Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vyjadrenie americkej veľvyslankyne pri OSN prichádza krátko po slovnej prestrelke medzi Washingtonom a Teheránom o účinnosti prelomovej jadrovej dohody uzavretej v roku 2015.
Autor TASR
New York/Teherán 21. apríla (TASR) - Americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová označila vo štvrtok Irán za "hlavného vinníka" problémov na Blízkom východe. Jej vyjadrenie prichádza krátko po slovnej prestrelke medzi Washingtonom a Teheránom o účinnosti prelomovej jadrovej dohody uzavretej v roku 2015.
Haleyová na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN ohľadom situácie na Blízkom východe, ktoré sa koná raz za mesiac, ďalej vyhlásila, že bezpečnostná stratégia USA by sa mala v danom regióne zamerať práve na Irán, a nie na Izrael.
"Irán a (šiitské hnutie so základňou v Libanone) Hizballáh sa spolčili so zámerom destabilizovať Blízky východ, pričom podporujú brutalitu (režimu sýrskeho prezidenta) Bašára Asada," povedala.
Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson v stredu varoval, že daná dohoda, ktorá má zredukovať jadrové ambície Iránu, bude v konečnom dôsledku neúčinná a iba oddiali deň, keď Teherán skonštruuje vlastnú nukleárnu zbraň.
Jeho iránsky náprotivok Mohammad Džavád Zaríf túto kritiku na sociálnej sieti Twitter odmietol, pričom obvinenia zo strany USA označil za "opočúvané" a doložil, že Spojené štáty by namiesto toho mali plniť svoje vlastné záväzky vyplývajúce z tejto dohody dosiahnutej počas mandátu bývalého prezidenta USA Baracka Obamu.
Administratíva súčasného šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa momentálne prehodnocuje svoju politiku voči Iránu vrátane toho, či má zotrvať pri jadrovej dohode.
Irán a skupina šiestich veľmocí - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - dospeli v júli 2015 ku konečnej dohode o jadrovom programe Teheránu, čím zavŕšili viac než desaťročie rokovaní na túto tému.
Na základe tejto dohody mali byť zrušené sankcie OSN, EÚ a USA voči islamskej republike výmenou za to, že Irán dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa obáv Západu zameraný na získanie atómových zbraní. Dohoda však umožňuje Iránu využívanie atómovej energie na civilné účely.
Americké ministerstvo zahraničných vecí v marci ohlásilo sériu nových sankčných opatrení vrátane 11, ktoré sú špecificky uvalené na spoločnosti a jednotlivcov v súvislosti s prevodom "citlivých materiálov" týkajúcich sa iránskeho balistického programu. Podľa Teheránu bol tento krok vykonaný na základe "vykonštruovaných a nelegitímnych zámienok".
Haleyová na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN ohľadom situácie na Blízkom východe, ktoré sa koná raz za mesiac, ďalej vyhlásila, že bezpečnostná stratégia USA by sa mala v danom regióne zamerať práve na Irán, a nie na Izrael.
"Irán a (šiitské hnutie so základňou v Libanone) Hizballáh sa spolčili so zámerom destabilizovať Blízky východ, pričom podporujú brutalitu (režimu sýrskeho prezidenta) Bašára Asada," povedala.
Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson v stredu varoval, že daná dohoda, ktorá má zredukovať jadrové ambície Iránu, bude v konečnom dôsledku neúčinná a iba oddiali deň, keď Teherán skonštruuje vlastnú nukleárnu zbraň.
Jeho iránsky náprotivok Mohammad Džavád Zaríf túto kritiku na sociálnej sieti Twitter odmietol, pričom obvinenia zo strany USA označil za "opočúvané" a doložil, že Spojené štáty by namiesto toho mali plniť svoje vlastné záväzky vyplývajúce z tejto dohody dosiahnutej počas mandátu bývalého prezidenta USA Baracka Obamu.
Administratíva súčasného šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa momentálne prehodnocuje svoju politiku voči Iránu vrátane toho, či má zotrvať pri jadrovej dohode.
Irán a skupina šiestich veľmocí - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - dospeli v júli 2015 ku konečnej dohode o jadrovom programe Teheránu, čím zavŕšili viac než desaťročie rokovaní na túto tému.
Na základe tejto dohody mali byť zrušené sankcie OSN, EÚ a USA voči islamskej republike výmenou za to, že Irán dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa obáv Západu zameraný na získanie atómových zbraní. Dohoda však umožňuje Iránu využívanie atómovej energie na civilné účely.
Americké ministerstvo zahraničných vecí v marci ohlásilo sériu nových sankčných opatrení vrátane 11, ktoré sú špecificky uvalené na spoločnosti a jednotlivcov v súvislosti s prevodom "citlivých materiálov" týkajúcich sa iránskeho balistického programu. Podľa Teheránu bol tento krok vykonaný na základe "vykonštruovaných a nelegitímnych zámienok".
