Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Bývalá hlavná prokurátorka Národného protikorupčného úradu v Rumunsku vlani v lete musela odstúpiť z funkcie po obvineniach ľavicovo-centristickej vlády zo zlého vedenia svojho úradu.
Autor TASR
Brusel 23. januára (TASR) - Bývalá hlavná protikorupčná prokurátorka v Rumunsku Laura Codruta Kövesiová je zrejme na užšom zozname kandidátov na post šéfa Európskej prokuratúry (EPPO). Uviedol to v stredu rumunský spravodajský server realitatea.net.
Uzávierka na podanie prihlášok záujemcov o vedúci post EPPO bola 14. decembra minulého roka a podľa údajov Rádia Slobodná Európa z pôvodného počtu 30 uchádzačov zostalo na užšom zozname už len päť mien, medzi nimi je aj Kövesiová.
Bývalá hlavná prokurátorka Národného protikorupčného úradu v Rumunsku vlani v lete musela odstúpiť z funkcie po obvineniach ľavicovo-centristickej vlády zo zlého vedenia svojho úradu a z prekračovania kompetencií. V januári tohto roku Kövesiová zažalovala rumunskú vládu na Európskom súde pre ľudské práva, pričom dôvodom jej žaloby je tvrdenie, že bola prepustená nespravodlivo a došlo k porušeniu jej práv, keď jej upreli nárok na odvolanie sa na ústavnom súde.
Jej spor s rumunským ministrom spravodlivosti Tudorelom Toaderom sa môže preniesť aj na európsku scénu. Užší zoznam kandidátov na šéfa EPPO sa totiž dostane na posúdenie Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci, pričom ministerské zasadnutie bude viesť Toader v mene rumunského predsedníctva v EÚ. Rumunsko však na čele EÚ musí byť nestranné a akákoľvek snaha "potopiť" šance Kövesiovej by bola vnímaná negatívne. Toader bol jedným z najhlasnejších kritikov Kövesiovej kandidatúry na vedúcu funkciu v EPPO.
Výberové konanie šéfa EPPO nezávisí od členských krajín EÚ, rozhodovať bude odborná komisia zložená z 12 členov s bohatými skúsenosťami v prokuratúre a na poli justície.
Európska prokuratúra ako nová štruktúra v rámci EÚ začne fungovať začiatkom roku 2020. Jej šéf, čiže európsky hlavný prokurátor, bude zvolený na sedemročné obdobie bez možnosti opakovania mandátu.
EPPO bude zodpovedná za vyšetrovanie, trestné stíhanie a postavenie pred súd páchateľov, ktorí poškodzujú finančné záujmy Európskej únie - pri eurofondoch pôjde o podvody vo výške nad 10.000 eur a pri cezhraničných podvodoch s DPH o sumy nad 10 miliónov eur. Na budúci rok chce Európska komisia predstaviť rozšírenie pôsobnosti Európskej prokuratúry aj na teroristické trestné činy.
Členmi EPPO je v súčasnosti 22 členských krajín EÚ, ktoré dobrovoľne využívajú mechanizmus posilnenej spolupráce. Eurokomisia má ambície presvedčiť aj ostatné váhajúce krajiny (Írsko, Maďarsko, Poľsko a Švédsko), aby sa stali členmi EPPO. Dánsko má výnimku z užšej integrácie v oblasti spravodlivosti a Spojené kráľovstvo plánuje odchod z Únie.
Uzávierka na podanie prihlášok záujemcov o vedúci post EPPO bola 14. decembra minulého roka a podľa údajov Rádia Slobodná Európa z pôvodného počtu 30 uchádzačov zostalo na užšom zozname už len päť mien, medzi nimi je aj Kövesiová.
Bývalá hlavná prokurátorka Národného protikorupčného úradu v Rumunsku vlani v lete musela odstúpiť z funkcie po obvineniach ľavicovo-centristickej vlády zo zlého vedenia svojho úradu a z prekračovania kompetencií. V januári tohto roku Kövesiová zažalovala rumunskú vládu na Európskom súde pre ľudské práva, pričom dôvodom jej žaloby je tvrdenie, že bola prepustená nespravodlivo a došlo k porušeniu jej práv, keď jej upreli nárok na odvolanie sa na ústavnom súde.
Jej spor s rumunským ministrom spravodlivosti Tudorelom Toaderom sa môže preniesť aj na európsku scénu. Užší zoznam kandidátov na šéfa EPPO sa totiž dostane na posúdenie Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci, pričom ministerské zasadnutie bude viesť Toader v mene rumunského predsedníctva v EÚ. Rumunsko však na čele EÚ musí byť nestranné a akákoľvek snaha "potopiť" šance Kövesiovej by bola vnímaná negatívne. Toader bol jedným z najhlasnejších kritikov Kövesiovej kandidatúry na vedúcu funkciu v EPPO.
Výberové konanie šéfa EPPO nezávisí od členských krajín EÚ, rozhodovať bude odborná komisia zložená z 12 členov s bohatými skúsenosťami v prokuratúre a na poli justície.
Európska prokuratúra ako nová štruktúra v rámci EÚ začne fungovať začiatkom roku 2020. Jej šéf, čiže európsky hlavný prokurátor, bude zvolený na sedemročné obdobie bez možnosti opakovania mandátu.
EPPO bude zodpovedná za vyšetrovanie, trestné stíhanie a postavenie pred súd páchateľov, ktorí poškodzujú finančné záujmy Európskej únie - pri eurofondoch pôjde o podvody vo výške nad 10.000 eur a pri cezhraničných podvodoch s DPH o sumy nad 10 miliónov eur. Na budúci rok chce Európska komisia predstaviť rozšírenie pôsobnosti Európskej prokuratúry aj na teroristické trestné činy.
Členmi EPPO je v súčasnosti 22 členských krajín EÚ, ktoré dobrovoľne využívajú mechanizmus posilnenej spolupráce. Eurokomisia má ambície presvedčiť aj ostatné váhajúce krajiny (Írsko, Maďarsko, Poľsko a Švédsko), aby sa stali členmi EPPO. Dánsko má výnimku z užšej integrácie v oblasti spravodlivosti a Spojené kráľovstvo plánuje odchod z Únie.
