Zahraničie

Osem kapitol sýrskeho konfliktu: Takto vidia vojnu komentátori BBC

TASR, 12. marca 2016 10:15

Ozbrojený konflikt v blízkovýchodnej krajine sa začal protivládnymi protestmi a postupne prerástol do širokospektrálnej občianskej vojny s medzinárodnou účasťou.

Sýria Foto: TASR/AP
Bratislava 12. marca (TASR) - Najmenej 250.000 Sýrčanov prišlo podľa odhadov OSN o život počas päť rokov trvajúceho ozbrojeného konfliktu v tejto blízkovýchodnej krajine. Začal sa protivládnymi protestmi a postupne prerástol do širokospektrálnej občianskej vojny s medzinárodnou účasťou. Ďalších vyše 11 miliónov civilistov muselo nedobrovoľne opustiť svoje domovy. Dôvodom boli boje medzi jednotkami lojálnymi prezidentovi Bašárovi Asadovi a povstalcami snažiacimi sa ho zosadiť, ako aj džihádistickými militantmi z takzvaného Islamského štátu (IS).

Stručný prehľad sýrskeho konfliktu v ôsmich kapitolách tak, ako ho od jeho počiatku po dnešok vidia komentátori britskej spravodajskej televízie BBC:

I. Povstanie za demokraciu sa mení na nepokoje

Prvé prodemokratické protesty vypukli v meste Dará na juhu Sýrie v marci 2011. Išlo o reakciu na zatknutie a mučenie skupiny tínedžerov, ktorí popísali steny miestnej školy revolučnými sloganmi. Bezpečnostné zložky potlačili protest streľbou a zabili niekoľko zúčastnených. Po zásahu vyšlo do ulíc ešte viac demonštrantov, pričom násilnosti vyvolali celoštátnu reakciu a ľudia po celej Sýrii sa dožadovali odchodu prezidenta Bašára Asada.

Použitie tvrdej sily zo strany vlády na potlačenie odboja však iba posilnilo odhodlanie povstalcov. V júli 2011 už v uliciach miest po celej krajine protestovali státisíce obyvateľov Sýrie. Prívrženci opozície sa napokon začali ozbrojovať. Spočiatku na to, aby sa ochránili, neskôr, aby vyhnali bezpečnostné zložky z regiónov.

II. Prechod k občianskej vojne

Nepokoje a násilnosti eskalovali a krajina sa postupne prepadala do občianskej vojny. Vytvorené povstalecké jednotky bojujú s vládnymi jednotkami o kontrolu nad mestami, obcami a vidiekom. V roku 2012 sa boje rozširujú na metropolu Damask a druhé najväčšie mesto Aleppo.

Štatistiky Organizácie Spojených národov informovali v júni 2013 o prvých 90.000 obetiach konfliktu. V auguste 2015 sa už podľa aktivistov a OSN toto číslo vyšplhalo na 250.000.

V súčasnosti je tento konflikt viac než bojom medzi tými, čo sú proti alebo za prezidenta Asada. Poštval tamojšiu sunnitskú väčšinu proti moslimskej náboženskej skupine alavitov zo šiitskej vetvy islamu, ku ktorej patrí rodina prezidenta Asada, a pritiahol aj regionálne a svetové mocnosti. Ďalšiu rovinu mu dodal rozmach tzv. Islamského štátu.

III. Vojnové zločiny

Komisia OSN na základe relevantnej dokumentácie konštatovala, že všetky strany zúčastnené na tomto konflikte sa dopustili vojnových zločinov – vrátanie vraždenia, mučenia, znásilňovania a násilného zavlečenia.

Rukojemníkmi konfliktu sa stali aj civilisti, ktorým v obliehaných oblastiach blokujú prístup k potrave, vode a zdravotnej starostlivosti. Bezpečnostná rada OSN ďalej od všetkých strán žiadala, aby prestali s necieleným používaním zbraní v obývaných oblastiach. V konflikte však napriek tomu naďalej zomierajú tisíce civilistov.

Množstvo civilistov zahynulo pri výbuchoch barelových bômb, ktoré zhadzovali vládne lietadlá cielene na väčšie zhromaždenia civilistov v oblastiach kontrolovaných povstalcami. Takéto útoky sa podľa OSN môžu vyrovnať masakrám.

OSN obvinila takzvaný Islamský štát z vedenia teroristickej kampane. Islamisti brutálne trestajú - verejnými popravami či amputáciami – tých, ktorí prestúpili na druhú stranu, alebo odmietali prijať ich pravidlá a nadvládu. Bojovníci IS uskutočnili masové vyvražďovanie príslušníkov súperiacich ozbrojených skupín, členov ozbrojených zložiek alebo náboženských menšín, odrezávali hlavy rukojemníkom, medzi ktorými bolo viacero občanov západných krajín.

