Washington/New York 7. októbra (TASR) - Konkrétnou odpoveďou na teroristické útoky z 11. septembra 2001 v Spojených štátoch sa stala operácia Trvalá sloboda (Enduring Freedom). Jej cieľom bolo vypátrať a nájsť Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov al-Káidy, zničenie tejto teroristickej organizácie a odstránenie fundamentalistického režimu Taliban, ktorý poskytoval členom tejto militantnej islamskej organizácie v Afganistane ochranu a útočisko.

Od začatia vojenskej operácie Trvalá sloboda v Afganistane uplynie vo štvrtok 7. októbra 20 rokov.

Islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili 11. septembra 2001 v dopravných lietadlách na budovy Svetového obchodného centra (World Trade Center - WTC) v New Yorku, na budovu Pentagónu vo Washingtone a štvrté lietadlo sa zrútilo v štáte Pensylvánia. Tragédia sa odohrala počas 77 minút, ktoré zmenili svet.

Ešte v ten istý deň prisľúbil americký prezident George W. Bush vo večernom televíznom prejave vypátranie a potrestanie vinníkov útokov a odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt.

Necelý mesiac po najkrvavejších a najtragickejších teroristických útokoch v dejinách USA, pri ktorých zahynulo takmer 3000 ľudí, sa začala vojna proti terorizmu. USA a Spojené kráľovstvo spustili 7. októbra 2001 operáciu Trvalá sloboda. Postupne sa sformovala široká medzinárodná protiteroristická koalícia.

Koncom decembra 2001 vznikli z poverenia Bezpečnostnej rady OSN Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily (International Security Assistance Force - ISAF). ISAF mali pôvodne mandát na zabezpečenie Kábulu a jeho okolia pred teroristami a fundamentalistickými bojovníkmi. V októbri 2003 sa mandát rozšíril na celé územie Afganistanu.

Expert na terorizmus Jozef Klavec vidí úspechy, ale aj neúspech operácie Trvalá sloboda. "Odpoveďou na teroristický útok bol zásah americkej armády proti Talibanu, ktorý poskytol bezpečný priestor pre al-Káidu. Útok bol úspešný. Taliban sa stiahol z Kábulu a vodca teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin sa po určitom čase usídlil vo vile v pakistanskom Abotabáde, kde bol 2. mája 2011 zlikvidovaný. Neúspech operácie spočíval v nevytvorení podmienok na stabilitu nového režimu," povedal pre TASR Jozef Klavec.

Americký prezident Donald Trump sa vo februári 2020 dohodol s militantným hnutím Taliban na stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu. Pôvodne sa tak malo stať do 1. mája 2021. Súčasný prezident USA Joe Biden tento termín v apríli 2021 symbolicky posunul na 11. september 2021 - teda na 20. výročie teroristických útokov na newyorské mrakodrapy, avšak začiatkom júla 2021 oznámil, že misia USA v Afganistane sa skončí 31. augusta 2021. A tak sa aj stalo, keď z afganského hlavného mesta Kábul odleteli posledné lietadlá americkej armády.

V rámci medzinárodných síl boli v Afganistane od roku 2002 nasadení aj slovenskí vojaci. Ich takmer dvadsaťročné pôsobenie sa skončilo 16. júna 2021. V operáciách Trvalá sloboda (Enduring Freedom), ISAF a v operácii Rozhodná podpora (Resolute Support) sa celkove vystriedalo 4347 slovenských profesionálnych vojakov, z toho 44 žien.

Nasadenie v Afganistane však prinieslo aj straty na životoch. Mimoriadne tragický bol rok 2013, keď pri dvoch závažných incidentoch zahynuli traja vojenskí profesionáli a niekoľko ďalších utrpelo ťažké zranenia s trvalými následkami.