New York/Paríž 27. januára (TASR) - Na tému "Vyučovanie o realitách a zachovávanie pamäti o holokauste - naša spoločná zodpovednosť" sa v roku 2018 konajú podujatia pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu. Pripadá na dnes - 27. januára a svet si v tento deň pripomenie 73. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Červenou armádou v roku 1945.

Organizácia Spojených národov svojej webovej stránke pri tejto príležitosti uviedla, že v roku 2018 kladie dôraz na univerzálny rozmer holokaustu a zdôrazňuje, že vzdelávanie o tejto tragédii by malo podnietiť ľudstvo, aby odmietlo akékoľvek formy rasizmu, násilia a antisemitizmu.

Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) informovala, že spomienkové podujatia k Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu sa v jej sídle v Paríži uskutočnili od 22. do 25. januára a boli zamerané na vzdelávanie o holokauste a spoločnej zodpovednosti. UNESCO zorganizovalo okrúhly stôl, svedectvá a výstavy v spolupráci s Pamätníkom šoa so sídlom v Paríži.

V Nemecku si 27. januára pripomínajú Deň pamiatky obetí národného socializmu. Pamätný deň zaviedol 3. januára 1996 nemecký prezident Roman Herzog a dátum 27. januára stanovil parlament.

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) v januári 2005 na 28. mimoriadnom zasadnutí zorganizovalo spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia oslobodenia komplexu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v roku 1945. Potom v rezolúcii nazvanej Spomienka na holokaust, schválenej 1. novembra 2005, VZ OSN stanovilo, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu a bude sa pripomínať každý rok. Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan po schválení rezolúcie označil holokaust za "jednoznačné zlo". Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu bude dôležitým pripomenutím si poučenia z holokaustu - bolo to výnimočné zlo, ktoré sa už v budúcnosti nesmie opakovať a neslobodno naň zabudnúť, podčiarkol Kofi Annan.

Neskôr, 26. januára 2007, VZ OSN schválilo rezolúciu, v ktorej odsúdilo popieranie holokaustu. Stalo sa tak niekoľko týždňov po Iránom organizovanej konferencii, ktorej účastníci prevažne spochybňovali masové vyvražďovanie židov počas druhej svetovej vojny.

Rezolúcia prijatá VZ OSN konsenzom odsudzuje "bez výhrad akékoľvek popieranie holokaustu" a OSN "vyzvala všetky členské štáty, aby odmietli akékoľvek popieranie holokaustu ako historickej udalosti" alebo akékoľvek aktivity s týmto cieľom.

Nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau oslobodil oddiel Červenej armády 27. januára 1945. Nemecké vojská, ktoré okupovali Poľsko, ho založili v roku 1940 ako pracovný tábor pre poľských väzňov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.

Koncom marca 1942 prišli do Auschwitzu prvé transporty židov zo Slovenska a Holandska.

Ohromení a šokovaní vojaci Červenej armády vstúpili 27. januára 1945 do vyhladzovacieho tábora a oslobodili zvyšných 7600 zúbožených väzňov.

Počet ľudí zabitých v Aschwitzi-Birkenau nie je možné presne určiť: podľa odhadov historikov ide o 1,2-1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.