IV. Chemické zbrane

V auguste 2013 zahynuli stovky civilistov pri útoku na niekoľko predmestí Damasku. Vypálené rakety boli totiž naplnené nervovým plynom sarínom. Západné veľmoci v tejto súvislosti vyhlásili, že útok mohla spáchať jedine sýrska vláda, ktorá však z neho obvinila povstalecké sily.

Pod tlakom hroziacej americkej vojenskej intervencie súhlasil prezident Asad s úplným odstránením a likvidáciou sýrskeho arzenálu chemických zbraní. Tento proces bol zavŕšený v roku 2014.

Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) však naďalej zaznamenávala výskyt toxických chemických látok používaných v tomto konflikte na bojové účely. Medzi aprílom a júlom 2014 sa chlór "systematicky a opakovane" používal pri útokoch v oblastiach kontrolovaných povstalcami, konštatovali inšpektori. Islamský štát zasa podľa nich používal podomácky vyrobené chemické zbrane obsahujúce yperit - pľuzgierotvornú bojovú látku.

V. Humanitárna kríza

Od vzniku konfliktu utieklo z územia Sýrie viac než 4,5 milióna ľudí, pričom väčšinou išlo o ženy a deti. Susedné štáty Libanon, Jordánsko a Turecko sa museli vyrovnať s jedným z najrozsiahlejších utečeneckých exodov v nedávnej histórii. Približne desať percent Sýrčanov hľadalo bezpečie v Európe, čím vyvolalo politické nezhody ohľadom prerozdelenia záťaže súvisiacej s ich príchodom. Ďalších 6,5 milióna civilistov je vnútorne vysídlených.

OSN odhaduje, že v roku 2016 bude potrebovať 3,2 miliardy dolárov na pomoc pre 13,5 milióna ľudí. Tento počet zahŕňa šesť miliónov detí, ktoré budú na nejakú formu humanitárnej pomoci odkázané priamo v Sýrii.

Približne 70 percent všetkých obyvateľov je bez dostatočného prístupu k pitnej vode, jeden z troch ľudí nemá prístup k základným potravinám, štyria z piatich ľudí žijú pod hranicou chudoby a viac než dva milióny detí neabsolvujú školskú dochádzku.

Bojujúce strany celú situáciu ešte zhoršujú tým, že odmietajú vpustiť humanitárne organizácie k civilistom v núdzi.

Až 4,5 milióna obyvateľov Sýrie žije v ťažko prístupných oblastiach. Z toho zhruba 400.000 ľudí sa nachádza na 15 obliehaných územiach, do ktorých sa nedostáva životne dôležitá pomoc.

VI. Povstalci a vzostup džihádistov

Ozbrojený opozičný odpor a povstanie sa od svojho vzniku značne rozvinuli. Umiernených sekularistov neskôr prečíslili islamisti a džihádisti, ktorých brutálne taktiky vyvolali celosvetové pobúrenie.

Islamský štát vyťažil z chaosu a prevzal kontrolu nad rozsiahlymi územiami Sýrie a Iraku, v ktorých v júni 2014 vyhlásil kalifát. Mnohí jeho zahraniční bojovníci sa v Sýrii zapájajú do takzvanej "vojny vo vojne", bojujúc proti povstalcom a konkurenčným džihádistom napríklad z extrémistickej skupiny Front an-Nusra, ktorá je odnožou teroristickej siete al-Káida, alebo proti vláde či kurdským silám.

V septembri 2014 začala medzinárodná koalícia pod velením USA podnikať v Sýrii útoky zamerané na "zosadenie a konečné zničenie" IS. Koalícia sa však vyhla bombardovaniu, z ktorého by mohli vyťažiť jednotky prezidenta Asada.

Rusko nálety cielené na "teroristov" spustilo v Sýrii vlani. Opoziční aktivisti však tvrdia, že obeťami náletov sú prevažne západom podporovaní povstalci a civilisti.

Politická scéna zahŕňa tiež hlboko rozdelené opozičné skupiny bojujúce o nadvládu. Najvplyvnejšou je Národná koalícia síl revolúcie a sýrskej opozície, podporovaná viacerými západnými štátmi, ako aj krajinami z Perzského zálivu. Táto exilová organizácia má však iba malý vplyv na dianie v Sýrii a jej vládu odmietajú aj mnohí oponenti prezidenta Asada.

