozrenie zo spoluúčasti obyvateľov na atentáte sa nikdy nepotvrdilo.
Tesne pred polnocou z 9. na 10. júna 1942 vtrhli nacisti do dediny, začali rozkopávať dvere, kričali na ľudí, aby sa okamžite obliekli a opustili domy. Vzápätí oddelili mužov od žien a detí. Dovedna 173 mužov zhromaždili na Horákovom statku, kde ich v tú osudnú noc zastrelili – najstarší mal 84 rokov a najmladší 14.
Ženy s deťmi najskôr nahnali do školy, ale na úsvite ich previezli autobusmi do telocvične gymnázia v Kladne. Tam však deti od matiek násilne odtrhli. "Deti sa držali a volali: 'Maminko, nedávej mě, já od tebe nechci...' Do toho strelili nacisti do stropu na výstrahu, psy štekali. Bolo to strašné," – spomínali na chvíle hrôzy pamätníci.
Mnoho žien a detí deportovali do koncentračného tábora Ravensbrück, časť lidických detí vo veku do jedného roka poslali nacisti na prevýchovu do nemeckých rodín, prevažnú väčšinu detí však nacisti beštiálne usmrtili 2. júla 1942 vo vyhladzovacom tábore Chelmno výfukovými plynmi v na to špeciálne upravených autobusoch.
Celkovo prišlo v Lidiciach o život 340 obyvateľov - 192 mužov, 60 žien a 88 detí. Konca druhej svetovej vojny sa dočkalo 143 lidických žien.
Nemci mali v pláne Lidice úplne vymazať z povrchu zemského – všetky domy, vrátane školy, kostola a fary - poliali benzínom a podpálili, v roku 1943 zostala po živej dedine iba mlčiaca holá pláň.
Väčšina žien sa vrátila do Lidíc po prvý raz až pri príležitosti smútočnej slávnosti, ktorá sa konala 10. júna 1945. Pod tribúnou sa na lúke zhromaždilo viac ako 150.000 ľudí.
Prihovorila sa k nim aj jedna z lidických žien, Anna Hroníková. "Pomôžte nám nájsť naše deti, bez nich by život nebol životom," povedala zdrveným hlasom. Žiaľ, väčšina z lidických matiek svoje deti už nikdy nevidela. Neskôr sa zistilo, že kataklizmu prežilo iba 17 detí.
Správa o zničení Lidíc obletela celý svet. Skazonosný zámer vymazať obec z mapy sveta nacistom nevyšiel. Na počesť dediny sa premenovali po celom svete mnohé obce, menom Lidice boli pokrstené novorodeniatka. Lidice neprestali žiť v mysliach ľudí.
O ich novom živote rozhodla po skončení vojny československá vláda a v lete roku 1947 bol 300 metrov od pôvodnej obce položený základný kameň nových Lidíc. V súčasnosti žije v Lidiciach vyše 500 obyvateľov.
Medzi pietnym územím a novou dedinou bol 19. júna 1955 slávnostne otvorený "Sad mieru a priateľstva", pričom tragédiu tejto obce pripomína aj Pamätník Lidice ako celosvetový symbol obetiam vojnových zločinov.
Besnenie nacistov sa po 4. júni 1942, teda keď Heydrich zomrel na následky zranení spôsobených atentátom, postupne stupňovalo, až vyvrcholilo apokalypsou Lidíc, ku ktorej došlo 10. júna 1942.
Táto stredočeská obec, ležiaca približne 20 kilometrov od Prahy, sa navždy zapísala do dejín ako symbol nacistickej brutálnej svojvôle a hrôzy, ako symbol nacistického barbarstva i krutosti.
V dobovej tlači vyšiel vtedy úradný oznam: "Pretože sa obyvatelia Lidíc svojou činnosťou a podporou vrahov Obergruppenfűhrera Heydricha závažným spôsobom previnili proti platným zákonom, boli dospelí muži zastrelení, ženy dopravené do koncentračného tábora a deti sú dané na náležitú výchovu."
Bola to lož a vykonštruované obvinenie nevinnej obce a jej obyvateľov, pretože po atentáte na druhého muža Tretej ríše Reinharda Heydricha vybral štátny tajomník Úradu ríšskeho protektora Karl Hermann Frank exemplárny trest pre Lidice v podstate náhodne na základe milostného listu. Podozrenie zo spoluúčasti obyvateľov na atentáte sa nikdy nepotvrdilo.
Tesne pred polnocou z 9. na 10. júna 1942 vtrhli nacisti do dediny, začali rozkopávať dvere, kričali na ľudí, aby sa okamžite obliekli a opustili domy. Vzápätí oddelili mužov od žien a detí. Dovedna 173 mužov zhromaždili na Horákovom statku, kde ich v tú osudnú noc zastrelili – najstarší mal 84 rokov a najmladší 14.
Ženy s deťmi najskôr nahnali do školy, ale na úsvite ich previezli autobusmi do telocvične gymnázia v Kladne. Tam však deti od matiek násilne odtrhli. "Deti sa držali a volali: 'Maminko, nedávej mě, já od tebe nechci...' Do toho strelili nacisti do stropu na výstrahu, psy štekali. Bolo to strašné," – spomínali na chvíle hrôzy pamätníci.
Mnoho žien a detí deportovali do koncentračného tábora Ravensbrück, časť lidických detí vo veku do jedného roka poslali nacisti na prevýchovu do nemeckých rodín, prevažnú väčšinu detí však nacisti beštiálne usmrtili 2. júla 1942 vo vyhladzovacom tábore Chelmno výfukovými plynmi v na to špeciálne upravených autobusoch.
Celkovo prišlo v Lidiciach o život 340 obyvateľov - 192 mužov, 60 žien a 88 detí. Konca druhej svetovej vojny sa dočkalo 143 lidických žien.
Nemci mali v pláne Lidice úplne vymazať z povrchu zemského – všetky domy, vrátane školy, kostola a fary - poliali benzínom a podpálili, v roku 1943 zostala po živej dedine iba mlčiaca holá pláň.
Väčšina žien sa vrátila do Lidíc po prvý raz až pri príležitosti smútočnej slávnosti, ktorá sa konala 10. júna 1945. Pod tribúnou sa na lúke zhromaždilo viac ako 150.000 ľudí.
Prihovorila sa k nim aj jedna z lidických žien, Anna Hroníková. "Pomôžte nám nájsť naše deti, bez nich by život nebol životom," povedala zdrveným hlasom. Žiaľ, väčšina z lidických matiek svoje deti už nikdy nevidela. Neskôr sa zistilo, že kataklizmu prežilo iba 17 detí.
Správa o zničení Lidíc obletela celý svet. Skazonosný zámer vymazať obec z mapy sveta nacistom nevyšiel. Na počesť dediny sa premenovali po celom svete mnohé obce, menom Lidice boli pokrstené novorodeniatka. Lidice neprestali žiť v mysliach ľudí.
O ich novom živote rozhodla po skončení vojny československá vláda a v lete roku 1947 bol 300 metrov od pôvodnej obce položený základný kameň nových Lidíc. V súčasnosti žije v Lidiciach vyše 500 obyvateľov.
Medzi pietnym územím a novou dedinou bol 19. júna 1955 slávnostne otvorený "Sad mieru a priateľstva", pričom tragédiu tejto obce pripomína aj Pamätník Lidice ako celosvetový symbol obetiam vojnových zločinov.
