Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Namiesto 40 percent by sa do roku 2030 mali tieto emisie znížiť až o 55 percent.
Autor TASR
Brusel 8. októbra (TASR) - Osem členských štátov EÚ požiadalo holandského eurokomisára Fransa Timmermansa, ktorý bude v budúcej Európskej komisii (EK) zodpovedný za Európsky zelený pakt, aby zambicióznil doterajší cieľ EÚ znížiť emisie oxidu uhličitého. Namiesto 40 percent by sa do roku 2030 mali tieto emisie znížiť až o 55 percent. Píše o tom agentúra Reuters.
Za iniciatívou stoja ministri životného prostredia zo Španielska, Portugalska, Lotyšska a Švédska, ku ktorým sa pridali ďalšie štyri členské štáty EÚ.
Ich výzva má podobu spoločného listu, ktorý bol zámerne načasovaný na deň, keď Timmermans absolvuje vypočúvanie pred poslancami Európskeho parlamentu. V rámci neho musí jednak predstaviť svoje predstavy, ako chce riadiť portfólio, ktoré mu bolo zverené, a jednak odpovedať na otázky europoslancov.
Agentúra Reuters pripomenula, že hoci väčšina členov EÚ podporuje ambície dospieť k uhlíkovej neutralite do roku 2050, medzi členskými štátmi pretrvávajú rozdiely, pokiaľ ide o limity, ktoré by sa mali dosiahnuť v medziobdobí, čiže do roku 2030.
Väčšina štátov EÚ sa v roku 2018 dohodla na znížení emisií o 40 percent do uvedeného dátumu, pričom niektoré krajiny tento cieľ označili za nedostatočne ambiciózny.
List podpísaný ministrami ôsmich členských krajín vyzýva na zvýšenie ambícií, ktoré majú pomôcť Európskemu ekologickému paktu pri presadzovaní zásadnej transformácie a odvážnych opatrení potrebných vo všetkých odvetviach hospodárstva.
Nová predsedníčka EK Ursula von der Leyenová je takisto zástankyňou odvážnejších krokov a Timmermansovi dala za cieľ, aby sa emisie do roku 2030 znížili nie o 40 percent, ale "najmenej o 50 percent".
Nemecká kancelárka Angela Merkelová podľa Reuters podporuje 55-percentný cieľ zníženia emisií CO2 do roku 2030, avšak Nemecko list s výzvou pre Timmermansa nepodpísalo, lebo ministri spolkovej vlády sa v Berlíne nedohodli na súbore opatrení na ochranu životného prostredia.
Nemecko váhalo aj s cieľom dosiahnuť nulové emisie v roku 2050, a to pre obavy z negatívneho dopadu na automobilový priemysel. Na júnovom summite Európskej únie však podporilo spoločné únijné ciele do roku 2030 i do roku 2050.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Za iniciatívou stoja ministri životného prostredia zo Španielska, Portugalska, Lotyšska a Švédska, ku ktorým sa pridali ďalšie štyri členské štáty EÚ.
Ich výzva má podobu spoločného listu, ktorý bol zámerne načasovaný na deň, keď Timmermans absolvuje vypočúvanie pred poslancami Európskeho parlamentu. V rámci neho musí jednak predstaviť svoje predstavy, ako chce riadiť portfólio, ktoré mu bolo zverené, a jednak odpovedať na otázky europoslancov.
Agentúra Reuters pripomenula, že hoci väčšina členov EÚ podporuje ambície dospieť k uhlíkovej neutralite do roku 2050, medzi členskými štátmi pretrvávajú rozdiely, pokiaľ ide o limity, ktoré by sa mali dosiahnuť v medziobdobí, čiže do roku 2030.
Väčšina štátov EÚ sa v roku 2018 dohodla na znížení emisií o 40 percent do uvedeného dátumu, pričom niektoré krajiny tento cieľ označili za nedostatočne ambiciózny.
List podpísaný ministrami ôsmich členských krajín vyzýva na zvýšenie ambícií, ktoré majú pomôcť Európskemu ekologickému paktu pri presadzovaní zásadnej transformácie a odvážnych opatrení potrebných vo všetkých odvetviach hospodárstva.
Nová predsedníčka EK Ursula von der Leyenová je takisto zástankyňou odvážnejších krokov a Timmermansovi dala za cieľ, aby sa emisie do roku 2030 znížili nie o 40 percent, ale "najmenej o 50 percent".
Nemecká kancelárka Angela Merkelová podľa Reuters podporuje 55-percentný cieľ zníženia emisií CO2 do roku 2030, avšak Nemecko list s výzvou pre Timmermansa nepodpísalo, lebo ministri spolkovej vlády sa v Berlíne nedohodli na súbore opatrení na ochranu životného prostredia.
Nemecko váhalo aj s cieľom dosiahnuť nulové emisie v roku 2050, a to pre obavy z negatívneho dopadu na automobilový priemysel. Na júnovom summite Európskej únie však podporilo spoločné únijné ciele do roku 2030 i do roku 2050.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