VII. Mierové snahy

Zatiaľ čo ani jedna zo strán nebola schopná tú druhú definitívne poraziť, dospelo medzinárodné spoločenstvo už dávno k záveru, že konflikt v Sýrii sa môže ukončiť jedine na základe politického rozhodnutia. Bezpečnostná rada OSN vyzvala na implementáciu ženevského komuniké z roku 2012, ktoré počíta s prechodným vládnucim orgánom s plnou výkonnou mocou "zriadeným na základe vzájomnej zhody".

Mierové rokovania - známe ako Ženeva II - sa začiatkom roka 2014 skončili už po druhom kole. Vtedajší osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Lachdar Bráhímí z ich neúspechu obvinil sýrsku vládu, ktorá podľa neho odmietla rokovať o požiadavkách opozície.

Novým vyjednávačom pre Sýriu sa v júli 2014 stal taliansko-švédsky diplomat Staffan de Mistura, ktorý sa zameral na zavádzanie série lokálnych prímerí. Zapojenie IS do konfliktu vlialo zainteresovaným stranám nový záujem o nájdenie politického riešenia pre Sýriu.

Začiatkom novembra 2015 sa vo Viedni konalo stretnutie piatich stálych členov BR OSN, Saudskej Arábie, Iránu a Turecka, na ktorom sa diplomati dohodli na časovom pláne krokov vedúcich k ukončeniu občianskej vojny v Sýrii. Vlani v decembri bola následne prijatá rezolúcia BR OSN, v súlade s ktorou musí byť do šiestich mesiacov od začatia mierových rokovaní vytvorená prechodná vláda a musia sa začať práce na novej ústave, na základe ktorej sa do 18 mesiacov majú konať slobodné a spravodlivé voľby.

Koncom februára vstúpilo do platnosti prímerie dohodnuté najvyššími predstaviteľmi USA a Ruska. Dohoda sa nevzťahuje na džihádistické skupiny Islamský štát a Front an-Nusra.

Posledné kolo predbežných nepriamych mierových rokovaní sa konalo v Ženeve v januári, ich druhé kolo De Mistura oznámil na koniec tohto týždňa.

VIII. Zástupná vojna

To, čo sa začalo ako ďalšia verzia Arabskej jari - povstania proti autokratickému vládcovi -, postupne prerástlo do brutálnej zástupnej vojny, do ktorej sa nechali zatiahnuť aj regionálne a svetové mocnosti.

Irán a Rusko sa v nej postavili na stranu vlády prezidenta Bašára Asada a svoju podporu postupne zvyšovali. Teherán podľa odhadov míňa na Asadovu podporu miliardy dolárov ročne. Jeho režimu má poskytovať vojenských poradcov a dodávky zbraní, ako aj úverové linky či ropné transfery. Rusko zasa na priamu žiadosť prezidenta Asada spustilo vlani v septembri nálety. Sýrska vláda sa ďalej teší podpore proiránskeho šiitského islamistického hnutia Hizballáh, ktorého bojovníci sú významnou podporou Asada od roku 2013.

Opozícia, v ktorej dominujú stúpenci sunnitskej vetvy islamu, si zasa získala podporu od zahraničných sympatizantov. V rôznej forme im pomáhajú spojenci z Turecka, Saudskej Arábie, Kataru a Jordánska, spolu so Spojenými štátmi, Britániou a Francúzskom. Koalícia pod vedením USA letecky útočí od septembra 2014.

Povstalci sa ešte vlani dožadovali protilietadlových zbraní, aby nimi mohli zastaviť ničivé vládne nálety. USA a ich spojenci ich však odmietli s argumentom, že zbrane by mohli skončiť v rukách džihádistov.

Plán Spojených štátov na výcvik a vyzbrojenie 5000 sýrskych povstalcov, aby boli schopní prevziať pozemný boj proti IS, zlyhal. Po sérii neúspechov a porážok ho napokon úplne zrušili.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

dnes 9:37

Mogheriniová žiada posilnenie spoločnej bezpečnostnej politiky
Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová chce bez ohľadu na turbulencie okolo vystúpenia Británie z EÚ posilniť bezpečnostnú spoluprácu v únii.

sk
dnes 9:22

Stret nacionalistov s antifašistami si v Kaliforni vyžiadal zranených
Predstavitelia polície uviedli, že napriek svojim politickým názorom majú členovia krajnej pravice ústavou zaručené právo na pokojné zhromažďovanie.

sk
dnes 9:02

Predčasné voľby nevyriešili politický pat v Španielsku
Víťazom nedeľných predčasných volieb v Španielsku sa opäť stala konzervatívna Ľudová strana (PP) premiéra Mariana Rajoya.

sk

Najčítanejšie Zahraničie

Téma TASR





Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac